Prečo Eva Burešová dostáva kritiku hlavne od žien? Odpoveď vás prekvapí! Sú to prevažne... UFF!

V jednom rozhovore ste spomenuli, že najviac kritiky dostávate od žien. Prečo si myslíte, že je to tak?
– Áno. Z väčšieho percenta sú to skutočne ženy. Väčšinou staršie generácie. Ja myslím, že je to možno z určitej podstaty. Ženy predsa len viac riešia všetko okolo a rady “klebetia” ako sa hovorí. A to prečo sú schopné uraziť druhú ženu neviem, možno im to urobí lepšie a zakryjú tým vlastnú nespokojnosť. Vyrovnávam sa s tým dobre, občas im napíšem nejaký komentár, ale s nadnesením a humorom, rozhodne ich neurážam na späť. Ja som sa vždy držala hesla, že pravá kráľovná tej druhej korunku narovná a nezrazí. (Úsmev.)

Robíte aj osvetu o duševnom zdraví, prečo ste sa rozhodli otvárať práve takéto témy?
–  Otváram témy, ktoré mi prídu dôležité, a o ktorých niečo viem. Do tém, o ktorých neviem nič ani z percenta, sa nepúšťam. Duševné zdravie a hlavne u detí je téma, ktorá je za mňa tabuizovaná a je to škoda, pretože tým trpí čím ďalej tým väčšie percento ľudí a dosť často sa o tom boja hovoriť. Chcem, aby dospelí a hlavne mladí vedeli, že v tom nie sú sami. Snažím sa byť človekom, ktorého som sama potrebovala, keď mi bolo najhoršie.

Stalo sa vám, že ste museli riešiť aj pracovné vyhorenie?
– Áno. Dva roky späť. V tej chvíli som sa rozhodla ukončiť svoje pôsobenie v seriáloch. Už toho bolo veľa a netešilo ma to. Vo chvíli, keď vás niečo už neteší, nemôžete odovzdať ľuďom to, čo by ste im odovzdať mali a to je, zvlášť v mojej práci, veľmi dôležité. Oddýchla som si a nabrala silu. Našťastie som tú lásku k svojmu remeslu opäť našla.

Ja vás vnímam ako veľmi citlivú a empatickú osobu. Dá sa povedať, že vám to niekedy spôsobuje aj problémy?
– Problémy tým spôsobujem maximálne sama sebe, pretože keď niektoré veci až veľmi riešim, nemôžem spať a ťažko fungujem. Áno, som až veľmi empatická a najradšej by som zachránila celý svet láskou a keď nemôžem prísť na to, ako to urobiť, tak sa trápim. Ale už som sa s tým naučila žiť a som za to rada, myslím, že to práve skvele funguje s mojou prácou. Emócie na javisku tak dokážem odovzdať presne tak, aby ich so mnou prežil aj divák. (Úsmev.)

Chcete mať prehľad o všetkom, čo vás baví?
Prihláste sa do nášho newslettra a už vám neunikne ani jedna klebeta o vašich obľúbených prominentoch, seriáloch či mužoch! Móda, sex, zdravie aj inšpiratívne príbehy – to všetko priamo do vašej schránky. Stačí kliknúť sem!

Teraz z iného súdka. Ste speváčka, herečka, ale zároveň partnerka a mama. Ako sa vám darí skĺbiť kariéru s materstvom a starostlivosťou o domácnosť a deti?
–  Úprimne až teraz po Let's dance, kedy vlastne prišlo veľké voľno s tým, že som cez deň doma a večer si odbehnem do divadla na predstavenie mi došlo, koľko som toho zvládala. Koncerty, seriály, divadlo a ďalšie? Ja som bola úplná superwoman! A vďaka Bohu mi to po všetkých rokoch došlo a dokázala som samu seba oceniť, čo málokedy robíme. Zvládala som to, pretože som všetky tie veci chcela robiť a milujem svoju prácu a všetok voľný čas som naplno venovala svojej rodine. Nie som na to sama, už nie. Mám úžasného partnera, ktorý je 100% otecko a robí všetko, čo robím ja. Zvládne deti, domov aj prácu. O to jednoduchšie to je. Ale máme teraz obaja dlhšiu pauzu, takže naberieme sily a do ďalších dní už obaja zvoľňujeme.

Chápem. A zmenilo vás materstvo, alebo naučilo niečomu?
–  Úplne vo všetkom. Ja rada hovorím, že som len po prvom synovi začala žiť. Dovtedy som bola tak trochu stratená. On by dal smer a ukázal mi cestu. Obe moje deti sú moje svetlo a najväčšie kotvy môjho života. Učia ma denne veľa vecí. Som neskutočne vďačná, že tých mojich chlapčekov mám a každý deň im to opakujem.

Aké hodnoty chcete odovzdať svojim deťom, akých mužov z nich chcete vychovať?
– Najdôležitejší bod číslo jedna je, že si želám aby boli šťastné. Želám si, aby im život robil radosť. Učíme ich k láske k sebe a ostatným. K rešpektu a úcte. Akí muži by mali byť? Ja myslím, že majú ten najlepší vzor, aký môžu mať a to je Přemek. U neho vidia ako sa správa k svojej rodine, žene, práci.

