Poštárka, natierač, robotníčka... Aha, kde všade BRIGÁDOVALI slovenské celebrity!

„Mojou najlepšou brigádou bola práca v pionierskych táboroch. Robila som tam inštruktorku a neskôr aj oddielovú vedúcu. Na brigádach som vždy zažila množstvo zábavných chvíľ, získala priateľstvá – niektoré aj na celý život, prežila prvé lásky a ešte mi za to aj zaplatili,“ smeje sa Bibiana, ktorej krásny hlas znie z rôznych filmov, v ktorých väčšinou dabuje Juliu Robertsovú. No najviac utkvel v našej pamäti vďaka dabingu v seriáli Priatelia, kde svoj hlas prepožičala bláznivej Phoebe. Aktuálne ju však vídať v Ranných novinách TV Joj.

Predtým než sa stal hercom, si privyrábal rôznymi prácami. „Moja prvá brigáda bola v lete pred nástupom na vysokú školu, a to rovno na stavbe. Pracoval som pre firmu, ktorá inštalovala plynové rúry a ja som ich natieral žltou farbou.“ Počas vysokoškolského štúdia si vyskúšal aj prácu čašníka, no najviac sa mu pozdávala robota na družstve – v dedine na Orave, kde si privyrábal ako stavebná jednotka so skvelou partiou kamarátov. „Vždy som to považoval za prospešné. Človek si zarobí, má pravidelný režim, chlapci môžu zmužnieť a hlavne sa človek veľa naučí,“ hovorí Roman, ktorý je odvtedy veľmi zbehlý v murárskych prácach. Napríklad obloženie kúpeľne zvládne úplne sám.

Sympatická ryšavka nikdy nebola lenivá, a tak sa už počas štúdií obzerala po každej možnej príležitosti zarobiť si. Nie preto, že by musela, ale preto, že sa chcela postaviť na vlastné nohy bez pomoci rodičov. A tak sa dostala napríklad k práci kaderníčky, vizážistky, ale aj fotografky. „Česala som aj nevesty – to bola veľmi pekná práca,“ prezradila. Bavilo ju líčiť aj bežné ženy a premieňať ich na skutočné krásavice. No a popritom všetkom sa často mihla aj v nejakom divadelnom predstavení v malej úlohe. Teraz je z nej nielen herečka, ale aj podnikateľka, a druhí sa od nej môžu učiť.

V časoch, keď chodil na gymnázium, v škole vydávali školský časopis a, samozrejme, Patrik doň prispieval. Ale potom „rúbal“ vyššie. „Publikoval som aj do okresných novín Trnavský hlas. V tom čase sa noviny predávali nielen v novinových stánkoch, ale aj prostredníctvom pouličných kolportérov. Zaradil som sa medzi nich. Prechádzal som po pešej zóne a pred trnavskou Jednotou som hulákal hlavné titulky z novín. Keď už bolo vypredané, zbieral som v našom stánku a v redakcii inzerciu. Spočítaval som slovíčka a vyberal peniaze. Samozrejme, pre redakciu, nie pre seba,“ podotkol Patrik, ktorý je dnes tvárou verejnoprávnej televízie.

Známa klimatologička, s ktorou sa na obrazovkách televízie stretávate v Najlepšom počasí, si počas leta chodievala pravidelne privyrábať do najväčšieho slovenského závodu na výrobu obuvi (ZDA Partizánske). „Robila som tam počas štúdia na strednej aj vysokej škole. K práci som sa dostala jednoducho. V jedno ráno som tam prišla – bolo to na začiatku prázdnin, na vrátnici som povedala, že by som tam chcela pracovať a pred obedom som už bola za pásom,“ spomína si Miriam. V dielni musela tvrdo drieť, pretože keď tam niekto nestíhal, rýchlo sa s ním rozlúčili. Ťažko zarobené peniaze utrácala najčastejšie práve na topánky. Ale nie na tie, ktoré vyrábala, ale na parádnejšie – z Talianska –, pretože taliansku módu miluje.

„Brigádovať som začala už ako 16-ročná u mamy v práci. Triedila som na úrade poštu a následne ju roznášala po kanceláriách,“ hovorí markizácka moderátorka Počasia Mirka, ktorá si neskôr ako vysokoškoláčka privyrábala aj predajom pulóvrov na rôznych jarmokoch. Vyskúšala si miesto predavačky kabeliek a kožených búnd. „Neskôr k tomu pribudla práca v kvetinárstve a stráženie detí. S úsmevom si doteraz spomínam napríklad na situáciu v kvetinárstve, keď mi hneď v prvý deň prišla objednávka na svadobnú kyticu a ja som reálne nevedela uviazať ani kyticu z troch ruží,“ priznala sa krásna blondínka, ktorej to však aj tak najviac svedčí na televíznej obrazovke. Čo poviete?

Moderátor Novín TV JOJ si spomína na obdobie, keď letné brigády boli ešte povinné. Vtedy musel pomáhať so zberom úrody, no vyskúšal si napríklad aj prácu vo výrobnej linke v Tatra Kopřivnice. Neskôr, po zmene režimu, sa k brigádnickej práci dostával už len po známosti. „Získať prácu na leto nebolo vôbec jednoduché. Prvou nepovinnou brigádou bolo rozoberanie starých áut, no a so spolužiakom som zas v Žiline čistil starý dom, z ktorého je dnes penzión.“ Zaujímavosťou pri tom je, že išlo o takmer identický dom, do ktorého spisovateľ Jozef Karika situoval dej trileru Trhlina. Janko si však celkom dobre spomína aj na to, ako svoju prvú výplatu utratil za prsteň pre svoju prvú lásku. „Stál ma takmer všetky zarobené peniaze, ale bolo to z lásky, takže som nič neľutoval,“ usmial sa sympatický moderátor TV JOJ.

„Musím sa priznať, že som brigádovala už od svojich 14 rokov. Brigád popri škole som mala naozaj veľa. Pracovala som ako čašníčka, pomáhala som v bufete, predávala som žuvačky, upratovala, robila vedúcu v detskom tábore a mnohé iné. Uvedomujem si, že zo mňa nikdy nebola dobrá čašníčka, no naozaj som sa snažila. Pri predaji žuvačiek ma zase chválili, že som šikovná, lebo som všetkých nejako prehovorila a odchádzali domov s desiatkami balíkov,“ smeje sa pri tejto spomienky známa markizácka televízna reportérka.