Do podnikania vložili veľké PENIAZE, a aj tak SKRACHOVALI! Kočiš, Papp a, ČO?! Aj tento spevák?

Tento spevák mal veľkú smolu! V roku 2019 si v jednom z bratislavských bizniscentier otvoril malú kaviareň, v ktorej aj pracoval. Pomáhala mu jeho manželka Veronika. Cítil sa tam dobre, veľmi ho to bavilo. No potom prišla kovidová pandémia, a zatváranie podnikov, a to ho položilo. Dostal riadnu podpásovku nielen ako spevák, ktorý nemohol vystupovať, ale ešte aj ako podnikateľ v gastrosektore. A keďže Robove úspory na účte neboli bezodné, došlo k tomu, že prevádzku svojej milovanej kaviarne musel zo dňa na deň zrušiť, pretože to už skrátka finančne neutiahol.

Skrachovaný farmár! Takto naši západní susedia označovali valašského kráľa Bolka Polívku po tom, čo začiatkom marca 2013 vyhlásil súd úpadok jeho spoločnosti. Farma, ktorú herec a podnikateľ prevádzkoval, dlhovala veriteľom približne 1,34 milióna eur. Polívka totiž požiadal o európske dotácie z regionálneho fondu. Ten farme v Olšanoch, v juhomoravskom okrese Vyškov, odklepol peniaze vo výške približne 450-tisíc eur, za ktoré sa farma mala zrekonštruovať. Náklady sa však vyšplhali až na milión eur, čo sa Bolkovi stalo osudným. V dražbe o svoju farmu prišiel a zhoda nepriaznivých okolností ho dotlačila do osobného bankrotu. „Už som bol kadečím, ale bankrotárom ešte nie,“ povedal s humorom sebe vlastným. Podľa medializovaných informácií sa hercovi v insolvenčnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, nakoniec podarilo vyrovnať podlžnosti. A naopak, začalo sa dariť divadlu, ktoré nesie jeho meno… Vyzerá to tak, že Bolek sa z dlhov naozaj dostal.

Sympatický herec v máji 2005 otvoril reštauráciu v centre Bratislavy, pod Michalskou bránou, ktorej dal charizmatický názov – reštaurácia Lebowski. Lenže bola vo dvore, a tak zostala pred očami turistov skrytá. A to bol kameň úrazu! To si však herec pred otvorením neuvedomoval a myslel si, že to zvládne, že reklama urobí svoje, ale nie. Nevyšlo to. O dva roky neskôr ju musel zatvoriť. Ale len dočasne. Rozhodol sa totiž pre svoju reštauráciu hľadať iné miesto. No nenašiel ho a naďalej sa radšej venoval iba herectvu a moderovaniu, ktoré mu koniec koncov dokáže do „pokladničky“ prihodiť celkom slušné sumy. A keďže sa mu už blíži šesťdesiatka, radšej ako podnikať si chce v pokoji užívať život. Za skúsenosť s krachom je s odstupom času vďačný. „Všetko zlé je na niečo dobré. Všetko sa deje pre niečo iné,“ vravieva Peter.

Spevák zo skupiny Tublatanka mal kedysi v bratislavskej Petržalke piváreň. Otvoril si ju ešte v deväťdesiatych rokoch, presne v roku 1993. Sedem rokov sa mu celkom pekne darilo. Bol spokojný. Príjmy síce neboli obrovské, ale ani malé. „Mal som dobrý pocit, že robím aj niečo iné než muziku,“ povedal vtedy Maťo Ďurinda. „V porevolučnom čase to bola veľká móda vlastniť reštauráciu alebo kaviareň. Spočiatku sa darilo aj mne, ale keď som zistil, že prevádzkar ma okráda, nechal som si len piváreň. Dvakrát do týždňa som tam chodil na kontrolu, ale po čase ma prestalo baviť stále niekoho strážiť. Niekoľkokrát som vymenil personál, ale nepomohlo ani to, bol som znechutený. Niektorí zamestnanci si prinášali vlastný alkohol a cigarety a predávali ich. Neprišli na to ani prevádzkari, ktorým som veril. Škoda, nebolo to zlé, ale ja nie som policajt.“ Nepríjemnú skúsenosť však neľutuje. Poučil sa z nej a bral to tak, že nie vždy všetko musí vyjsť podľa predstáv. Naďalej sa teda venoval muzike.