Seriálovému Dávidovi z Dunaja ukradla srdce TÁTO žena: Spojila ich láska k….JÉJ, to je krásne!

V súkromí tvoríte pár s herečkou Kristínou Spáčovou. Aký je váš príbeh lásky, spojilo vás herectvo?
– Myslím si, že nás spojila láska ku knihám a k prírode. Poznali sme sa z obdobia, keď sme obaja študovali na tom istom konzervatóriu. O pár rokov sme sa opäť ocitli na spoločnej škole - VŠMU. A jeden deň sme sa náhodou stretli s knihami v kaviarni, delili sa pri čítaní o stôl, začali sme sa rozprávať a onedlho sme už boli na turistike a vec bola jasná. (Úsmev.)

Zahrali ste si spolu v seriáli Dunaj, k vašim službám aj v rozprávke Čarovný kamienok. Aká je pre vás ako partnerov spolupráca na pľaci?
– Myslím si, že je to hlavne o vzájomnom dialógu a nastavení hraníc. Myslím takých, keď vieme, kde sa začína a končí náš osobný život a čo už je pracovný rozhovor. Máme spoločnú skúsenosť aj z divadiel. Vieme si poradiť, poškriepiť sa, ale hlavne pomôcť. Dokážeme nedoniesť hádku z divadla domov, pretože si uvedomujeme, že je to profesijná nezhoda, ktorá slúži na zlepšenie inscenácie a hereckých výkonov, nemá to nič spoločné s naším vzťahom. Za to som veľmi vďačný.

Spomenuli sme dobový seriál Dunaj, kde stvárňujete postavu židovského študenta architektúry Dávida. Ako sa vám hrá táto postava?
– Postava Dávida je krásna a vo svojej podstate veľmi čistá. Baví ma každá minúta, keď ním môžem byť. Dávid sa bije za to, čo je správne, nastavuje ľuďom zrkadlo a snaží sa o lepšiu budúcnosť pre seba a hlavne pre ľudí, ktorých miluje. Samozrejme, je omylný, tak ako každý z nás. Rovnako je výbušný, prchký, ako aj plný lásky a dobrosrdečnosti.

Myslíte si, že dnes sa stretávame s podobnými predsudkami ohľadom vierovyznania?
– Predsudky sa vždy začínajú za zavretými dverami domácnosti, v ktorej vyrastáme. Rodičia a rodina nám vytvárajú prvé názory na svet a v detstve sme iba špongie, čo všetko vpijú. Následne je to hra osudu a vlastnej odhodlanosti zistiť o svete a o sebe viac. Ako spoločnosť nemáme dosah na súkromie rodín a spôsob, akým vychovávajú budúce generácie. Dosah však máme na školstvo a tomu by sme mali venovať väčšiu pozornosť. Školy by mali prebúdzať chuť spoznávať, vzdelávať sa a rozširovať obzory. Nič by nemalo byť pevne dané a vždy by mal byť priestor na diskusiu a konfrontáciu. Myslím si, že vzdelanie je pri boji s predsudkami kľúčové. Napríklad sa sám seba pýtam, prečo na školách existuje iba možnosť buď náboženstvo (kresťanstvo), alebo etika. V mojej utopistickej predstave budú moje potenciálne deti študovať etiku aj náboženstvo. Nebudú sa učiť len o jednom, ale postupne o všetkých najväčších náboženstvách. To je otváranie obzorov a hovorenie pravdy. Na svete je skoro 3 000 náboženstiev, naozaj ich chceme učiť, že všetci, čo nie sú kresťania, veria v nesprávneho boha? Deti by nemali mať iba jednu možnosť, ale všetky. Vtedy je to férové.

✔ Ako vyzerá ideálna dovolenka?
Akákoľvek, ktorá pôsobí radostne a vytvorí nezabudnuteľné spomienky. (Úsmev.)

✔ Keby ste mohli cestovať kamkoľvek, kam by ste sa chceli ísť pozrieť?
Môžem cestovať kamkoľvek. (Úsmev.) Rovnako ako každý, kto po tom naozaj túži. Peniaze sa dajú zarobiť vždy, len treba naozaj chcieť a urobiť pre svoje sny maximum. Takže sa chcem ísť pozrieť všade, kam stihnem.

✔ Čo vám nesmie na dovolenke chýbať?
Ľudia, ktorých milujem a rád s nimi trávim čas.