Smutné, ale ÚPRIMNÉ PRIZNANIE speváka Mira Jaroša: Kariéra a PENIAZE ma nerobia ŠŤASTNÝM...

– Čo si spomínam, tak raz som už hral počas choroby, bolo to však už dávno. Koncert bol na námestí v Bánovciach. Niekedy v decembri. Bol som zabalený v deke a zaspieval som ho celý na plejbek. Mali sme podpísanú zmluvu a klient trval na tom, že musím vystúpiť.

– Veď toto. Ale je to tak. Injekcie mi nerobia dobre. Keď sme prišli večer pred koncertom do Prahy, manažérka mi vybavila, že mi pichnú infúziu, ktorá mi mala pomôcť. Boli sme na pôrodníckom oddelení a zabávali sme sa na tom. Bola tam taká milá sestrička a doktor pôrodník. Zabávali ma historkami z práce a ja som sa modlil, aby nikto v tej chvíli nezačal rodiť, lebo by ma tam nechali s ihlou v ruke. (Smiech.)

– Samoty. Uvedomil som si, že som posledné roky strávil príliš veľa času v práci a prišiel som o ľudí, na ktorých mi záležalo. Pochopil som, že peniaze ani kariéra ma nerobia dlhodobo šťastným a vzťahy, o ktoré sa človek prestane starať, vyprchajú, a tak som spravil zmenu. Nastavil som si režim tak, že sa po 18. hodine snažím nepracovať a zaujímam sa o svojich blízkych. Jednoducho si chcem pestovať vzťahy. Načo mi je kariéra, keď skončím sám? Jednoducho som pocit domova a blízkosti dal na prvé miesto.

– Susedovho kohúta. Raz ma mama poslala „kočíkovať“ malého brata okolo ihriska. Z nejakého dôvodu sa to nepáčilo susedovmu kohútovi, ktorý sa tam pásol so sliepkami a rozbehol sa za mnou. Vyskočil mi na plecia a poďobal ma. S krikom som utekal s kohútom na chrbte a kočík s bratom som tam zabudol. Tak som dostal ešte aj druhú výchovnú doma. (Smiech.)

– Mne sa to naozaj stalo a dodnes si pamätám, aký to bol pocit. Všetci si rozbaľovali darčeky. Sestra s bratmi na nich čítali menovky a na žiadnom nebolo moje meno. Myslel som si, že tato na večeri len žartoval, že mi Ježiško nič neprinesie, lebo som bol zlý. Nepamätám si už, čo tomu predchádzalo, ale na ten smútok som nezabudol dodnes. Mrzelo ma to, pretože som veril, že som poslúchal. No a vidíte. Na druhý deň som si však pod stromčekom v detskej izbe našiel knižku Danka a Janka a tešil som sa, že predsa len Ježiško prišiel, i keď neskôr.

– Vianoce ma práveže až tak nedojímajú. Bolo mi smutno len vtedy, keď som žil v Izraeli a v Tel Avive nebola žiadna výzdoba ani sneh. Ja som taký „svetielkový“ typ. Mám rád, keď všetko bliká. Niektoré situácie ma však dojímajú aj v priebehu bežného roka. Napríklad, keď vidím pár v dôchodcovskom veku, ktorý sa drží za ruky alebo niekto spraví dobrý skutok.

– Ani ja som nebol výnimka. Najviac som jej vyčítal, že ma nepodporuje v mojom speváckom sne. Hovorievala mi: „Spievaj si, koľko chceš, ale najprv sa musíš vyučiť. Aj Karel Gott bol elektrikár.“ Cítil som sa nepochopený. Vyučil som sa teda za predavača rozličného tovaru a predával som cédečka v obchodnom dome. To, čo som zarobil, investoval som do hudby. A napokon to vyšlo. Raz povedala, že ju mrzí, že môjmu speváckemu snu nerozumela, no nepoznala nikoho vo svojom okolí, kto by sa uživil spevom a bála sa o moju budúcnosť. To ma potešilo a ja som svoje sklamanie premenil na pochopenie.

– V tomto období si užívam tancovania až-až na mojich koncertoch. Rád však chodím na večierky v štýle deväťdesiatych rokov. Aj nedávno sme boli s partiou a bolo výborne. A deväťdesiate roky ma inšpirujú aj pri mojej tvorbe. Nahral som v tomto duchu celý album Disko a ohlasy sú viac než skvelé. Dokonca si spievajú aj rodičia a ja sa teším, že sme detský projekt povýšili na rodinný.

– Klipy vymýšľam sám. Už keď tvorím pesničky, vidím, ako budú klipy vyzerať ku každej z nich. A pri pesničke Disko som vedel, že chcem retro šialenú rodinku, ktorá bude tancovať od rána do večera. Dokonca tie šuštiakové súpravy som navrhol ja. Aj album vyšiel okrem CD na platni a magnetofónovej kazete. Všetko musí zapadať. (Úsmev.)

– Ako sa to hovorí? Sme len takí starí, akí sa cítime? Ale je pravda, že na poličke v kúpeľni je čím ďalej tým viac krémov. (Smiech.) Nejde však len o zovňajšok. V poslednom čase sa viac zameriavam na svoje vnútro. Chodím do školy sebarozvoja, čítam literatúru, ktorá ma robí šťastnejším človekom a vidím už aj prvé výsledky. Myslím, že tá spokojnosť sa mi potom odráža aj na výzore.

– Hlavne sa neustále vzdelávať a byť lepším človekom. Keď sa cítim vyrovnaný sám so sebou, tak viem byť lepším „parťákom“ aj pre svojich blízkych, takže teraz si „fičím“ na takomto vzdelávaní a moja méta je robiť svet lepším. Nie nadarmo sa hovorí, že začať treba od seba.

– Prajem všetkým, nech máme lásku a možnosť byť v objatí. Jedno objatie dokáže nielen veľa napraviť, ale aj vyliečiť, či povzbudiť. (Úsmev.)