Pavel Soukup: Toto sú tváre hlasov, ktoré milujeme!

Alebo zbožňujete sarkastického doktora Housa či charizmatického Grissoma z CSI Las Vegas? Určite si obdiv zaslúžia herci, ktorí ich hrajú. Ale uznajte, bez hlasov Vladimíra Jedľovského a Dušana Szabóa by to neboli celkom oni.

Dar od maminky a od Boha

Vyštudoval najskôr novinárčinu, ale so svojím hlasom nemohol zostať pri pere a papieroch. A tak sa dal prehovoriť ešte na herectvo. Aj preto, aby dnes mohol dávať hlas Robertovi Redfordovi, Michaelovi Douglasovi, Gérardovi Depardieu... Cenami za dabing ovenčený Pavel Soukup (60).

Kedy ste prišli na to, že váš hlas ľudia radi počúvajú a že by ste naň mali staviť?

Maminka ma do toho „pošťuchovala“ už odmalička. Ja som však bol vzpurné dieťa a priečil som sa. Nenávidel som, keď ma v škole nútili recitovať, a preto som nosil domov poznámky. Vrcholom hanby bolo, keď ma triedny poslal recitovať pred plnú telocvičňu. Povedal som, že nejdem. Maminka, žena činu, však rozrazila rady, vletela dopredu, chytila ma za ruku a dotiahla pred tých ľudí. Tak, a recituj!

Nehovorte, že maminka vás pritiahla násilím aj na herectvo...

Nie, ale tiež to nebola moja zásluha. Vďaka kamarátke som sa dostal do dramatického krúžku v dome pionierov a mládeže. Jedno z dievčat odtiaľ chcelo robiť skúšky na DAMU a potrebovala sparingpartnera, tak som jej šiel „prihrávať“. Ju, chudiatko, nevzali a mne ponúkli, že ma prijmú bez skúšok.

Nebol hlas pre vás výhrou aspoň v puberte, keď ste chceli získať nejaké dievča?

Ja som bol problematický chlapec. Občas som vyzeral hlúpo, alebo som sa tak aspoň obliekol, a pokojne som oslovil dievča len tak v električke alebo na ulici. Ona zo strachu, čo za úchyla sa jej to prihovára, mi to oplatila tým, že si so mnou dala rande. A neprišla. Hoci tam som ju už čakal v obleku s kravatou. Bol som pokorený.

Predpokladám, že pri práci ste so svojou farbou hlasu dostávali úlohy tých najkrajších a najobletovanejších...

Keď som bol mladší, tak som dostával naozaj skôr „klaďasov“. Potom však skúšali, či by som nevzal zápornú rolu. Robiť Hannibala Lectra v Mlčaní jahniat, to je zážitok! Nedávno som napríklad robil detektívku. Aby hlavný podozrivý od začiatku nevyzeral ako vrah, tak ho dali mne.

Váš hlas je pre nás hlasom Redforda, Douglasa...

Áno, keď prišli prvé ponuky k dabingu, tak to bolo množstvo úžasných hviezd, ktoré sa snažil chlapec z pražských Nuslí nepokaziť. Keby sme sa však preťahovali s Jiřím Štěpničkom, kto ich má na konte viac, vyhral by on.

Okrem hviezd filmového plátna vám zverili úlohu – byť hlasom nášho svedomia v televíznej dopravnej výchove pre dospelých.

Kolega Daniel Rous si v tejto súvislosti robí zo mňa žarty: „Keď sadám do auta, normálne ťa počujem. A som taký nervózny, či to, čo robím, robím dobre.“ Stalo sa mi dokonca, že som išiel po ulici, kde vyšetrovali nehodu. Prešiel som okolo a naraz za sebou počujem: „Pán Soukup, stojte!“ Otočím sa a za mnou bežal policajt. Nič príjemné. Tak som ho počkal a on hovorí: „Chcem sa vám poďakovať. Tie relácie, to nám tak pomáha, to je také užitočné. Prepáčte, ja sa zase musím vrátiť späť.“ A odišiel.

S takým hlasom ste takmer povinný rozprávať deťom pred spaním rozprávky.

