Označujú ho za SEXSYMBOL...Ako to vníma ON? Úspešný herec Ján Koleník TO povedal na rovinu!

Označujú vás za sexsymbol. Ako vnímate tento status, užívate si ho alebo práve naopak?
– Mám 43 rokov, skôr sa pýtam, čo je ešte dô­stojné, čo je len vata, čo je marketing, kde je obsah, čo sa ma týka a čo nie. Hercov označujú za hocičo, je to súčasť prúdu, ktorý ide mimo mňa.
Rozumiem. Zároveň však patríte k najobsadzovanejším slovenským hercom, takže často ste v hľadáčiku médií. Znamená to, že si musíte dávať pozor na všetko, čo poviete alebo čo urobíte?
– Sú povolania, ktoré nesú omnoho väčšiu zodpovednosť, závisí od nich napríklad fungovanie krajiny. Tí, ktorí sú v takejto funkcii, by mali vážiť slová, snažiť sa ísť príkladom, byť morálnymi vzormi. Ak toto absentuje, nie je to dobré.

Okrem hereckého nadania oplývate tanečným. Ste všestranný talent, zdedili ste ho po rodičoch?
– Som jediný z rodiny, ktorý sa vybral umeleckým smerom. Všetci sú skôr technicky zameraní. O to radšej som, že som sa dokázal uplatniť bez vopred vychodených chodníčkov. A šiel som za tým, čo som si vybral, systematicky.

A aké ste boli dieťa, čo vás v tom čase zamestnávalo okrem školy?
– Hlavne veľmi veľa koníčkov. Veľký park na sídlisku ako priestor na hranie, ale aj prázdniny na dedine. Bol som taká samostatná tvorivá detská duša, vydával som si časopisy, lepil modely, skladal pesničky, kreslil, tancoval, ale všetko v detskej izbe. Na krúžky som nechodil. Žil som vo svojej fantázii. Až mi to príde neuveriteľné, čo všetko sa dalo robiť bez mobilov a sociálnych sietí.

Pôsobíte veľmi seriózne, prezradíte aspoň čiastočne, aký ste v súkromí? Rovnaký či úplne iný?
– Musíte rozlišovať mediálny obraz, pracovnú sféru, súkromie. Som trocha taktik, diplomat, nemusím podávať o sebe za každú cenu komplexný obraz. Nie som to nikomu dlžný. Niečo patrí len mne, rodine. O to viac si cením, že ešte dokážem byť sám sebou. Že najbližší ma nepoznajú ako herca, ale ako mňa.
Hráte v seriáloch, vo filmoch, ale vidieť vás môžeme aj v divadle. Čo máte z týchto troch vecí najradšej?
– Všetko má svoje plusy. Ale myslím si, že bez divadla by bol herec menej tvorivý a pružný. Divadlo považujem za najnáročnejšiu oblasť, v ktorej treba mať dobrú psychickú aj fyzickú kondíciu.

A je ešte niečo, čo ste v rámci svojej profesie nestihli alebo v čom by ste sa chceli realizovať?
– Nie. Myslím si, že som si zahral dosť a všeličo, teraz by som len chcel, aby mi to spôsobovalo radosť, aby to bolo zmysluplné a aby bolo o čom a s kým.
Ale váš život nie je len práca, čo robíte, keď potrebujete vypnúť hlavu a oddýchnuť si?
– Milujem prírodu a zvieratá. Je to svet bez bočných úmyslov, ktorý ma stále fascinuje a o ktorý sa treba starať.

Zaujímalo by ma, kde sa vidíte o desať rokov?
– Hlavne nech sú moji blízki a ja zdraví a spokojní. A nech je táto krajina plná spokojných ľudí, ktorí nebudú mať sklony k nenávisti.
Kedysi som si prečítala, že neviete povedať nie. Ako to máte teraz, dokážete už ľahšie odmietnuť?
– Áno, už viem. Čas je luxus. Nikto mi v starobe nevráti to, o čo sa pripravím teraz.