Psychologička Dominika Rajznerová: Slovné spojenie “chcem sa zabiť” zadávajú do internetového vyhľadávača mladí Slováci najviac
18. 1. 2023, 18:30 (aktualizované: 22. 5. 2023, 15:51)

Zdroj: instagram / @psycho_logicka
Pandémia bola pre mnohých mimoriadne náročným obdobím. Sebapoškodzovanie, alkohol... To je iba zlomok problémov, ktoré odborníci v súvislosti s izoláciou zaznamenali.

Zdroj: osobný archív D.R.

Zdroj: instagram / @psycho_logicka

Zdroj: osobný archív D.R.
Galéria k článku
Téma sebapoškodzovania nebola nikdy aktuálnejšia. "Mladí sa snažili zvládať svoje pocity, lenže nevedeli, ako. Psychickú bolesť chceli prekryť tou fyzickou, pričom treba zdôrazniť, že ide o závislé správanie.”
Psychologička a programová riaditeľka linky pomoci IPčko, Dominika Rajznerová, v rozhovore opísala kritickú situáciu spätú s obdobím pandémie. Vzhľadom na závažnosť témy a úzkosť, ktorú vyvoláva, chceme veriť, že to najhoršie máme definitívne za sebou.
V rozhovore sa dozviete:
- Čím sa zaoberá linka pomoci IPčko
- Aké závislosti a psychické problémy riešili ľudia počas pandémie
- Čo trápi mladých ľudí do 30 rokov a aké sú riešenia
- Čo je hlavnou príčinou samovrážd
- Aké existenčné problémy zažívajú rodiny na Slovensku
- Ako riešiť úzkosť a stres
Na začiatok nám prezraďte, čím sa linka pomoci IPčko zaoberá?
Prevádzkujeme tri linky pomoci. Prvá z nich je chatová a e-mailová linka pomoci pre mladých ľudí IPčko.sk. Druhou je Dobrá linka – linka pomoci pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorá má špeciálne vyškolený tím. Pre ľudí so sluchovým postihnutím sme tu aj prostredníctvom video poradenstva v posunkovom jazyku.
Treťou je Krízová linka pomoci – vznikla počas prvej vlny pandémie a v rámci nej sme rozšírili naše služby pre všetky vekové kategórie. Ja sama som v IPčku prešla viacerými projektmi a aktuálne som programovou riaditeľkou. Dohliadam na profesionalitu a celkovú kvalitu odvedenej práce naprieč projektami a spokojnosť mojich kolegov.
S akými problémami ste sa v čase pandémie stretávali najčastejšie?
Najčastejšia téma, ktorú ľudia na naše linky pomoci prinášajú, je pocit samoty. Cítia neustály tlak na to, aby podávali výkon vo všetkých svojich sociálnych skupinách.
Žiaľ, hneď v závese za touto témou sú na našich linkách pomoci samovražedné myšlienky. Kontaktujú nás vo chvíľach, kedy chcú urobiť kroky k tomu, aby ukončili svoj život alebo sa o ne dokonca už aj pokúsili. A tiež sa na nás obracajú aj keď sa im deje domáce násilie, či zažívajú konflikty v rodinách.
Zaznamenali ste v poslednom období nejaké nové témy, ktoré vás prekvapili?
V prvej vlne pandémie nás „prekvapilo“ najmä domáce násilie. V mesiacoch lockdownu sa počty ľudí zažívajúcich ho a kontaktujúcich nás tichým spôsobom (chat a e-mail) zvýšili až päťnásobne. V druhej vlne lockdownu sme sa často rozprávali s vyčerpanými zdravotníkmi, ktorí nevideli svetlo na konci tunela, zažívali strach, úzkosť a stres.
Tiež sa na nás často obracali ľudia, u ktorých sa prejavoval obrovský hnev až agresia z pandemickej situácie. Báli sa o svojich blízkych na jednotkách intenzívnej starostlivosti alebo o nich prišli.
Alarmujúce je, koľko ľudí sa na nás obracalo. V roku 2021 sme uskutočnili 71 855 pomáhajúcich a krízových komunikácií.
Aký je rozdiel medzi tým, čím trpia muži a čím ženy v náročnom období?
Na našich linkách pomoci sa neukazujú veľké rozdiely v témach, s ktorými za nami prichádzajú muži a ženy. Čo sa domáceho násilia týka, v súvislosti s ním nás kontaktujú zväčša ženy, ako partnerky. Ale nie sú jediné. V súvislosti s násilím v rodine nás často kontaktujú aj mladí muži, ktorí chcú chrániť samých seba alebo svoju rodinu pred agresorom.
Ktoré druhy závislostí riešite najčastejšie a aké sú vaše rady pre ľudí bojujúcimi so závislosťami?
Obdobie pandémie sa ľudia snažili zvládať, alebo zmierňovať, užívaním rôznych návykových látok. U nás na Slovensku ide najčastejšie o alkohol. Títo ľudia trpia závislosťou, najčastejšie však rozprávajú o iných ťažkostiach – o depresívnych príznakoch, úzkosti, o konfliktoch s blízkymi a téma závislosti je skôr druhotná.
