Prečo Kristína Turjanová neuznáva koláčikové prejedačky počas Vianoc? ČOŽE, oni majú tortu?!

A čo vy, kedy ste prišli na to, že darčeky nenosí Ježiško?
– Ja si to vôbec nepamätám, asi to bol veľmi prirodzený prechod, že to pre mňa možno nebolo až také „šokantné“, už neviem. (Úsmev.)

Keď sme pri Ježiškovi a darčekoch, je za vás v poriadku dať k Vianociam obálku s peniazmi?
– Myslím, že to závisí od človeka, ktorému ju dávate. Ak to niekomu neprekáža a pomôže mu to viac ako nejaký darček, prečo nie? Nie je dôvod na predsudky. Každý má právo darovať to, čo uzná za vhodné. Dôležité je, že to vychádza z úprimnej snahy potešiť toho druhého. Hovorí sa, že čaro Vianoc sa stratí s obálkou, ale prečo by to tak muselo byť? Možno tomu druhému viacej pomôže práve finančná injekcia. S tým vôbec nemám problém. (Úsmev.)

K vianočným sviatkom patria koláčiky, vypekáte viacero druhov alebo to nie je vaša šálka kávy?
– Nie, nepečiem 20 plechov z každého druhu. (Smiech.) Keďže 24. decembra oslavujeme aj narodeniny mladšieho syna, dám upiecť u mojej susedy, skvelej cukrárky, veľkú slávnostnú tortu. Koláčov máme len pár a tie sa rýchlo zjedia. Navyše sme bezlepkoví a bezlaktózoví, a ono to s tým pečením nie je úplne také jednoduché. Mnohé koláčiky sú oveľa krehkejšie ako tie lepkové. A tak urobím iba pár a máme ich rýchlo zjedené. Tieto „koláčikové prejedačky“ ani veľmi neuznávam, lebo si pamätám, ako som sa potom po Vianociach cítila. Tento pocit nemám rada, a tak to, čo sa zje za tých pár dní, je dostačujúce.

Cez sviatky sa tešíme na obľúbené vianočné rozprávky a filmy, ktoré sledujete s deťmi každý rok?
– Každý rok sledujeme Perinbabu, Mrázika a ešte Sám doma 1 a 2, moje deti to milujú. (Úsmev.)

Počas Štedrého dňa sa dostane na obrazovky Slovenskej televízie nová rozprávka Čarovné jablko, kde hráte kňažku Morianu, ako sa vám hrala?

– Bola to veľká výzva, je to záporná postava a režisér ma podporoval, aby som sa do nej usilovala vdýchnuť rôzne podoby zla, zvláštneho napätia a nevyspytateľnosti, a tak som sa s tým snažila pohrať. (Úsmev.) A bola to intenzívna a celkom náročná práca.

A čo atmosféra na pľaci, bola rozprávková?
– Natáčanie prebiehalo na viacerých historických miestach, takže to malo aj krásnu historickú atmosféru. Tie historické izby mi učarovali. Mne sa to naozaj veľmi, veľmi, veľmi páčilo. (Úsmev.) Aj zábery, ktoré som mala možnosť vidieť, sú naozaj veľmi atmosférické a krásne, takže ľudia sa naozaj majú na čo tešiť, pretože je to naozaj výnimočné. Režisér spolu s hlavným kameramanom boli fantastickí, vytvárali neskutočne dobrú atmosféru, hoci niekedy to bol boj o čas aj o nervy. Povzbudzovali nielen nás hercov, ale aj celý realizačný tím. Vnášali medzi nás veľmi veľa pozitívnej energie, ktorá sa naozaj pretavovala do práce a výkonov hercov, a myslím, že to stálo za to. (Úsmev.)

Ako by podľa vás vyzeral život ako z rozprávky?
– Čo je život ako z rozprávky? Môžem si predstaviť, že budem žiť na nejakom zámku ako princezná alebo kráľovná z rozprávky, ale po tom vôbec netúžim. Chcela by som mať život ako z rozprávky tu, so svojimi blízkymi, a aby sme boli zdraví, šťastní, spokojní, aby sme boli bez stresu a bez negatívnych energií, ktoré nás v súčasnosti tak často obklopujú. (Úsmev.)

Prezradila o sebe

✔ Aký darček vám utkvel v pamäti tým, že vás vo vašom živote úplne najviac potešil?
Moje dieťa narodené 24. 12.

✔ Najobľúbenejšie vianočné jedlo vášho detstva?
Všetko slané.

✔Aké vianočné  tradície dodržiavate s rodinou?
Pekne sa oblečieme, mávame oblátky s medom a cesnakom, kapustnicu, pod tanier dávame šupinky z kapra, mod­­líme sa a aj prekrajujeme jablko. (Úsmev.)