ODPADNETE! AHA na Gabiku Marcinkovú! TOTO je jej postava po dvoch deťoch: Aké je jej tajomstvo?

Gabiku sme stretli na premiére nového seriálu televízie JOJ a hneď nám padla do oka. Jej vzhľad bol naozaj očarujúci. Štýlové košeľové šaty jej padli ako uliate. Jej štíhly pás zvýrazňoval opasok a na nohách mala obuté hnedé čižmy, ktoré jej siahali takmer po kolená.

Gabika rozdávala úsmevy a dobrú energiu na všetky strany. Napriek tomu, že popri starostlivosti o dve deti sa naplno venuje aj práci, vyzerala sviežo a spokojne. A tak sme ju poprosili o rozhovor.

Článok pokračuje na ďalšej strane. >>>

Gabika, vy hráte v seriáli samu seba, nebolo to zvláštne stvárňovať seba?  
- Ani nie, lebo v zásade je to postava, ktorú som sa snažila stvárniť rovnako ako aj iné postavy. Táto postava herečky má so mnou i niečo spoločné. A to, že sa rada pripravuje na svoju úlohu a to veľmi precízne, ale je to už proste až „prepnuté”. Ona potrebuje komunikovať s historikmi, potrebuje riešiť strašne veľa vecí ohľadom tej svojej historickej postavy a neprijíma druhého kolegu, ktorým je Jirka Langmajer. On totiž príliš improvizuje, málo si o tom naštudoval, takže to potom nastane taký stred medzi nimi, že si až nadávajú, kričia po sebe a celý štáb je z toho zrútený, pretože už je meškanie niekoľko dní s natáčaním. Títo dvaja spolu nevedia fungovať, takže je to také akoby dosť výrazne preexponované. (Úsmev.) 

Spomenuli ste spoločnú povahovú črtu so svojou postavou v seriáli, teda je to tá poctivá príprava? 
- Mňa na herectve najviac baví to, že si čítam scenár a predstavujem si, ako by to mohlo vyzerať, a ako by čo najprirodzenejšie vyplynula nejaká téma, ktorú má tá moja postava priniesť. (Úsmev.) 

To obsadenie v seriáli bolo vyslovene slovensko-české, ako sa vám spolupracovalo? 
- Veľmi dobre, veľmi príjemne, bol perfektný štáb, všetci cítili, že robia niečo vtipné, milé a ja neviem, či tam vôbec nastala nejaká chvíľka nervozity, proste to išlo veľmi prirodzene, veľmi plynule a príjemne zo všetkých strán. (Úsmev.) 

Článok pokračuje na ďalšej strane. >>>

Je obdobie pôstu, vy ho dodržiavate?
- Nedržím pôst. Keď to moje telo potrebuje, tak si povedzme dám menej, že už sa skôr riadim týmto pocitom. Ja chápem, že tieto veci možno mali význam v časoch, kedy bolo menej jedla, tak sa povedzme postili a potom už sa človek odmenil veľkým množstvom jedla. To isté na Vianoce. Ale teraz sa akoby prejedáme celoročne, tak je toho veľa. Mne viac vyhovuje držať si nejakú mieru celý rok, ani sa netrápiť, lebo viem, že potom má moje telo tendenciu to dobehnúť, a ani nebyť na seba nejak prehnane prísna, ani sa samozrejme neprejedám. Udržiavam si stabilnú hladinu energie. Ak cítim, že to moje telo potrebuje, tak napríklad pol dňa nejem a najem sa až keď som hladná a týmto sa v podstate riadim vždy. Respektíve keď viem, že o hodinu mám tanečný tréning, tak si dám niečo do zásoby, aby som vydržala dve hodiny tancovať a potom sa poriadne najem, takže skôr takto to riešim, aby som zvládala všetky povinnosti v priebehu dňa. A toto ma naučili moje deti, že sa nemôže človek najesť tak, aby si potreboval ľahnúť, aby bol unavený, lebo my si musíme neustále udržiavať čo najlepšie nastavenie svojho tela, mentálne aj fyzické, aby sme vedeli reagovať čo najlepšie na potreby dieťaťa. 

Stretli sme sa na rozhovore počas Valentína, ako to máte vy, oslavujete tento sviatok s manželom?
- My to máme so sviatkami tak, že máme nastavený istý systém. Tým, že máme obidvaja prácu, ktorá sa nedá nejak časovo zladiť, tak my oslavujeme, keď máme čas a nie vtedy, keď je nejaký deň. Teraz sa nám tiež spontánne podarila taká vec, že môj manžel sa vrátil z dovolenky z Vietnamu a spontánne sme si našli víkendový pobyt aj s deťmi. Potom sme ich spontánne odviezli do Prešova a našli sme si wellness hotel v Maďarsku, kde sme boli v obrovskom hoteli dokopy asi desiati a bolo to úžasné a veľmi príjemné, takže my sme si vlastne Valentína dali takto, ale vôbec nie kvôli tomu, že bol Valentín, ale kvôli tomu, že bol čas. (Úsmev.)

A je podľa vás dôležité, keď už sú deti vo vzťahu, aby si partneri dokázali nájsť takto čas aj sami na seba?
- Je to určite dôležité. Je dôležité, aby partneri pochopili, že keď sú tie deti malé, tak je to náročné. Tie deti sú prioritou a treba niektoré veci proste prečkať, prekonať, prečakať. Ak sa niekomu dá a má tú pomoc a deti sú okej, tak je super už vtedy si nájsť nejaké spôsoby, ako na chvíľu od toho všetkého uniknúť. Ale tam je ešte ten problém, že väčšina z nás už má nejaké veci, ktoré potrebuje sám pre seba, že už vyrastáme v tom, že nás baví nejaký šport alebo stretnúť sa s niekým a tak ďalej. My nie sme naše babky, ktoré robili od rána do večera a dieťa bola len ďalšia práca pre ne. My sme trošku zleniveli, spohodlneli, ale aj dobre, lebo vieme oddychovať. (Úsmev.) Takže tam nastáva ešte ten druhý problém, že deti zaberajú pomaly dvadsať hodín denne toho času, čiže nájsť nejaký drobný moment, kedy má žena iba presne, kedy má aj muž iba pre seba a potom nájsť ešte moment, kedy sú spolu, tak to je vlastne ťažké vždy koordinovať v tých prvých rokoch, ale čím viacej deti vedia byť aj s niekým iným alebo chodia do školy či do škôlky, tak si myslím, že je to dôležité robiť.