Petra je známa aj pod prezývkou „Dalila“ a Ľudovíta všetci nad cca 40 rokov poznajú ako „Mravca“. Žijú spolu v byte v bratislavskej Dúbravke. Hoc ONA je dievča z „Pétržky“ a ON sa narodil na dedine v Divíne... Stretli sa v roku 1991 v prvom súkromnom rádiu na Slovensku. Obaja moderovali aj v televízii. Zaiskrilo to medzi nimi dva roky po zoznámení a svadbu vystrojili v roku 2000. Majú spolu dve dcéry Johanku (22) a Elišku (15).

Čo vás na ňom upútalo ako prvé?
Veľká červená hriva! Pobehoval po rádiu a stále niečo organizoval, napomínal, prosto vedúca osobnosť.

Kedy ste si ho viac všimli?
Keď som sa trochu zlepšila za mikrofónom a Mravec sa so mnou začal aj rozprávať. Predtým som mu nestála ani za slovo. A keď so mnou začal aj vtipkovať, potom vysielať, už sme boli kamaráti.

Pamätáte sa na prvé rande?
Pamätám sa – hoc to ešte nebolo rande – ako sme spolu šli von s jeho psom do Sadu Janka Kráľa. Dopadlo to vtedy naozaj „romanticky“ – z auta mi ukradli tašku s dokladmi, kľúčmi aj peniazmi.

Čo romantické pre vás urobil?
Oženil sa so mnou. (Úsmev.) A celý život ma rozosmieva. Vždy na sviatok od neho dostanem krásnu kyticu. Varieva nám dobrôtky, ba až kulinárske zážitky. A chodí so mnou na dovolenky k moru, napriek tomu, že neznáša slnko.

Aký je otec?
Najlepší. Skutočne. Je mimoriadne starostlivý, perfektný kuchár – dokonca každý deň varí deťom obed, aby nechodili do školskej jedálne.

Chceli by ste, aby sa v niečom zmenil? A čo by si mal zachovať?
Možno by mohol trochu menej na všetko šomrať. A chcela by som, aby mu ostal zmysel pre humor a nadhľad, s ktorým dokáže prechádzať mnohými stresujúcimi situáciami.

Za čo sa, za tie roky, čo ste spolu, najčastejšie hádate?
Samozrejme, kvôli maličkostiam, ako inak. Kvôli tomu, kto, čo, kam a prečo položil a podobne... Vo vážnych otázkach sa zhodneme alebo sa vieme v pokoji porozprávať.

Aký je šofér? Aj zanadáva za volantom?
Kto nenadáva za volantom? Ja napríklad nadávam len za volantom. Ale šofér je zodpovedný. No neznášam, keď mi do šoférovania neustále kibicuje. (Smiech.)

Čím vás okúzlila?
Prekvapila ma krátkou sukňou – vyzerala ako zbojnícky opasok… (Úsmev.) Potom veľmi kultivovaným prejavom za mikrofónom a nakoniec tým, ako ľahko sa za ním nechala rozosmiať.

V čom je typická žena?
V domýšľavosti. Vždy vie, kto si čo o nej myslí… (Smiech.)

Prezradíte, aký má zlozvyk?
Žiadny. To, čo má, sú všetko „dobrozvyky“.

Čo vie najlepšie ukuchtiť?
Varí výborne, ale ešte lepšie pečie. Skvelé ovocné torty, naše špeciálne tiramisu, krémeše, veterníky, naposledy mikulášsky punčový koláč… Nestíhame jesť.

Na čo najviac nadáva alebo frfle?
Na moje chyby. Ale v poslednom čase aj na svoje. (Smiech.)

Je ranné vtáča alebo nočná sova? Má aj nejaké ranné či nočné rituály?
Niekedy vtáča, niekedy sova. Niekedy začne upratovať riad z umývačky, keď sa za dverami už spí, vlastne už nespí. (Smiech.) A ranný rituál? Káva plus ten zlozvyk. (Úsmev.)

Zmenila sa v niečom od svadby?
V živote, vo veku, v skúsenostiach. Vtedy bola ešte zamilovaná, teraz ma už len ľúbi.

S kým najčastejšie a najdlhšie telefonuje?
Netuším. S mamou? Ale, ktovie? (Úsmev.)

Je nákupná maniačka?
Áno, je, a žiaľ je to dedičné.