Rozhodla sa pre liečbu na PSYCHIATRII, už ďalej nevládala: Známa Slovenka tam strávila 51 dní!

Známa vizážistka, influencerka a mama dvoch malých detí Zuzana Mračková (38) otvorila svoju 13. komnatu. Verejne priznala, že ju dlhšiu dobu sužovali psychické problémy, píše PLUS JEDEN DEŇ. A to natoľko, že sa musela sama prihlásiť na psychiatriu v Prahe.

Slovenská vizážistka, ktorá dlhé roky spolupracuje s našimi hviezdami, ako napríklad sestry Nízlové či moderátorka Barbora Krajčírová, sa so svojimi fanúšikmi na Instagrame podelila o traumatický zážitok. Influencerka Zuzana Mračková detailne opísala moment, kedy si uvedomila, že potrebuje nastúpiť na liečbu na psychiatrii.

Spolu s 18 fotkami z pobytu zverejnila srdcervúcu spoveď, kde priznala aj to, že na liečenie sa vlastne tešila.

„11. septembra ma hospitalizovali na psychiatrickej klinike v Prahe. Bola streda cca 9 hodín ráno a ja som nevedela, ktorá z tých tisícich emócií je silnejšia, keď som zazvonila na zvonček s jedným veľkým kufrom a výživným odporúčaním od mojej psychiatričky."

"Strach, smútok, úzkosť, niekde vo vnútri som sa vlastne aj tešila. Môj stav bol už pár mesiacov veľmi zlý, neudržateľný, nevedela som fungovať v bežnom svete. Vedela som, že sama to nezvládnem. Konečne som sa chcela liečiť. Tak naozaj. Na hospitalizáciu som čakala od konca mája, kedy mi moja doktorka povedala, že ju naozaj potrebujem,“ začala svoj neľahký príbeh. >>>

Následne sa mamina dvoch malých detí zverila s tým, že keby musela ísť na kliniku v Pezinku, už vopred mala z toho úzkosti. „Skloňoval sa Pezinok, z čoho som mala týždeň extrémne úzkosti a zavrhla som to. Začala som googliť a pýtala sa Kristiny Miřetinskej (certifikovaná koučka pre poruchy príjmu potravy, pozn. red.) kam mám ísť. Brno, alebo Praha. Radšej Praha, lebo režim je tam prísnejší. A tak som sa rozhodla pre Prahu. (dobre som urobila, teraz už viem, ako to v Brne chodí, boli tu “kolegyne” odtiaľ) Bolo to naozaj ťažké rozhodnutie."

"Rozbehnutá kariéra, nevesty, ktoré som mala nalíčiť, nehovorím o tom, že mám dve deti a už len predstava odísť od nich na XY týždňov bola nepredstaviteľná. Bez podpory manžela by som to nedala. On bol ten, ktorý mi hovoril už dávno pred tým, že tú hospitalizáciu potrebujem a bez nej to proste nezvládnem(e). Mal pravdu. Ako vždy,“ pokračovala.

Na klinike strávila dlhých 51 dní. Niekedy si myslela, že to nedobojuje do úspešného konca.

„Bolo to náročné, boli dni, kedy som plakala a hovorila som si, že toto nezvládnem. Boli dni, kedy som len písala a vypísala sa zo všetkého, čo sa mi deje v hlave. Boli aj svetlé chvíľky. Strach, čo bude, keď odídem. Budem schopná dodržať ten stravovací režim?"

"Vydržím nezvracať? Veľa otázok a veľa plánovania. Veľa učenia. Veľa vŕtania sa vo svojom vnútri. Veľa ,AHA´ momentov. Sebazaprenia. Ísť, aj keď ti hlava hovorí stoj. Jesť. Cez slzy. Do posledného zrnka ryže každých 6 jedál denne. Tá panika, úzkosť a záchvaty pred pondelkovým vážením. Plakala som vždy už od štvrtka. To pozorovanie vlastného nahého tela v sprche. Nenávisť. Akceptácia. Obrovské ups & downs,“ opisovala svoje mentálne rozpoloženie. >>>

Zuzanu prepustili z liečenia 1. novembra. „Odchádzam a mám podobne zmiešané pocity, ako keď ma prijímali. Radosť, strach, panika. Plač sa strieda s úsmevom. Bojím sa. Tu som takmer 8 týždňov bola a fungovala v bezpečnom prostredí. Jedlo naservírované 6-krát denne."

"Podpora lekárov, psychológov, psychoterapeutov, nutričných, a v neposlednom rade “kolegov” bola obrovská. Moje totálne “downs” som mala možnosť riešiť hneď a vlastne stále. Doma na to budem sama. Bojím sa myšlienok, šialene sa bojím. Dostať sa von z tejto choroby je ťažšie, ako som si kedy mohla myslieť. A ťažké to ešte len bude. Doma,“ netajila sa.

Dnes sú to už takmer dva týždne, odkedy je Zuzana doma. Aktívne komunikuje cez sociálne siete a zdieľa svoje strasti i radosti. Nebojí sa priznať, že to stále nie je ľahké, no robí pokroky.

Prednedávnom ukázala aj svoj jedálniček. „Ten jedálniček by som nebola schopná doma zjesť. A mám s tým obrovský problém aj teraz. No v nemocnici som zistila, že sa to dá. A že sa nič nestane. Za dva mesiace som z neho nepribrala ani gram, za to moje fyzické a mentálne zdravie je úplne inde. Veľký ,aha´ moment pre mňa," dodala s tým, že po návrate tak konečne mohla objať svojho milovaného manžela a ich spoločné deti.