Pikantné tajomstvo rozprávky S čerty nejsou žerty: Dlouhý zviedol nevinnú princeznú

Tridsať rokov od nakrúcania známej rozprávky bolo dôvodom nájsť osobu, ktorá stála priamo pri jej vzniku, aby mohla prezradiť veselé príhody z nakrúcania, zákulisné zaujímavosti a ďalšie tajomstvá...

Voľba padla na herečku Danu Bartůňkovú (57), ktorá tak nezabudnuteľne stvárnila namyslenú, arogantnú a prostorekú princeznú Angelínu. Naše obavy, aby v skutočnosti nebola taká, ako spomínaná princezná v rozprávke, boli zbytočné. Dana po celú dobu nášho rozhovoru bola usmievavá, úprimná, plná pohody, pozitívnej energie a elánu.

Pani Dana, začneme trochu pikantnou otázkou. Vraj sa vaša rozprávková sestrička Adélka do Vladimíra Dlouhého naozaj zamilovala, priznajte, bolo to tak?

Bolo to celkom humorné. (smiech) Ondro Vetchý a Mirek Dlouhý - veľkí kamaráti už od konzervatória, boli vo veku, kedy po nich dievčatá šaleli. Mohli mať každú, na ktorú si ukázali. V tej dobe súťažili, kto bude mať lepšie skóre, kto ich viac zbalí. A keď sa na scéne objavila Monika Pelcová, teda Adélka, ktorá mala šestnásť rokov, bolo o zábavu postarané... Krásna korisť! Ondro aj Mirek sa snažili, kto bude prvý. (smiech)

Lov sa mohol začať...

Také jednoduché to chlapci ale nemali. Monika bola samozrejme ešte panna, cudné a neskazené dievčatko z Olomouca. Taká bábika. Navyše neherečka, takže bola celý čas pod dohľadom otecka, ktorý sa tam zdržiaval po celý čas na nakrúcaní s ňou. Monika sa celý čas držala, ale jeden večer tam zostala sama a... Proste to otecko neustrážil. (smiech)

Pokračovala ich láska aj po nakrúcaní?

Pre Mirka to bola iba letná filmová láska. Báb mal hŕbu. Lenže Monika sa do neho bláznivo zamilovala. Bola to jej prvá a teda najväčšia láska, taká, na ktorú sa nezabúda. Keď Mirek zomrel, strašne ju to zobralo, plakala, ako keď jej zomrie mamička. Bola aj na pohrebe, ešte mi uplakaná z auta volala, že nevie, kde sú Olšany, či by som ju nenavigovala.

Vám sa Vladimír Dlouhý s Ondřejom Vetchým nepáčili? Netúžili ste tiež po nejakom romániku?

Viete, ja som vtedy už nemala šestnásť ako Monika, ale dvadsaťosem. Navyše som oboch už nejaký ten piatok poznala a vedela, čo sú za čísla.

Ako ste sa k úlohe princeznej Angelíny dostali?

Išla som na konkurz, kde bolo ďalších sto adeptiek. Keď som medzi nimi videla tú slávnu plejádu slávnych herečiek ako bola Ivana Andrlová, Libuše Šafránková, chcela som sa rovno otočiť a ísť domov. Hovorila som si, že nemám absolútne žiadnu šancu. Mirek Dlouhý tam sedel a nahadzoval texty. Väčšina dievčat mala parochňu, mne v maskérni vlasy zviazali. Išla som medzi poslednými, takže som už z toho čakania bola celkom unavená. Keď som navyše vošla na scénu, zakopla som o kábel a z úst mi nechtiac vykĺzlo "do prde..." Režisér Hynek Bočan sa na mňa tak zvláštne a prísne pozrel... A o tri týždne z produkcie volali, že si vybral mňa.

Ako na nakrúcanie s odstupom rokov spomínate?

Len v tom najlepšom! Úžasné bolo, že sa nakrúcalo na konci leta, boli divadelné prázdniny, takže sa nikto z hercov nikam neponáhľal, všetci mali voľno. Strávili sme spolu asi štyri dni v Českom raji, kde sme aj spali. Každý večer priniesol catering niečo dobré na jedenie, popíjalo sa vínko, panovala skvelá atmosféra. Myslím, že aj vďaka tomuto zblíženiu sa rozprávka tak podarila.

Ako sa vám po nakrúcaní slávnej rozprávky zmenil život?

Celkom podstatne. Denne som dostávala vrecia listov. Pošta zo mňa asi mala radosť. (smiech) Niektoré boli zamilované, písal mi napríklad pán, že je strašne bohatý a že by si ma ako princeznú rozmaznával až do konca života. Potom boli vydieračské v štýle, keď so mnou nepôjdeš na rande, niečo sa ti stane. A nechýbali ani listové kabelky od úchyláka. Ale celkovo prevažovali pozitívne reakcie.

Keď rozprávku vysielajú v televízii, pozeráte sa?

Musím povedať, že to nemám tak ako napríklad Alena Vránová, ktorá je na svoju slávnu princeznú už alergická. Ja som šťastná, že som túto rolu Angelíny dostala. Pánovi Bočanovi som za to vďačná. Keď ju dávajú na Vianoce, urobím si kávu a s chuťou sa na ňu vždy rada pozriem.