Zabávač Peter Marcin to má ťažké, začína byť poverčivý: Čím ho jeho syn vždy schladí?

Vaša talkshow Neskoro večer beží druhú sezónu. Spočiatku sa ozývali kritické hlasy, utíchli?

Kritika bola prvý mesiac, no žiadna relevantná. Týkala sa môjho výzoru, alebo toho, že ako človek, ktorý predtým robil Uragán a Susedov vraj nemám právo robiť talkshow. Nechápali že existuje aj talkshow zábavná a nie kritická, politická či kontroverzná a pod. Potom kritici zistili, že vlastne nie je čo kritizovať, pretože hostia, ktorí ku mne chodia sú skvelí, diváci to pozerajú a zostali ticho. Jediné, čo môže niekomu vadiť, som ja. Ale to je v poriadku. Asi by bolo zvláštne, keby som sa páčil všetkým.

Na verejnoprávnu televíziu, vysielací čas aj hostí, ktorí sú nie vždy známi, máte sledovanosť peknú. Ako „naháňate“ divákov?

Tých je od začiatku dosť. Máme skalných fanúšikov, ktorí nás neopúšťajú, nech sa deje čo sa deje. A to aj na sociálnej sieti. Vytvorila sa komunita, s ktorou sa bavíme aj o tom, čo a koho by chceli v relácii vidieť. K sociálnym sieťam som bol vždy skôr zdržanlivý, ale teraz ma to začalo baviť, lebo v komunikácii s divákmi to má svoj význam. V súkromí však tomu neholdujem.

Mali ste už veľa inšpiratívnych hostí. Netúžite sa vždy potom pustiť do nového biznisu?

Hrozne! Každý týždeň by som chcel robiť niečo iné. Vždy sa nadchnem a predstavujem si to. No ostane len pri tom, lebo po týždni predstáv som z toho hrozne narobený. A syn ma tiež vždy schladí, keď mi porozpráva, čo všetko to obnáša.

Nad budúcnosťou nepremýšľate, čo bude, keď talkshow skončí?

Nikdy som to nerobil. Vždy som sa do všetkého púšťal intuitívne. Už od školy som sa profiloval na zábavu. Robil som komika, no komédie sa u nás netočia. Tak sme všetci, čo sa tomu chceme venovať, ostali pri televízii.

Však vy ste toho vyskúšali dosť. Rozhlasové i televízne relácie, moderovanie, herectvo, dabing, scenáre... Vždy ste v správnom čase na správnom mieste?

Skôr som bol vždy taký ten energický a aktívny typ – „á, však poďme, urobíme to a to!“Z čoho asi vyplýva, že keď človek niečo veľmi chce, podarí sa to.

Veríte aj tomu, že raz natočíte ten váš film? Stále ho chystáte?

Scenáre nejaké vznikli, len financie nie. (smiech) Takže furt sa na niečom pracuje, niečo vyzerá aj nádejne, ale neprezradím nič, lebo začínam byť poverčivý. Až to bude, tak to bude.

Tak aspoň povedzte žáner.

Tragikomédia.

Cítite sa skoro na 50?

Vôbec nie, vývoj sa mi zastavil v 20. (smiech)

Obľúbená krajina?

Taliansko,

Obľúbené filmy?

Pozerám všetko, lebo ma to zaujíma. Ale som fanúšik Woodyho Allena, Jima Carreyho či Miloša Formana. To sú také moje chuťovky.