ROZHOVOR Ako Moniku Bagárovú zmenilo materstvo, vianočné želanie a... My, ženy, sme frajerky!

Speváčka Monika Bagárová stihla ešte pred Vianocami vydať album Silnější. Prečo nesie práve tento názov a čo ním chce povedať svojim fanúšikom? Na albume je aj skladba venovaná dcérke Ruminke. Tá si ju začína pospevovať, no oveľa viac má inú pesničku, ktorá ani nie je od Moniky. Sympatická Češka nám v rozhovore prezradila, ako ju zmenilo to, že sa stala mamou, aký má vzťah s rodinou aj to, ako Ruminka vníma tohtoročné sviatky. Tmavovláska je vďačná za svoju rodinu, ktorá je pre ňu mimoriadne dôležitá a práve s nimi bude tráviť Vianoce. Ako a aj čo ju ako dieťa prekvapilo na Vianoce sa dočítate v rozhovore.

Monika, vydali ste album Silnější. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento názov?

Určite preto, že som v živote niečím prešla. Mám dcéru. (Úsmev.) A myslím si, že tento názov má v sebe všetko, čo som chcela týmto cédečkom povedať. Chcela som všetkým povedať, že nie je nič, čo by sme nezvládli. Je potrebné sa vzhopiť, byť silný a uvedomiť si, že to dáme, zvládneme.

Čo vás osobne v živote posilňuje a posúva vpred?

Môj najväčší motor je moja dcéra. To je moja motivácia, motor, zmysel života. Myslím si, že to tak má väčšina rodičov. Ona je pre mňa úplne všetkým. Moja rodina. Láska je v živote dôležitá, ale ona je pre mňa najviac.

Na albume je aj skladba Vysněná, ktorá je venovaná vašej dcérke Ruminke. Kedy a ako vznikol nápad venovať jej pieseň?

Dlho som premýšľala nad tým, kedy bude najlepší čas. Ruminka mala dva roky, keď to vyšlo a vyšlo vlastne v ten najlepší čas, pretože som mohla už vlastne povedať niečo viac. Ono je nádherné, keď sa vám narodí dieťa a hneď ho milujete, ale vy ho časom začnete milovať viac a viac a viac a tá láska rastie a rastie a rastie. (Úsmev.) A už si myslíte, že to viac nejde a ono to ide ešte viac. A to je na tom to najkrajšie. Takže som rada, že to nevyšlo hneď po narodení, ale až po 2 rokoch.

Ako sa váš život zmenil, odkedy ste sa stali mamou?

Úplne. Ako som ja niekedy mohla povedať vetu, že som unavená alebo niečo nestíham? Ako som toto mohla niekedy povedať? To sa vôbec nedá porovnať. (Smiech.) Byť reálne mamou s únavou a byť mladý človek s únavou a pracovať... Keď som nemala Ruminku, tak som veľa pracovala, chodila som domov z koncertov o 4-5 ráno. Keď som chodila na strednú, spala som tak 2-3 hodiny a šla som do školy. Ale to nie je taká únava, ako keď máte dieťa, ktoré sa vám desaťkrát za noc zobudí. (Smiech.) A máte rodičovské povinnosti. My, ženy, sme proste frajerky! My sa prebudíme, a tá hlava, telo, všetko, nás nepustí ísť spať a celý deň zvládnuť, starať sa o dieťa, byť funkčná. Je mazec, čo to telo dokáže. Takže mne sa zmenilo úplne všetko. Myslenie, postoj k životu. Hodnoty som vždy mala nastavené rovnako, ale keď mi dnes nejaký mladý človek povie "Som tak unavený, spal som len 4 alebo 5 hodín," tak ja som taká, že "A čo? To je normálne!" (Smiech.) A bolo obdobie, keď bola Ruminka ešte fakt malá a zle spala a prišiel niekto a povedal mi, že je unavený, tak... No nie! Nehovor mi, že si unavený. Nevieš, čo to je byť unavený! To materstvo mi dalo hrozne veľa.

Vraví sa, že skutočný strach svojich rodičov o nás pochopíme až vtedy, keď sa sami staneme rodičmi. Súhlasíte?

Úplne. Už chápem, prečo mi to moji rodičia stále hovorili. Mama mi vždy hovorila: "Tak ty to pochopíš, až budeš mať vlastné deti. Uvidíš." A mala pravdu. (Smiech.)

Ako zvládate skĺbiť súkromie a prácu? Pomáha vám niekto?

Áno, mám rodičov, ktorí mi pomáhajú. Rodinu, skvelých priateľov. Je to náročné, ale dá sa to, pretože vlastne moji rodičia postrážia malú, keď ja potrebujem pracovať a keď potrebujem ísť na nechty, tak to ju už musím brať so sebou. Ona so mnou sedí na mihalniciach, na nechtoch, všade. (Smiech.) Takže to stráženie využívam najviac vtedy, keď potrebujem pracovať. A viem, že je v bezpečí, že sa o ňu krásne starajú a ona je v pokoji.