Ja im ich dokonca píšem a vyšla už aj knižka. Ale doma nikto nie je prorokom. Prvé dieťa – to bolo rozprávok! Druhé tiež, tretie omnoho menej a štvrté už skoro nič. Moje deti pri mojich najmilovanejších rozprávkach zívajú. Už sú niekde úplne inde – medzi Batmanmi a tak.

Inde však určite zbierate jeden kompliment za druhým.

Ja sa ošívam, keď to počujem. Je to dar od maminky a Boha. Ľudia by skôr mali hovoriť – tá tvoja maminka mala krásny hlas. Mimochodom, nádherne spievala. Pamätám si, že ako malý som jej hovoril – mami, ty spievaš lepšie ako Pilarka.

Režisér vždy prezradí zápletku

Keď dobrá kriminálka, tak CSI Las Vegas, a keď charizmatický vyšetrovateľ, tak Gil Grissom. Súhlasíte? Podľa scenára sa seriálový hrdina ako osemročný rád prechádzal po pláži, kde zbieral mŕtve kraby a potom ich pitval. Prechádzky v prírode by sa páčili aj hercovi Dušanovi Szabóovi (49). Ale nemá čas. Dabuje, dabuje, dabuje. Okrem iných práve Grissoma.

Rozmýšľajú chalani nad svojím hlasom? Že by sa ním trebárs dalo živiť?

Nikdy v živote mi to nenapadlo. Ako študent z priemyslovky som bol na rôznych recitačných súťažiach. Raz v porote sedela košická hlásateľka Viera Petrusová. Tá si ma vyhliadla, a tak som začal v rozhlase čítať správy. Až tam som zistil, že ma môj hlas môže aj živiť.

Nebáli ste sa, čo s ním urobí puberta?

Tým som sa vôbec netrápil, ani som ho nešetril. Až na VŠMU nás začali strašiť, že hlas sa môže aj zničiť.

Po kom ste ho zdedili?

Je to Boží dar. V tomto som bol doma naozaj taký nečakaný výhonok. V našej rodine totiž možno až do desiateho kolena „komedianti“ neboli. Keď som sa hlásil v Košiciach do amatérskeho divadla, vôbec som netušil, či mám na to predpoklady. Len som to tak skúsil a zobrali ma. Ale tam asi brali každého... ☺

Skončili ste herectvo, ale ľudia viac ako tvár poznajú váš hlas.

Áno, stáva sa mi, že až keď otvorím ústa, tak ľudia ku mne zdvihnú oči. Najmä pri bankových priehradkách. Zo začiatku zrejme všetci bankoví úradníci čakali, že uvidia Hercula, čo bola hneď moja prvá väčšia dabingová postava. Asi sa zachytila v ušiach ľudí. Za ňu som totiž od divákov dokonca dostal cenu.

Nemáte občas takú profesionálnu deformáciu, že namiesto deja filmu kontrolujete dabing?

To nie. Ale musím povedať, že keď vidím dobrý film, občas si tak s humorom povzdychnem: Bože, prečo on, prečo nie ja? Viem presne, ako by som to urobil.

Ale ani vám sa predsa dobré fi lmy a seriály nevyhýbajú. Momentálne vás všetky ženy zbožňujú ako entomológa Gilberta Grissoma z CSI Las Vegas.

Táto postava sa mi mimoriadne páči. Je to pokojný človek, inteligentný. Milujem jeho brisknosť a skrytý humor. To sa dobre dabuje. Je to, samozrejme, dané aj tým, že je to skvelý kriminálny seriál. Mám rád hercov, ktorí nie sú štatistami, ktorí skrátka hrajú.

Viete, aký má hlas jeho originál – herec William Louis Petersen?

Ja si jeho hlas už ani neuvedomujem, už si uvedomujem len seba... ☺ Ale nie, tiež má príjemný hlas, má v sebe tajomnosť. Keď sa človek na neho zadíva, pomaly sa prispôsobí jeho gestám, artikulácii.

Môžete si tú kriminálku vychutnať aj vy?

Režisér nás oboznámi s dejom, takže prezradí, kto je vrah. Musíme vedieť, ako sa bude vyvíjať dej, lebo by sme z toho mohli urobiť niečo iné. Keď herec pozná dej, vycíti, čo treba hrať.

Momentálne vám ide karta. Aj vy máte ten pocit?

