Prezraďte, ako sa vám darí zvládať rodinu, domácnosť a prácu? Pre mnohé ženy je ťažké skĺbiť to...
– My ženy zvládneme všetko, máme to od prírody dané. (Úsmev.) Máme tú kapacitu, len ju v sebe treba nájsť a zvládneme všetko aj popri práci. Základom je však, aby to bola práca, ktorá nás baví, lebo ak to tak nie je, prenášame si to domov a vylievame si zlosť na najbližších, ktorí za to absolútne nemôžu. Ak nás práca robí šťastnými a napĺňa, zvládneme popri nej všetko.
To je pravda. Vaša dcéra Vanesska zdedila krásu, charizmu i talent, ako sa jej darí?
– Som na ňu nesmierne pyšná! Stále hovorím, že je oveľa dokonalejšie ja! Je talentovaná a robí prácu, ktorá ju baví, za to som na ňu naozaj pyšná. Ale keď ju sledujem teraz, keď už má svojho partnera, ako sa správa k nemu, druhým ľuďom, ku kolegom, to je jednoducho úžasné. Som na ňu veľmi hrdá aj za toto. Ako človek je do voza aj do koča a kamaráti aj kolegovia s ňou môžu rátať, je veľmi empatická. Z takýchto vlastností sa teším, proste mám radosť z toho, aký človek z nej vyrástol.
Takže ste parťáčky?
– Teraz už úplne. Ešte keď bola malá, jeden z rodičov by mal byť ten prísnejší. Manžel nebol ochotný prevziať túto úlohu, chcel byť za toho dobrého. (Smiech.) Takže som taká bola ja. Dohliadala som, aby mala všetky úlohy, aby sa učila, aby nasávala vedomosti a prospievala. Vtedy som bola láskavá, ale prísna. A teraz už len žnem, ako sme to vtedy dobre ustrážili, a mám doma jednu úžasnú dospelú ženu, kamarátku, ktorej môžem absolútne dôverovať. Napriek tomu, že je už dospelá, je rada s nami, čo je najväčší ukazovateľ toho, že nám to funguje. Aj počas najväčšej puberty to bolo tak, že keď sa chcela zabávať, chcela sa baviť aj s nami. Nikdy neprišlo obdobie, že by nás vytesnila alebo odstrkovala. Mám veľkú radosť, že sa to nikdy nestalo.
Teraz menej príjemná otázka, stretli ste sa ako Rómka s rasizmom?
– S otvoreným, že by došlo k nejakému konfliktu, to nie. Asi tým, že sme verejne známi, že robíme umenie, ľudia sa k nám správajú veľmi pekne, čo si cením. Ak niekto povie o Slovákoch, že sú rasisti, nemôžem súhlasiť. Na naše koncerty celé roky chodia prevažne bieli ľudia. Takže by bolo nespravodlivé odsúdiť všetkých pre pár neznášanlivých ľudí. Samozrejme, tak ako všade, aj tu sa nájdu ľudia, ktorí majú predsudky a na základe nejakej zlej skúsenosti odsudzujú nielen Rómov, ale celé etnikum či národy. To neznášam nielen vo vzťahu k Rómom, ale vo všeobecnosti. Odsudzujem takéto globalizovanie. Musím si zaklopať, že našťastie som sa s tým nestretla. Ale viem, že to existuje. Napríklad keď sa niekto uchádza o prácu a jednoducho je tmavší, má s tým problém a zamestnajú ho až na základe odporúčaní od iného človeka. Je to tu v spoločnosti a deje sa to, ale my sme mali to šťastie, že sme sa s tým otvorene nestretli.
