Sestrička, ktorá nedovolila svojim pacientom zomrieť

Jej otec bol dostatočne osvietený a tak sa vyškolila v jazykoch, matematike náboženstve aj vo filozofii. Tieto skúsenosti veľmi vyformovali jej postoje a názory a ona sa cítila zvláštnym spôsobom povolaná slúžiť ľuďom.

Zároveň sa rozhodla aj rebelovať proti vtedajšiemu zvyčajnému naplneniu ženského života a odmietla sa vydať a mať deti. Svoje predsavzatie pomáhať si mohla splniť po absolvovaní ošetrovateľského vzdelania v Nemecku. Počas Krymskej vojny učila ženy v tureckom meste Scutari ošetrovať ranených vojakov a už vtedy poukazovala na veci, ktoré si doposiaľ nikto nevšímal.

Zbožňovali ju

Nedostatočná hygiena a špinavé prostredie spôsobovali zraneným omnoho viac problémov ako samotné rany po guľkách. Florence bola zúfalá z nečinnosti lekárov a dôstojníkov, ktorí ju vôbec nepočúvali a považovali jej sťažnosti na hygienu iba za ženské taľafatky vyčačkanej fifleny. Pacienti ju však absolútne zbožňovali.

Hovorili jej „dáma s lampou“, pretože ich chodievala pozerať aj niekoľkokrát za noc. Po vojne sa vrátila do Anglicka, kde jej neúnavnú prácu ocenila kráľovská rodina, ktorá jej umožnila založiť prvú sekulárnu ošetrovateľskú školu na svete St. Thomas Hospital.

Florence tu vypracovala svoju teóriu piatich základných súčastí zdravého prostredia – čistý vzduch, čistá voda, vyhovujúca kanalizácia, celková čistota a svetlo. Sestrám odporúčala udržiavať čerstvý vzduch vetraním, uprednostňovať priame slnečné svetlo a medzi pacientmi sa pohybovať iba po dôkladnom umytí. To všetko v dobe, keď sa o baktériách a vírusoch ani len hmlisto netušilo. Svoju teóriu neskôr doplnila o problematiku tepla, ticha a správnej diéty.

Dokonalá sestra

Rozmýšľala aj o zdanlivo nesúvisiacich detailoch. Keď sa napríklad stala vedúcou Ústavu pre chorých v Londýne, zaviedla výťah na jedlo v kuchyni, signalizačný systém, ktorým mohli pacienti privolávať sestričky, a umývanie teplou vodou. Zdravie definovala ako stav pohody a schopnosti využiť možnosti pacienta.

O tejto téme napísala množstvo publikácií a do konca života bojovala za zmeny v zdravotnej starostlivosti. Ošetrovateľstvo chápala ako poslanie, na ktoré sú ľudia povolaní, a nie ako zamestnanie. Zasvätila mu celý život a jeho súkromná časť zostala úplne nepopísaným listom, presne tak, ako sa kedysi v mladosti rozhodla.

Neúnavne pracovala až do osemdesiatky a ako deväťdesiatročná zomrela v spánku. Jej celoživotná snaha našťastie nevyšla nazmar. Nedávno sa dokonca zistilo, že aplikovaním vlastných princípov starostlivosti počas Krymskej vojny v nemocnici v Scutari znížila úmrtnosť pacientov zo 42 na neuveriteľné 2 percent. Ošetrovateľské princípy podľa najslávnejšej zdravotnej sestry všetkých čias tak úplne oprávnene platia dodnes.