Počas pandémie stúpol počet ľudí, ktorí svoju závislosť začali vnímať ako problém a prosili nás o radu. Často je pre nich náročné vyhľadať odborníka, pretože so závislosťami je spojená stigma.
Naši psychológovia sa teda spoločne s nimi snažia nájsť spôsoby na to, aby mohli zvládať svoje ťažkosti bez návykových látok. Je to však možné iba v menšej časti prípadov a zväčša sa človeka snažíme sprevádzať vyhľadaním, kontaktovaním a spolupracovaním s psychiatrickou ambulanciou.
Naša najstaršia linka pomoci IPčko.sk sa zameriava na psychologickú pomoc a krízovú intervenciu mladým ľuďom, a tak je až 73 % všetkých kontaktov na našich linkách s mladými ľuďmi do 30 rokov. Práve na nich sa izolácia veľmi podpísala.
Zdroj: osobný archív D.R.
Ilustračný obrázok
Sebapoškodzovanie, ako téma rozhovorov, za posledné obdobie stúpla. Mladí sa snažili zvládať svoje pocity a nevedeli, ako, keďže nemali možnosti, a tak sa snažili psychickú bolesť prekryť tou fyzickou. Treba poznamenať, že ide o závislé správanie.
Preto naši odborníci v IPčku vytvorili preventívno – intervenčný nástroj na pomoc pri sebapoškodzovaní. Ide o krabičku bezpečia, ktorá obsahuje rôzne materiály, predmety, ktoré je možné použiť, ako zdravší spôsob ventilácie svojich pocitov. Zároveň v prípade, že mladý človek situáciu nezvládne, obsahuje aj materiál na bezpečné ošetrenie rán po ublížení si.
Čo robiť, ak človek prestane počas ťažkostí a pandémie vidieť takpovediac „svetlo na konci tunela?"
Ak človek v ťažkej situácii pociťuje beznádej či zúfalstvo a nevie, ako z toho von, prvou pomocou je v tých myšlienkach a pocitoch nezostávať osamote. Mal by o nich hovoriť s ľuďmi, ktorým dôveruje a ktorí sa na situáciu môžu pozrieť inak.
Tiež je užitočné pozrieť sa do minulosti a hľadať spôsoby, ktoré danému človeku v náročných situáciách pomohli a venovať sa činnostiam, ktoré prinášajú pozitívne pocity, kedy je spokojný so svojim výkonom či dobre odvedenou prácou.
V prípade, že nič z toho nefunguje a človek sa cíti psychicky zle viac, ako dva týždne, povzbudila by som ho vo vyhľadaní odborníka alebo odborníčky. Pokojne aj anonymne.
Čo sa týka samovrážd, zaznamenali ste ich zvýšený počet? Ak áno, čo je najčastejšie príčinou a aká veková kategória je v tomto prípade najviac ohrozená?
Celkový počet kontaktov v našich službách bol v poslednom období vysoký. Pandémia priniesla zvýšenie povedomia o dôležitosti duševného zdravia a možnostiach pomoci.
K ľuďom, ktorí myslia na ukončenie svojho života, sa často prihovárame v médiách a naši kolegovia z projektu Online terénnej práce priamo v skupinách na sociálnych sieťach a streamovacích platformách.
Okrem toho sme založili web s názvom chcemsazabit.sk, nakoľko slovné spojenie “chcem sa zabiť” zadávajú do internetového vyhľadávača mladí Slováci najviac. To, čo pred niekoľkými rokmi našli na internete však nebola pomoc, práve naopak.
Na našom webe nájdu materiály a možnosti kontaktovania našich liniek pomoci. To všetko sú dôvody, prečo sa na naše linky pomoci obracia viac ľudí uvažujúcich o samovražde.
Jedna príčina, prečo o takomto hraničnom riešení uvažujú, však neexistuje. Skôr je to súbor viacerých negatívnych udalostí v ich živote, zažitých a neriešených tráum, zlyhaní a pokusov hľadať pomoc, ktoré však neboli úspešné. Rozhodnutie ukončiť život zväčša prichádza po akejsi poslednej kvapke, ktorú tento človek zažije.
To, ako sa človek s myšlienkami na samovraždu, či pri samovražednom konaní cíti, si mnohí nevieme ani predstaviť. Ľudia, ktorí nás kontaktujú, a pritom chcú ukončiť svoj život, pociťujú obrovskú úzkosť, beznádej, nevidia cestu von zo svojich ťažkostí, nevidia iné riešenie a samovraždu považujú za riešenie.
Keď nájdu odvahu hovoriť o tom, čo prežívajú, dostanú prijatie, pochopenie, podporu a postupne dokážeme spolu aj v takejto situácii nájsť riešenie.
Aké existenčné problémy trápili počas pandémie rodiny na Slovensku?
