Oľga Záblacká: Som chorobný optimista, je mi jedno, koľko mám rokov

Texty piesní stále píšete? Nechystáte aj vy nejaký album?

Nedávno vydal album spevák Ricco, Robo Opatovský a krstila i skupina Mukatado. Všetkým som prispela niekoľkými textami. Je to pre mňa taká tichá vášeň. Janka Kozáková zo skupiny Mukatado nám dokonca naspievala aj titulnú pieseň do filmu s názvom Stromy. Mám rada talentovaných ľudí. Ja si možno niekedy nahrám ešte jeden album pre radosť s vlastnými piesňami, ale to je hudba budúcnosti.

Tak ako kniha rozprávok, o ktorej ste kedysi snívali, že ju vydáte?

Keď boli moje deti malé, písala som im básničky a pred spaním vymýšľala rozprávky. Raz, keď bude viac času, to hádam dám dokopy. Mám tiež rozpísané poviedky pre dospelých, len času je málo.

A plánov veľa... Synovia Bruno a Michal už sú veľkí. Aký máte vzťah, zveria sa so všetkým?

Veľmi otvorený. Rada sa s nimi rozprávam na akúkoľvek tému. Vediem ich odmalička tak, že mi môžu povedať všetko.

Takže výchova sa podarila. Boli ste prísna, ale spravodlivá mama?

To sa nedá zhodnotiť takto v krátkosti. Prísna by som niekedy aj chcela byť, ale to mi vôbec nejde. Keď je dieťa silná osobnosť, nenechá si diktovať, čo má robiť. A ja to ani nepovažujem za správne. Deti sú často múdrejšie ako my. Dôležité je, aby mali dosť lásky a v rodičoch sympatický príklad.

Dobre, tak inak. Chceli by ste mať samu seba za mamu?

Jasné! (smiech)

Koncom roka ste oslávili také okrúhle výročie. Riešite svoj vek?

Vôbec sa mi nechce veriť, že mám už toľko. (smiech) Stále sa mi stáva, že mi niekto na ulici zatyká. Je to zábavné. Vek neriešim absolútne. Je mi jedno, koľko mám rokov. Podstatné je, ako sa cítim. Všetko je o tom, čo z nás vyžaruje.

Môžete už teraz spokojne povedať: je zo mňa zrelá žena?

Ťažká otázka. Neviem, či som zrelá. Mala by som byť, ale necítim sa tak. (smiech) Verím však, že sa neustále niekam posúvam. Možno raz budem zrelá a duchom mladá.

Narodili ste sa v deň, keď sa niečo končí a niečo začína. Pociťujete to aj v živote, že keď sa niečo pekné skončilo, muselo to tak byť, aby mohlo prísť niečo ešte krajšie?

Áno, cítim to presne tak. Všetci občas dostaneme od života do nosa. Ale to neznamená, že po čase nepríde niečo lepšie. Som chorobný optimista, ktorý vždy počíta s tou lepšou alternatívou, ale som i veľmi senzitívny tvor. Intenzívne prežívam radosť aj smútok. Našťastie sa dlho trápiť nevydržím. Naučila som sa prijať svoju osobnosť a už si celkom dobre rozumieme. (smiech)

Vo filme vás uvidíme opäť aj „naživo“. Vôbec sa nemeníte! Stále máte mladistvý vzhľad.

Tak ja mám pri pohľade do zrkadla úplne iný dojem. (smiech) Zub času sa zahryzne do každého. Ale na joge som sa naučila mať sa rada takú, aká som. Aj s mojimi kilami navyše. Ako prútik už asi nebudem, tak mi stačí, že som ohybná, zdravá a veselá.

A môžete sa vrhnúť do ďalšej práce. Čo to bude?

Po kinopremiére filmu 13. marca si chvíľu oddýchnem a pustíme sa do tých medailónov. Už teraz špekulujem nad témou ďalšieho filmu, lebo ma to tak bavilo, že by som najradšej už nikdy nič iné nerobila. (smiech) To ale, žiaľ, nejde.

Aká je Oľga - silná, priebojná, tvrdohlavá?

Áno. Viem si povedať svoje. Niekedy až príliš otvorene. Za iných by som aj život položila. Síce sa mi prílišná obetavosť už aj neoplatila, ale neľutujem.

Aká je vaša životná filozofia?

Buďme k sebe dobrí a láskaví a robme niečo, čo stojí za to. Majme chuť tešiť iných a vyhýbajme sa agresivite a násiliu.

Čo pre vás znamená láska, ste zaľúbená?

Láska je v mojom srdci stále prítomná. Aká, to si nechám pre seba. A želám ju zo srdca aj vám všetkým.