To je krásne. Vy máte s partnerom Přemkom Forejtom prekrásny vzťah. Ako sa vám ho podarilo vybudovať?
– To netuším. Mali sme šťastie, že sme sa stretli. Obaja sme si prežili svoje, kým sme našli jeden druhého a o to viac sme za všetko vďační. Je tam láska, úcta, rešpekt, podpora, radosť a vďaka. Chceme jednoducho žiť pekný život a chceme to aj jeden pre druhého, preto to možno funguje. (Úsmev.)

Museli ste sa naučiť aj to, ako fungovať spoločne ako verejne známe osoby?
– Každý z nás už bol nejako známy a prepieraný, než sme sa zoznámili, takže sme na to mali každý svoj pohľad. Přemek to veľmi nerieši, je to chlap, je nad vecou a tiež, úprimne, muži sa toľko v bulvári neriešia ako ženy. Najviac nás mrzí, keď si tlač vymýšľa o našom vzťahu a snaží sa ľuďom nahovoriť, že sa podvádzame alebo, že sa vlastne nemáme radi. Je to škoda hlavne kvôli tomu, že sa snaží ľuďom nehovoriť, že pekná láska neexistuje a to ma mrzí, keď si predstavím, že to číta nejaký mladý človek, ktorý má v sebe nádej a potom mu ju niekto vezme, len preto, aby mali čítanosť. Občas sa ohradím, keď ide o niečo veľké, malé blbosti nechávam byť a modlím sa, aby tomu niekto neveril. Ale dosť často sú to také nezmysly, že by tomu snáď neveril vôbec nikto. A hlavne v tejto dobe majú ľudia možnosť sledovať súkromné ​​profily umelcov, takže si obrázok môžu urobiť sami. (Úsmev.)

Zaujímalo by ma, kedy ste si uvedomili, že herectvo a spev budú vašou životnou vášňou?
– To som vedela od malinka. Moji rodičia sú obaja muzikanti a tak som prakticky vyrastala na pódiách. Videla som ich vystupovať, sledovala som ich vášeň pre prácu a počúvala skvelú hudbu. Od jazzu po funk a rock. Učili ma a podporovali, keď som sa rozhodla chodiť na krúžky. Od cca 3 rokov som sa učila spevu, tancu a herectvu. Nikdy som nerobila nič iné a stále to milujem.

A aký projekt alebo rola vás doteraz najviac obohatili?
– Všetky. Každá mi dala niečo. Všetky moje role, sú také moje bábätká, ktoré milujem a vždy budem rada, že som ich mohla stvárniť.

Máte nejaký sen, ktorý by ste si chceli ešte splniť v oblasti hudby alebo herectva?
– Nemám. Prajem si tú svoju prácu robiť tak dlho, ako dlho to bude mňa a divákov baviť. To je môj jediný pracovný sen.

Počuli ste náš podcast?

V muzikáli The Bodyguard ste stvárnili postavu Rachel Marronovej, ktorú vo filme hrala Whitney Houston. Aké to bolo prevziať takúto ikonickú rolu?
– Rachel je najnáročnejšia rola, ktorú som hrala. V tomto muzikáli je cca 14 piesní z toho 12 spievam len ja sama a sú to naozaj veľmi ťažké piesne. Milujem túto úlohu. Myslím, že každá herečka má za život možnosť zahrať si rolu, ktorej je jej písaná na mieru a toto je presne tá moja. Zo začiatku som sa bála, že ľudia budú porovnávať ma s Whitney, ale ten strach bol hlavne z toho, že porovnávanie nie je na mieste. Nie som Whitney a Whitney nie je Rachel. Rachel je divadelná rola, ktorú každý herečka môže stvoriť podľa seba. Áno, spievam piesne, ktoré Whitney preslávila, ale v predstavení sú trochu inak než ako ich poznáme z rádií. Najťažšie bolo asi pobiť sa s českým prekladom, pretože všetci máme zažité tieto piesne v angličtine, ale naučila som sa to, zvykla si a teraz už by som si niektoré z nich v anglickom jazyku nedokázala predstaviť. Každopádne všetkých vašich čitateľov na naše predstavenie zo srdca pozývam, je to veľký zážitok. (Úsmev.)

Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa boja ísť za svojimi snami?
– Myslím, že najdôležitejšie si je naozaj uvedomiť, že ten život je len jeden. Je potrebné ho prežiť naplno a bez strachu, vyskúšať všetko čo chceme, pretože raz už tú šancu mať nebudeme a budeme sa pozerať spätne, prečo sme si ho viac neužili. Prajem všetkým šťastie v krokoch, ktoré sa chystajú urobiť.

✔ Tenisky alebo lodičky?
Tenisky na bežný život, lodičky na show.
✔ Oddych aktívny alebo pasívny?
Aktívny.
✔ Upratovanie alebo varenie?
Upratovanie.
✔ Dovolenka pri mori alebo na horách?
More!
✔ Muzikál alebo koncert?
Haha, toto mi nerobte!
✔Oddych s celou rodinkou alebo sama?
S rodinou, ale mať aspoň 20 minút pre seba.