Komplexný pohľad na slovenské rodiny zrejme nedokážeme ponúknuť, avšak v období pandémie prichádzali v zvýšenom počte ľudia, ktorí prišli o prácu a obávali sa, ako si budú môcť zabezpečiť základné životné potreby. Kontaktovali nás ľudia, ktorí kvôli strate práce nemohli zostať vo svojom podnájme a boli na ceste na ulicu.
Nevedeli, kam sa obrátiť, čo robiť. Tiež nás kontaktovali rodičia, najmä z jedno-rodičovských rodín, ktorí v období pandémie nedokázali svojim deťom a sebe zabezpečiť to, čo potrebovali.
A čo domáce násilie? Zaznamenali ste viac prípadov? V čom vy vidíte hlavný problém a zároveň príčinu?
V prvej vlne pandémie u nás na linkách pomoci kontakty týkajúce sa domáceho násilia vzrástli až päťnásobne. Rodiny boli izolované, nútené tráviť čas spolu a obete nemali možnosť ísť na istý čas do školy, či do práce – agresori rovnako.
Napätie v rodinách vzrastalo, konflikty eskalovali a v niektorých rodinách prerástli až do domáceho násilia. V iných sa už existujúce domáce násilie ešte prehĺbilo.
Násilie nie je v žiadnom prípade akceptovateľné, nech má akúkoľvek okolnosť či príčinu. Človek, ktorý násilie pácha, potrebuje odbornú pomoc v tom, aby sa naučil zvládať svoje negatívne pocity inak, ako ventilovaním sa na úkor iných ľudí.
Ako sa má teda bežný človek vyrovnať s úzkosťou a stresom spôsobeným stratou práce, partnera či zmyslu života?
Úzkosť a stres z takýchto životných udalostí sú enormné. Akékoľvek pocity zasiahnutí ľudia prežívajú, sú normálne. Netreba v nich však zostávať osamote, ale byť aspoň fyzicky so svojimi blízkymi.
Ak blízki ľudia k dispozícii nie sú, je možné obrátiť sa na linky pomoci, kde je možné aj dlhodobejšie sprevádzanie takýmito udalosťami. Užitočné v tom celom je zameriavať sa na blízku budúcnosť, napr. len na to, aby sme zvládli dnešný deň. A v tom dni sa dokázali postarať aspoň o svoje základné potreby, akými sú jedlo, spánok a základná hygiena.
Aj tieto činnosti vyžadujú množstvo energie. V IPčku sme vytvorili pomáhajúce materiály pre ľudí, ktorých zasiahla strata blízkeho človeka, alebo prežívajú pocity úzkosti, depresie či iné. Je možné ich nájsť na našich webových stránkach.
Ako a kde vás môžu v prípade potreby ľudia kontaktovať?
Na Krízovej linke pomoci sme k dispozícii cez chat, e-mail a telefón (0800 500 333), ale aj video poradenstvo. Všetky služby sú anonymné, bezplatné a nonstop dostupné.
Okrem toho sme v Bratislave, Trnave, Nitre a Banskej Bystrici vytvorili špecifickú krízovú službu – centrá krízovej intervencie Káčka, kde poskytujeme prvú psychologickú pomoc v krízových situáciách anonymne, bezplatne a pre všetkých, ktorých situácia vyžaduje rozhovor naživo.
Ľuďom v náročných životných situáciách pomáhame aj v rámci iných projektov, ako napr. projekt Online terénnej práce, kde skupina psychológov denne mapuje sociálne siete a streamovacie platformy a prevádzkujeme tiež Klub Machovisko - bezpečné miesto pre mladých ľudí v kríze.
Za ľuďmi v akútnej kríze môžeme prísť presne tam, kde sa nachádzajú vďaka Krízovému intervenčnému tímu IPčko.”
Máte na záver nejakú univerzálnu radu či osobnú formu motivácie?
Každý z nás je jedinečný a má vlastné formy motivácie a zvládania náročných situácii. Ľudí by som povzbudila, aby si našli činnosti, ktoré im robia radosť. Môže ísť o činnosti športové, kreatívne alebo iné. Tiež je dôležité udržiavať kontakt s inými ľuďmi.
Dobré je si do života vniesť čo najviac istoty a štruktúry – či sa to týka práce z domu, starostlivosti o domácnosť a rodinu, alebo voľnočasových aktivít.
Ak by som mala povedať niečo aj o mojom živote a živote mojich kolegov, počas pandémie sme zažili množstvo výziev a úloh spojených s pomocou iným. Priznám sa, že bola výzva nájsť si čas aj na seba a svoju psychohygienu, ale veľmi sme si v tom spolu s kolegami a kolegyňami pomáhali.
Vidieť zmysel a obrovský úžitok v tom, čo robíme, je najviac motivujúce. Snažíme sa pritom nezabúdať na seba, nájsť si čas a priestor na to, čo nás teší a popri sedavej práci sa dostatočne hýbať. Všetkým prajem veľa zdravia fyzického, ale aj toho duševného a odvahy vyhľadať pomoc, keď sa necítite vo svojej koži. Nájdete ju aj na našich linkách pomoci.”
Autor: Vanessa Müller