S novými SUSEDMI si robia párty! Kubovčíkovci sa PRESŤAHOVALI - wau - SEM!

Áno, je to veru veľká zmena pre nás všetkých. Ešte sme v takzvanom zábehu, ale každým dňom sa to zlepšuje. Každý z nás už tuší, čo má ráno robiť, aby sa nám podarilo vyjsť z bytu. A ja sa snažím zrýchľovať v príprave desiatych a nepotknúť sa pritom o autíčka. (Úsmev.)

Ako kedy… Zatiaľ som si dopoludňajšie voľno sama doma veľmi neužila. Mala som hektickú jeseň, ale už sa teším, ako si to vychutnám. Spravím si kávu, pustím film a budem oddychovať. Zrazu je u nás doma ticho, až kým sa chalani nevrátia zo školy a škôlky. Prvé dni nám to bolo s manželom aj ľúto a nevedeli sme, čo máme vlastne robiť, keď nie sú chlapci doma. (Úsmev.) Predsa len šesť rokov bolo vždy doma aspoň jedno dieťa. Letí to…

Pracovné termíny, nakrúcanie a predstavenia mám fixne dané, tam jednoducho musím prísť a pomedzi to sa snažím vsunúť svoj osobný čas, nejaký relax a stretnutia s kamarátmi. Netlačím na seba, už viem, že mať veľké oči v tom, čo všetko chcem stihnúť a naháňať samu seba, sa nevypláca.

Myslím, že som pokojný typ človeka a nad množstvo vecí sa dokážem povzniesť a mať pochopenie. Sama robím veľa chýb a stále sa učím, ale je pravda, že som už naozaj zažila rôzne adrenalínové situácie a občas mi nebolo všetko jedno. A viem sa aj nahnevať, keď je niekto drzý, nespravodlivý, nezodpovedný vo svojej práci a keď sa niekomu krivdí.

Čo sa týka práce, určite! Aj preto rada pracujem s ľuďmi, ktorí sú na správnom mieste a sú talentovaní a vždy pripravení, ale nie sú povýšeneckí. Nemám rada, keď na mňa niekto tlačí a kričí. Boli aj takí režiséri. To ma však dokáže maximálne odradiť. Našťastie sa častejšie ocitám v skvelých kolektívoch.

Áno, už od leta. (Smiech.) Naši chlapci sa na Vianoce pýtajú už vtedy. Ale je to aj tým, že starší syn Rudko má deň pred Štedrým dňom narodeniny, takže naše Vianoce sa vždy  začínajú narodeninovou oslavou, ktorej sa nemôže dočkať. Už boli aj na vianočnom fotení a veľmi sa z tej výzdoby  tešili. Vyobliekala som ich do košieľok a starší syn inštruoval mladšieho, že nemôže robiť grimasy, lebo to Ježiško zbadá, keď si tie fotky bude pozerať. (Smiech.)

Zatiaľ ešte nepísali, ale príde to. (Úsmev.) Minule Rudko povedal, že na Vianoce by chcel nás dvoch s Miškom a autíčko. Mladší syn po ňom všetko opakuje, takže ten povedal, že by chcel Rudka a autíčko. Takže kúpim dve autíčka a máme hotovo. (Smiech.) U nás to robíme tak, že každý z nich dostane jeden darček od nás, jeden od mojich rodičov a jeden od svokrovcov.

Mňa vždy poteší lístok na koncert a Miška najviac poteší štedrá večera a dobrá kniha.

Sťahovali sme sa z paneláka do bytu s predzáhradkou, aby mali chlapci viac miesta na futbal, hokej a naháňanie sa. Rok a pol sme byt prerábali a sme šťastní, že sa to nakoniec podarilo. S výsledkom som maximálne spokojná, cítime sa tam skvelo. Máme tam viac miesta a je presne podľa nášho vkusu. Hlavne môžeme byť s chalanmi hocikedy vonku.

Myslím si, že si už všade na nás zvykli. A musím povedať, že na susedov sme mali vždy veľké šťastie. Nad nami teraz býva rodinka s dievčatami vo veku našich chlapcov a sú z nich skvelí kamaráti. Robia si párty u nás v záhrade. Prijali nás úžasne, lebo vedia, že sme normálni, na nič sa nehráme, sme úplne obyčajní ľudia s rovnakými radosťami aj starosťami, ako majú oni.

Väčšinou sa radím s manželom. Dávam však veľa aj na vlastnú intuíciu a väčšinou dám na prvý pocit, ktorý mi daná situácia navodí. No a čo si o mne myslia iní – tak tým, že sme veľa na očiach, majú ľudia občas pocit, že o nás všetko vedia a môžu nás hodnotiť, ale nezaťažujem sa tým. Nemôžem predsa vyhovieť všetkým.

Otravuje ma to a veľmi! Neustále hodnotenie žien, aké by mali byť, akú postavu by mali mať, je v súčasnosti už úplne za čiarou. Potom sa čudujeme, že pribúdajú anorexie a bulímie. Keď si to nejaké 14-ročné dievča, ktoré vyzerá úplne normálne a zdravo, prečíta, môže si o sebe začať myslieť, že je tučné a začne sa začarovaný kruh. Je to nebezpečná téma, v médiách aj na sociálnych sieťach s ňou treba narábať opatrne.

Snažím sa spať aspoň osem hodín denne, jesť kvalitné jedlo, veľa tancovať, chodiť na prechádzky, mať v živote veľa lásky a humoru a robiť veci, ktoré ma bavia. Vyhradzujem si čas aj na pravidelnú masáž a rada chodím do kina. A keď som v kolotoči povinností, baterky mi dokáže dobiť hudba, ktorú si púšťam, kdekoľvek sa len dá. V aute, maskérni...

Vrátila som sa do predstavenia Nízkotučný život v divadle GUnaGU, s ktorým aj veľa cestujeme. Vo viacerých mestách hráme Partičku a budem aj hostkou Petry Polnišovej a Evelyn v ich tolkšou s názvom PS: to bolelo.