Ručná brzda? Róbert Halák z Divokých koní má o vzťahu medzi mužom a ženou jasno: Dámy, súhlasíte?

Nehrávate príliš kladné postavy, ale ženy majú rady aj „zlých“ chlapcov.

(smiech) Nie som ja veru Koleník, Dobrík ani Maštalír, ktorí hrajú tých spravodlivých. Skôr ako list od fanúšičky schytám facku. Ako takmer za postavu starostu Reného Soboláka v Búrlivom víne. Ale áno, fanúšičky na sociálnej sieti pribúdajú. Keď mám čas, rád odpíšem.

Čo vás na ženách zaujme?

Vy ženy ten svet tak upokojujete a dávate do normálnych koľají. Je strašne dobre, že je to rozdelené tak, ako to je. Samozrejme, vzniká medzi nami veľa nedorozumení, lebo ako vy nikdy nepochopíte mužský svet, ani my nepochopíme ten ženský. No vy to tu tak zjemňujete. Žena je, v tom dobrom zmysle slova, taká ručná brzda chlapa. Má to pohladenie, jemnosť a väčší cit ako muž. Čím nehovorím, že muži nevedia milovať. No my, keď sa zamilujeme, milujeme bezhlavo. Rozsype sa nám zem pod nohami. Keď nedostaneme od ženy to isté, zarazí nás to a zatvrdneme. No keď to dostaneme, po čase môžeme prepadnúť do rutiny. Nevážime si tie veci, ktoré jeden druhému dávame. A môže to byť maličkosť, pohladenie. Keby sme si to začali vážiť, svet by bol lepší.

Vy ho ako chcete zmeniť, plánujete niečo do budúcnosti?

Zatiaľ nie. Žijem zo dňa na deň a čakám a čakám. Asi to takto pôjde veľmi dlho. Až príde deň, kedy som sa dočkal. Ale to už bude hádam aj koniec. (smiech)

Nečakáte teda už nič od života?

Ale to áno! Len svet sa mení rýchlo. Možno niekde dúfam, že už o tri roky to v ňom bude vyzerať inak. Že nás to, čo sa deje okolo, nezasiahne. A to ma možno tak hlboko vnútri upokojuje. Verím, že raz bude lepšie. Dúfam, že čoskoro. (smiech)

Ako relaxujete?

Trochu som začal posilňovať. Čítam knihy, alebo sa učím texty. Deň je krátky. (smiech)

Strážite si, čo jete?

Mama žije na dedine, vždy mi nabalí niečo domáce. Ale že by som chodil do bio obchodov, to nie.

Jazdíte ešte na motorke?

Predal som ju. Auto je pohodlnejšie. Asi som zostarol. (smiech) No možno sa k tomu raz vrátim.