Somálska MODELKA Waris Dirie, ktorej zmrzačili GENITÁLIE, dodnes bojuje proti ženskej OBRIEZKE!

Jej život sa vôbec nezačal dobre a už v piatich rokoch mala za sebou niekoľko hlbokých tráum, píše magazín EVA na svojom webe. Narodila sa v roku 1965 v Somálsku v rodine nomádov. Keď mala 4 roky, znásilnil ju bratranec a o niekoľko mesiacov neskôr musela podstúpiť tradičný rituál, ktorý mal zabezpečiť jej morálnu čistotu, no v podstate ju, a množstvo ďalších dievčat a žien po celom svete, naveky zmrzačil telesne a obral ich o možnosť naplno prežívať radosť z intímneho života.

Mnohé po tomto zásahu zomreli, pretože rituál sa vykonával v nehygienických podmienkach a na rezanie sa používali ostré kamene, žiletky či obyčajné sklenené črepiny. Dievčatá často vykrvácali, dostali infekciu a tie, ktoré prežili, trpeli celý život, pretože rana bola zašitá neodborne a s účelom ponechať čo najmenší priestor na močenie a menštruačné krvácanie. Mali problémy s močením, bolestivou menštruáciou a so zápalmi, keďže zo zošitej rany nemohla krv voľne odtekať. Takéto "pevné šitie" totiž zvyšovalo hodnotu nevesty a ženích si ju počas svadobnej noci musel neraz otvoriť nožom. Ženy, ktoré majú takto zmrzačené pohlavné orgány samozrejme len ťažko, ak vôbec, môžu prežívať pohlavné vzrušenie. Ženská obriezka je barbarský zvyk, ktorý je aj vďaka snahe Waris Dirie stále raritnejším javom.

Ju sa však už pred zmrzačením zachrániť nepodarilo. V knihe opisuje, že jej zaviazali oči, držali jej ruky a nohy a celú procedúru odstránenia vonkajších genitálií vykonala starena so žiletkou, na ktorej boli ešte pozostatky krvi predchádzajúcej obete. Nepredstaviteľne to bolelo a Waris počas toho niekoľkokrát zamdlela. Hoci sa jej podarilo prežiť, mala typické problémy pri močení a neskôr pri menštruácii trpela takými ukrutnými kŕčmi, že sa zo zúfalstva zahrabala do zeme.

Waris našťastie prežila, no v trinástich pre ňu jej rodina nachystala ďalší šok - mala sa vydať za šesťdesiatročného muža. Rozhodla sa, že utečie a tak sa aj stalo. Z púšte sa po strastiplnej ceste, na ktorej ju ohrozovala aj divá šelma a sužoval šialený smäd, dostala až do hlavného mesta Somálska Mogadiša, kde zostala u príbuzných, hoci jej útek spôsobil veľký rozruch a rodina ju prakticky zavrhla. Jeden z jej strýkov pôsobiaci v Londýne ako ambasádor hľadal slúžku, a tak sa dostala do hlavného mesta Veľkej Británie a štyri roky pre neho pracovala za almužnu. V knihe je zaujímavý jej postreh, keď opisuje, že jej sesternice nemali pri močení žiadne problémy, a teda že obriezku nepodstúpili. Keďže strýkova rodina patrila k intelektuálskej elite, bol natoľko uvedomelý, že svoje deti zmrzačiť nedal! Dokonca sa jej podarilo nevycestovať späť s rodinou do Somálska a zostať v Londýne, kde sa zamestnala ako pomocná sila vo fastfoode.

Keď mala osemnásť, všimol si ju pred školou, v ktorej pracovala ako upratovačka, úspešný fotograf a zvyšok je história. Waris nafotila kalendár pre Pirelli, stala sa tvárou Chanel, L´Oréal, Levi´s, Revlon a mnohých iných značiek, dokonca z nej bola Bond Girl v bondovke Dych života, kde šokovala blond vlasmi. Profesionálny úspech však nemohol vykúpiť utrpenie, ktorým prechádzala. Neustále mávala zápaly močových ciest a jej menštruácia bývala taká bolestivá, že sa to takmer nedalo zniesť.

Veľmi sa hanbila vyhľadať lekára, no keď sa k tomu nakoniec odhodlala, podstúpila rekonštrukčnú operáciu genitálií, pri ktorej jej otvorili zašitú vulvu (áno, je to príšerné) a menštruačná krv jej začala voľne odtekať. Konečne sa zbavila neustálych infekcií a bolesti. Pod vplyvom týchto hrozných zážitkov sa neskôr rozhodla nielen napísať knihu (s pomocou ghostwriterky), v ktorej otvorene popisuje svoj život, ale aj založiť nadáciu Púštny kvet, ktorá sa venuje boju proti ženskej obriezke, ktorú Waris otvorene nazýva mrzačením a zotročovaním žien. V roku 1997 sa Waris rozhodla ukončiť svoju modelingovú kariéru a začala sa plne venovať boji proti pohlavnému mrzačeniu žien. V tom istom roku sa tiež stala mimoriadnou veľvyslankyňou OSN zameranou najmä na boj proti ženskej obriezke.

Nakoniec došlo aj na jej zmierenie s mamou, ktorá sa jej ospravedlnila za to, že bola účastníčkou jej mrzačenia a rozhodla sa svojej dcére pomáhať v osvetovej práci tým, že kontaktovala rodiny dievčat, ktoré mali byť obrezané a pokúšala sa ich presvedčiť, aby od tohto hrozného zvyku upustili. V roku 2009 bol na motívy knihy Púštny kvet nakrútený rovnomenný film a to už sa o probléme ženskej obriezky hovorilo úplne otvorene a v mnohých krajinách ju zakázali.

Život Waris Dirie však niekedy nadobudol poriadne dobrodružné, až hrôzostrašné rozmery aj mimo udalostí okolo obriezky a dohodnutého manželstva so starým mužom. V roku 2004 ju v jej dome vo Viedni napadol muž, ktorý ju predtým dlho stalkoval a precestoval celú Európu, aby ju našiel. Do jej apartmánu sa dostal cez susedove okno a neskôr vysvitlo, že sa s ňou zoznámil polroka predtým, keď jeho brat pracoval na rekonštrukcii jej predošlého bývania v britskom Walese. Susedia na neho nakoniec zavolali políciu a Waris vyviazla s odreninami a modrinami.

Waris Dirie žije od roku 2009 v poľskom Gdansku a na striedačku aj vo Viedni. Má dvoch synov, hoci s ich otcom už nežije a stále je neúnavne aktívna vo svojej nadácii, aj na iných platformách, ktoré bojujú proti ženskej obriezke. Za svoju snahu získala množstvo ocenení, no hovorí, že najcennejšie zo všetkého sú pre ňu dievčatá a ich zdravie a že sa neprestane snažiť o to, aby ženská obriezka úplne vymizla, kým bude žiť.