Jubilejný ROZHOVOR s čerstvou 50-ničkou Monikou Hilmerovou: Čo by ZMENILA a prečo sa SUŽUJE?

Cítim radosť, že môžem takto dlho žiť. Je to obrovský dar, ktorý, žiaľ, nedostal do vienka každý. Ďakujem za každý deň svojho života.

Áno, urobíme stretnutie s celou rodinou. Veľmi sa na to teším. (Úsmev.) Okrem toho bude ešte jedna oslava s priateľmi a kolegami. Aj keď „žúrovací“ typ veľmi nie som a oslavy robievam zvyčajne skôr malé a v úzkom kruhu, tentoraz to cítim inak.

Tortu som neriešila, žiadnu som neobjednávala, iba zákusky a koláčiky. Tortu vždy chystám pre niekoho iného, nie pre seba. Mne nejde ani veľmi o tú chuť, ja totiž na torty nie som, ale baví ma ňou potešiť oslávenca. Vymyslieť pre niekoho takú, akú má rád a aby sa mu aj páčila.

Áno. Nechcem, aby si lámali hlavu s darčekom. Takže najbližšia rodina vie o jednom mojom prianí a ostatným z rodiny a aj priateľom som odkázala, že netreba žiadne dary ani kvety a že najväčším darom pre mňa bude ich čas a prítomnosť. V týchto uponáhľaných časoch veľmi dobre chápem, aký je práve čas vzácny. Preto si vážim, keď si ho pre mňa nájdu a budeme sa spolu tešiť zo vzájomnej prítomnosti.

Nie viac než inokedy. Od detstva mám často také myšlienky a bilancujem azda každý deň. (Úsmev.) Nesmierne ďakujem za všetko Bohu, rodičom, manželovi, deťom, celej rodine a všetkým, ktorí sú mi blízki. Vážim si, čo všetko som dostala do vienka a ďakujem za dobro a lásku, za to, aký mám krásny život, ďakujem za tých 50 rokov! Ďakujem aj svojim divákom a fanúšikom. Vážim si ich priazeň a podporu.

Čo sa mi v živote podarilo a čo nie, to asi povedať neviem. Každý deň je to možno čosi iné. Ale dôležité a osudové v mojom živote je napríklad to, že som prišla na svet práve svojim úžasným rodičom, že mám takého skvelého brata a celú veľkú rodinu, ktorá sa rozšírila, keď mi vstúpil do života môj milovaný manžel. A že sa nám narodili naše deti, ktoré sú pre nás všetkým. Taktiež zdravie a to, že môžeme žiť pokojný normálny život. Tých úžasných dôležitých vecí mám v živote veľmi veľa a denne za ne ďakujem.

To nestojí za reč! Aj také obdobia, samozrejme, musia prísť – to k životu patrí a každý sa s tým popasuje, ako vie a vládze. Ktovie, bez toho by vraj možno ani to dobré nebolo tak z hĺbky úplné… Pozerám sa na svoju minulosť a prítomnosť a ďakujem za všetko úžasné, ale aj boľavé. Za šťastie dané zhora, lebo niekedy osud nadelí príliš ťažké skúšky a ja len súcitím a obdivujem silu tých, čo dokážu bojovať. Asi každý z nás musí niekedy prejsť aj ťažkou cestou.

Našli by sa veci, ktoré by som dnes urobila inak, áno. (Úsmev.) Ale snažím sa, už poučená, ich teraz robiť trochu inak. (Smiech.) Niekedy sa dokážem sužovať pre otázky, čo a ako by som zmenila, ak by sa to dalo, ale snažím sa to nerobiť často, lebo je to strata času a energie. Minulosť sa zmeniť nedá, takže takto nechcem premýšľať, ale môžeme sa vďaka minulosti aspoň poučiť a posunúť.

Svoju vizáž neriešim viac než inokedy. Chcem zostať prirodzená, ako som bola vždy. Ale, samozrejme, vizáž po štyridsiatke už potrebuje viac opatery a tú sa snažím dopriať si, hoci nie vždy si nájdem dosť času. S pribúdajúcim vekom je to náročnejšie a vyžaduje si to prísnejší životný štýl. Ale nie som na seba vždy prísna. (Smiech.)

Nie, nemám. Nekupujem si ani drahú kozmetiku. Na to, aby som vyzerala sviežo, je pre mňa dôležitá na prvom mieste psychika – mať v harmónii vzťahy a seba. A zdravý životný štýl, samozrejme. Život je krátky, starnutie ani smrť nezastavíme. Kto chce byť šťastný, nemôže od života chcieť protichodné veci. Nedá sa žiť dlho a zároveň byť večne mladý.

Zatiaľ sa ma to netýka. Zo zdravotnej stránky som v poriadku, tak­že len budem dúfať, že to tak aj zostane a že to zvládnem, keď to príde.

Našťastie, nie. Iba v prvých piatich rokoch v detstve som často mávala zápal pľúc. Takže rodičia sa so mnou natrápili. No potom už bolo všetko plus-mínus v poriadku.

Snažím sa udržiavať si mentálne aj fyzické zdravie. Dopriavam si relax, oddych, kultúrne, ale aj iné zážitky, jem zdravú stravu, hýbem sa, športujem.

Staráme sa oň. Aj o vzťahy s priateľmi, susedmi, rodinou, rodičmi, aj o vzťah k sebe samému. Kto to nerobí, tomu môže veľa dôležitého a krásneho uniknúť. Vníma to tak aj môj muž, a tak sme na to dvaja. (Úsmev.)

Tešte sa, že také mladé, aké ste teraz, sa s najväčšou pravdepodobnosťou budete cítiť, aj keď budete mať päťdesiat a vari aj viac. (Úsmev.)