ODVÁŽNA reportérka Kristína Kövešová o DIEŤATI, vzťahu a "záložnom" pracovnom pláne!

Kristína, narodili ste sa v znamení Leva. Tí sú radi stredobodom pozornosti, majú veľa energie a patria medzi vodcovské typy. Z toho, čo je o vás dosiaľ známe, by to aj sedelo či nie?
– Energická som, snažím sa život žiť naozaj naplno, ale naučila som sa už aj oddychovať. Vodcovský typ viem byť, ale viem sa aj podriadiť, ak rešpektujem danú osobu. Stredobodom pozornosti viem byť, keď som na pódiu, kde moderujem moje krimi „live-ky“ a snažím sa ľuďom niečo odovzdať, ale v súkromí som skôr v úzadí a nepútam na seba zámerne pozornosť.

Na čom vám v živote najviac záleží? Za čo by ste sa vedeli aj pobiť?
– Najsilnejšia energia na svete je podľa mňa láska. A bojujem za dobro, pravdu a spravodlivosť.

A pobili ste sa niekedy aj reálne?
– Počas práce ma niekoľkokrát napadli, no sama podobné situácie nevyhľadávam. Modriny mám len preto, že som také chlapčisko. Chodievam nakrúcať do náročných terénov a mám rada motorky, aktívny život. Určite ich nemám po tele z bitiek. (Úsmev.)

Aká ste boli ako dieťa, odvážna alebo vás takou silnou ženou „stvorili“ životné skúsenosti?
– Moji rodičia ma učili, že nech by sa stalo čokoľvek, vždy povedz pravdu, a to sa mi dostalo do DNA. A naozaj som pravdu hovorila, aj keď som napríklad ako tínedžerka niečo vyviedla. Keď sa v škole napríklad stala nejaká neprávosť, viem, že som vždy bojovala, aby došlo k náprave. Postupom času som prešla aj ja mnohými skúškami v živote, a nie ľahkými, a dnes som za ne vďačná. Upratala som si v hodnotách a v skutočnom zmysle života. A učím sa ďalej, ako byť každý deň lepším človekom.

Čo alebo kto vás v živote najviac ovplyvnil?
– Mohla by som povedať, že moje rozhovory s hinduistickými a budhistickými mníchmi či debaty s kňazmi a exorcistami, prípadne inými duchovnými ľuďmi, alebo čas strávený v bojových a vojnových zónach... No pravda je, že najviac ma ovplyvnili asi ľudia, ktorých denne stretávam, či už súkromne, alebo pracovne. Keď sa pohybujete tam, kde ja, a robíte také náročné krimitémy, ako je týranie, sexuálne zneužívanie či vraždy, vidíte veľa zla a utrpenia. Naučilo ma to obrovskej pokore a vďake za všetkých dobrých ľudí.

Ktorá reportáž bola pre vás naozaj náročná na spracovanie? Mám na mysli hlavne z psychickej stránky.
– Sexuálne zneužívanie detí je veľmi ťažké, pracovala som na desiatkach prípadov a mnohých sexuálnych predátorov po našich reportážach aj stíhali. Ťažké prípady sú aj v oblasti týrania zvierat, nelegálne množiarne, psie zápasy... Neraz som prerušila nahrávanie a utekala so zraneným či s umierajúcim psom na veterinu, lebo ho nejaký človek utýral…

Myslíte si, že by ste boli rovnako odvážna a robili túto prácu, aj keby ste mali deti?
– Myslím si, že odvážna áno, ale určite by som viac vyhodnocovala bezpečnostné riziká a ochranu, keďže by som nemala zodpovednosť už len za seba, ale aj za iný život.

Veľa ľudí je zvedavých aj na váš súkromný život. Hlavne na to, či ste alebo nie ste zadaná. (Úsmev.) Prezradíte to?
– Áno, mám vzťah. (Úsmev.) Okrem toho, že som reportérka, som žena. Ale o svojom súkromí nehovorím. Ale môžem vás ubezpečiť, že som normálna baba, ktorá doma upratuje, varí a vo vzťahu sa o chlapa stará. Len sem-tam zdrhnem na „sledovačku“. (Smiech.)

Aký musí byť muž po vašom boku?
– Silný, pretože len naozaj silný muž sa nebojí silnej ženy. To som sa naučila.

Čo je pre vás dôležité vo vzťahu s mužom?
– Najdôležitejšia je láska. Lebo keď vo vzťahu nie je láska, nie je to partnerský vzťah, ale priateľstvo. A, samozrejme, sú dôležité aj iné veci, ale to všetci dobre poznáme. (Úsmev.)

Dostávate od divákov návrhy na rande?
– Denne mi príde len na Instagram okolo tristo správ. Väčšina z nich sú žiadosti o pomoc. Ale áno, sú tam aj nejaké ponuky na kávu, ale nereagujem na ne.

Vráťme sa opäť k vašej práci. Máte nejaký „záložný plán“, čo sa týka vašej pracovnej budúcnosti?
– Svoju prácu, či už ako redaktorka, alebo moderátorka Reflexu, by som chcela robiť čo najdlhšie. Ale chcela by som aj vyrábať filmové dokumenty s námetmi o svojich kauzách, ktoré sledujem roky. Uvažujem o založení občianskeho združenia aj nad rozšírením môjho podcastu Profil zločinu. Ja mám stále tak veľa nápadov, že sa svojej pracovnej budúcnosti neobávam.

Akú prácu ste robili, kým ste sa dostali do televízie?
– Už od štrnástich som mala rôzne brigády. Predávala som žuvačky, upratovala alebo pomáhala v gastroprevádzkach. Popri vysokej škole som robila manažérku pre športové akcie – zamerané najmä pre deti. A, samozrejme, v regionálnej televízii, kde mi napadlo poslať si životopis aj do TV Markíza. A som tam. (Smiech.)

Nedá mi ešte obísť tému o tom, ako ste bojovali o život po zjedení „jablka smrti“, keď ste boli v roku 2021 na dovolenke. Ako sa to všetko vlastne stalo?
– Plavili sme sa na katamarane pri Guadaloupe a presne na Troch kráľov sme zastali na jednom z ostrovov. Ovocie z toho stromu sa muselo zamiešať medzi iné ovocie. Mala som obrovské bolesti, ktoré mi tlmili morfiom. Lekári mi hovorili, že ak prežijem do rána, mám šancu.

To muselo byť veľmi silné, stretnúť sa zoči-voči smrti a byť jednou nohou „na druhej strane“...
– Áno, bola som na „druhej strane“ a poviem vám, že to bol ten pravý domov, miesto plné svetla a bezpodmienečnej lásky. Zmenilo ma to. Viem, že sa to malo stať, a som za to vďačná. Upokojila som sa. Naučila som sa viac prijímať život tak, ako ide, počúvať svoju dušu a intuíciu, ktoré ma vedú. Všetko, čo sa deje, totiž má nejaký svoj dôvod…