Peter Marcin šokuje: Počas vystúpenia sa takmer zabil! Drsný pád z javiska zavinil otras mozgu!

Vaša tolkšou oslávi 8. marca už 300. epizódu. Spomeniete si ešte na jej úplne prvé vydanie?

– Úplne prvé vydanie si pamätám veľmi dobre, pretože sme ho natáčali v Dome kultúry Zrkadlový háj v Petržalke. Bolo to v auguste, vonku bolo 38 stupňov Celzia a vnútri bolo asi 48 stupňov Celzia. (Smiech.) Potili sme sa tak veľmi, že po každých desiatich minútach sme museli vyhlásiť prestávku. Fénovali sme košeľu. Kto si to niekde na sociálnych sieťach pozrie, môže si všimnúť, že Jožko Vajda, ktorý bol hosťom v prvých dvoch častiach, mal bielu košeľu prilepenú na telo. Takže na to si veľmi dobre pamätám. Bol to horor, absolútne peklo. (Smiech.)

Za tie roky ste privítali množstvo hostí. Ktorý z nich bol pre vás najpríjemnejší a, naopak, bol , s ktorým sa vám pracovalo extrémne ťažko?

– Extrémne ťažká spolupráca bola s hostkou Janou Kratochvílovou, ktorá bola v šatni úplne v pohode, podľa jej možností, ale len čo vyšla na javisko, zmenila sa na mimozemšťanku a nedalo sa vôbec nič robiť. Takže sme to po pár otázkach zrušili a zaspievali pesničku. Bolo to úplne šialené. Pritom je to aj moja obľúbená interpretka. A najlepšie? To sa naozaj nedá vybrať, lebo ich bolo veľmi veľa. Tak možno, taká pikantéria, keď Jiřina Bohdalová meškala na natáčanie, nikto nevedel, kde je. Začali sme teda aj bez nej. Potom mi ukazovali zo zákulisia, že už je tu. Medzitým som už dvoch hostí vyspovedal. No a potom sa zistilo, že si vyše 90-ročná pani pred tým išla nakúpiť do Parndorfu a tam jej ukradli kabelku aj s dokladmi. Takže preto sme na ňu čakali. (Smiech.)

Ako oddychuje Peter Marcin?

– Oddychujem veľmi rád, takže nerobím vôbec nič. (Úsmev.) Aleže vôbec nič, náramná nuda, tak si oddýchnem. Ale netrvá dlho. Potom mám ešte šport ako oddych, v lete turistiku, bicyklovanie, plávanie, paddleboarding, to mám veľmi rád. A v zime chodím trošku do fitcentra, na kardio.

Váš humor je obľúbený. Máte nejaké overené triky, ako rozosmiať ľudí aj v situáciách, keď sa im nechce smiať?

– Nič také nemám, aby som nasilu niekoho rozosmial. Ani by som to, samozrejme, nerobil, lebo humor je veľmi individuálny, nedá sa robiť nasilu. Nie každému sa môj humor páči, čo je úplne prirodzené a rešpektujem to. Bolo by to aj divné, keby sa to každému páčilo. Takže v spoločnosti, v rámci ktorej vidím, že na môj humor nie je žiadna reakcia, sa naozaj nesnažím byť nasilu vtipný.

Počuli ste náš podcast?

Čo si myslíte o súčasnom slovenskom humore, ktorí mladší komici vás bavia?

– Mňa bavia aj standupoví komici, dalo by sa povedať, že je to také nové, nie však vo svete, ale u nás na Slovensku je to stále taká novinka. No a baví ma internet, keď si pozriem nejaké krátke videá od mladých ľudí, ktorých mená ani nepoznám, dokážem sa pobaviť. (Úsmev.)

Prečo si opäť oblečie ženské šaty? Dočítate sa na ďalšej strane