S vašimi rodičmi sa spája aj taká milá udalosť. Vaša maminka mala narodeniny a otec ju po 30 rokoch vzťahu požiadal o ruku. Aké to je, keď v podstate dospelá dcéra s vlastnou dcérou ide na svadbu svojich rodičov?

Dospelá dcéra s vlastnou dcérou, ktorá nie je ani zasnúbená. (Smiech.) Aj moja sestra je dokonca zasnúbená, teraz aj moji rodičia. Je to veľmi krásne. My sme veľmi veriaca rodina a tatino hovorí, že život v partnerstve by sa mal páčiť Bohu. Myslím tým dôvernosť, lásku pred Bohom a myslím si, že aj to tatka veľmi ovplyvnilo. Hlavne sa majú radi, majú nás deti, máme krásne rodinné vzťahy. Je to krásne. Teším sa na tú svadbu, teším sa na všetky krásne momenty, ktoré nás čakajú.

Asi ďalšie dieťa neplánujú, že? (Úsmev.)

Oni? Nie. (Úsmev.) Ja si pamätám, že než som mala Ruminku, tak som ich furt prosila, že chcem ešte brata. A vždy: "Mami, ja sa fakt budem o neho starať. Ešte brata." Ja mám pomerne mladých rodičov. Mamka ma mala strašne skoro, mala 19, tatko bol ešte mladší, on mal 17. (Smiech.) Ale teraz som za to tak rada, pretože všetko zvládajú. Zvládajú sa starať aj o moju dcéru a pomáhať mi, do toho pracujú. Ale majú na to všetko energiu, čo je super. (Úsmev.)

Pozorujete na Ruminke, že by už teraz nejako inklinovala k hudbe ako jej mamina?

Určite. Ruminka už spieva veľa ľudových pesničiek, z mojich songov už Vysněnú, chytá nejaké texty z cédečka nového. A hlavne ona má rada čardáše. Má rada tú pesničku "Ona ľúbi pomaranče" a to keď počuje, tak ide bomby. (Smiech.) Je taká temperamentná a akonáhle zaznie niečo rytmické, ideálne čardáš, tak Ruminka sa hýbe. (Úsmev.)

Čochvíľa sú tu Vianoce. Ako vyzerajú tradičné sviatky Bagárovcov?

Nedodržiavame žiadne nejaké tradície. Sme proste spolu, máme sa radi, počúvame kvalitnú, krásnu muziku, pozeráme rozprávky. A máme kľud a pohodu. Bola by som rada, keby sme na sviatky všetci odložili telefóny, sociálne siete. Budem sa o to snažiť, aby to urobili všetci. (Smiech.)

Ako si spomínate na Vianoce, keď ste boli dieťa?

Vždy to bolo krásne. Rodičia sa vždy snažili, aby sme mali všetko. Ale boli sme vychovávané tak, aby sme vedeli, čo si môžeme aj finančne dovoliť. Nikdy sme od rodičov nechceli viac a som strašne rada, že to tak bolo. Snažili sa nám vždy dopriať, aby sme boli šťastní. Ale najviac je tá láska a krásne rodinné vzťahy. (Úsmev.)

Spomeniete si na nejaký pamätný vianočný moment?

Pamätám si, že som raz počula Ježiška ako ešte balí darčeky u nás pod stromčekom. Raz som ho tak počula a hovorila som si: "On mi nestihol zabaliť darček vo svojej továrne. Asi mal toho ten rok veľmi veľa". (Úsmev.)

Ruminka má dva a pol roka. Ako vníma nadchádzajúce Vianoce a atmosféru okolo?

Výzdobu už máme a Ruminka, keď sa jej opýtate, čo chce od Ježiška, tak povie nič. (Smiech.) Ale pýtala sa jej naša kamarátka, či už písala list Ježiškovi. A Ruminka: "Áno, Ježiško je milý, on nosí darčeky." Takže už to pomaly začína vnímať, chápať.

Čo je vaším najvrúcnejším vianočným želaním?

Priala by som si, aby bol ten deň dlhší. Aby sme si každý ten moment mohli užiť - to varenie, rozprávky. Chcela by som si privstať. Nechcela by som spať do jedenástej, ale zobudiť sa o ôsmej, aby aspoň pocitovo sme to trošku natiahli. (Smiech.) A priala by som si celú rodinu pohromade. O čo sa teraz snažím, ale vôbec neviem, či to vyjde. Veľmi by som chcela babičku od mamky aj od tatka, tetu s deťmi... Máme veľký dom, takže by som ho chcela naplniť úplne. To je mojím cieľom a snáď sa to podarí.

Čo by ste zaželali seba a našim čitateľkám do nového roka 2023?

Určite zdravie, lásku a pohodu. Aby sa ľudia nikam neponáhľali a užívali si silu okamihu. Aby boli k sebe chápavejší, milší, láskavejší. A všetkým božie požehnanie. (Úsmev.)