Simona Frantová sa netají tým, že kráča životom sama: Veď rieka tečie sama, netreba ju tlačiť

Natáčanie relácie Chutné Slovensko jej umožnilo objaviť zabudnuté chute. „Jednu z relácií sme nakrúcali na Donovaloch. A tam, v reštaurácii Pri piecke, som pripravovala dukátové buchtičky. V momente som sa preniesla na základnú školu, do školskej jedálne. Pondelky boli sladké, na čo som sa vždy tešila a ako prvá som stála na dupľu,“ spomína a vraví, že bola nadšená, keď si toto tradičné jedlo z detstva mohla vyskúšať navariť v relácii so skúseným šéfkuchárom. „Samozrejme, jeho recept bol trošku modernejší, pretože dnes už jedlo musí nielen chutiť, ale aj vyzerať. Ale tá chuť ostala rovnaká a bola to naozaj milá spomienka na školské časy,“ konštatuje Simona.

Keďže varenie je súčasťou jej práce, doma preferuje jednoduché jedlá. „Mám rada cestoviny s rôznymi omáčkami, šaláty alebo si zvyčajne pripravím misku, do ktorej nahádžem, ako sa hovorí, ‚čo chladnička dala‘.“ No najviac si pochutí na jedlách od mamy. „Vie, že ma najviac poteší plnená paprika s knedľou alebo pečená kačka s lokšami.“

V roku 2024 získala ocenenie Slovenka roka v kategórii Médiá a komunikácia. Podľa jej slov to bol pre ňu neopísateľný pocit. „Pred piatimi rokmi som za moju drahú starú mamu Darinku Laščiakovú prebrala toto krásne ocenenie za jej celoživotné dielo. Bola to nesmierna pocta a ani som nesnívala, že raz budem mať vzácnu sošku Slovenky doma aj ja. Je to pre mňa česť, radosť a zároveň aj veľká zodpovednosť,“ hovorí s pokorou.

Simona si nerobí veľké plány do budúcnosti. „Viete, ako sa hovorí. Keď chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. Snažím sa neupínať na dlhodobé plány, pretože človek potom býva sklamaný, ak to život zariadi inak. Niekedy je príjemné nechať sa len tak unášať prúdom. Veď rieka tečie sama, netreba ju tlačiť,“ vraví a dodáva, že jej snom je však neustále rásť a prijímať nové výzvy. „Teším sa, že môžem tvoriť dve krásne relácie, na čas strávený s rodinou a že sme všetci zdraví. To je to najdôležitejšie a všetko ostatné, čo má prísť, príde v správny čas,“ vraví na záver.