Boli naozaj časy, keď ma bolo počuť zovšadiaľ. To už mi známi vraveli, že sa boja otvoriť aj chladničku. Zhodou okolností som robil totiž reklamu aj na tú. Niektorí sa smiali, že radšej už ani konzervy neotvárali. Myslím, že teraz sa to so mnou dá vydržať.

Povedal som, že Dr. Housa robiť nebudem

Nie je drzý ani exhibicionista ako Dr. House. S ničoho sa neštítiacim Sharkom ho spája len farba očí. Napriek tomu im požičiava hlas tak dôveryhodne, že sa nám zdá, že sú obaja Slováci. Skromný muž s nádherným hlasom – herec Vladimír Jedľovský (57).

V akej rodine sa rodia také úžasné hlasy?

V normálnej. My sme mali dokonca takmer rovnaké hlasy s bratom. V telefóne si nás mýlila aj naša mama. Že som sa práve ja hlasom začal živiť, bola náhoda. Na strednej škole sme sa mali naučiť báseň z ruštiny, tak som to urobil. A ruštinárka z ničoho nič na mňa upozornila slovenčinára – veď tento musí chodiť recitovať. Tak sa to začalo.

Ruštinárke dodatočne ďakujeme. Inak by sme nemali vo vás takého skvelého doktora Housa. Čo ste povedali na ponuku na tento seriál?

S Housom to na začiatku vyzeralo všelijako. V prvých štyroch dieloch boli dialógy upravené tak zle, že som chcel ponuku odmietnuť. Na druhý deň som prišiel s tým, že to robiť nebudem, že mi to prosto nejde. Ale prehovorili ma. Našťastie to potom zobrali do rúk ľudia, ktorým na tom záležalo. Vďaka tomu sa to podarilo. Teraz to robím naozaj rád.

Diváci niekedy bojujú s tým, či je to kladná alebo záporná postava.

Ja som s ním nebojoval. Mne sa od začiatku páčil a považujem ho za kladného hrdinu. A nie preto, že ho dabujem.

Mimochodom, podarilo sa vám dokonale zladiť sarkazmus v jeho tvári so sarkazmom vo vašom hlase.

S dobrou úpravou dialógov sa aj v slovenčine dá pracovať so slovom, dá sa doň vložiť grimasa, ktorú herec spravil. Keď však nie sú tie správne slová, ťažko tam niečo zahrať. Ak on v angličtine povie jedno slovo a ja musím tri, tak je to takmer nemožné.

Pozriete si výsledky svojej práce aj v televízii?

Keď náhodou prepnem a ide to, tak si to pozriem. Občas si hovorím – to nevyšlo, alebo ó, to naozaj vyšlo výborne.

Okrem doktora Housa vám sadol aj nekonvenčný právnik Shark.

Sharka stvárňuje rovnako výborný herec. Musím však povedať, že tento seriál bol ešte náročnejší ako Dr. House. Kadencia reči hercov v ňom je totiž neskutočná. Ja nie som ktovieako rýchlohovoriaci herec a Shark bol v tomto dosť krutý. Videl som zopár dielov s českým dabingom. Česi v snahe udržať s nimi tempo zúfalo „mleli“ a nebolo to dobré. Po čase však aj oni upustili od doslovného prekladu a hromadenia slov.

Ste aj vy sám obyčajný televízny divák, ktorý má svojho dabingového obľúbenca?

Som. Sú mnohí dobrí dabingoví herci, ale Gogiho (Iva Gogála) môžem počúvať vždy. Je to dobrý herec, nevymýšľa, nešpekuluje. V každej postave je prirodzený.

Cítite sa v dabingu už ako ryba vo vode?

Ja som skôr mal šťastie na tieto dva seriály. Nie som typický dabingový herec. Sú herci ako Emo Hason. Dvakrát si prečíta repliku a hovorí ju naspamäť. Keď sme skúšali spolu v divadle, nevedel som jeden jednostranový monológ. On že – tak sa to naučte. Hovorím, že si na to sadnem večer a do rána to pôjde. On mi ho zobral z ruky, išiel na päť minút vedľa, a keď sa vrátil, odrecitoval mi ho. Skoro ma porazilo od jedu.