Soňa Norisová o Vianociach svojho detstva: Ocka sme sa vždy pýtali, či bude na Vianoce s nami

Práve nakrúcate seriál Sľub, ktorý sa odohráva v zlomovom období 80. rokov. Ktorá spomienka vám napadne ako prvá z tohto obdobia?
– Šťastné detstvo v malom bytíku, plesnivé rifle a koženková bunda z Györu, bizarné prvomájové oslavy, stratená pionierska šatka...

Dej je aj z prostredia základnej školy, aká ste boli žiačka?
– Chvíľu som bola čistá jednotkárka, ale nie bifľoška. Na druhom stupni som sem-tam priniesla aj horšiu známku. Nešla mi matematika a fyzika. Nosila som často poznámky za vyrušovanie a drzé správanie, pretože som mala potrebu vyjadriť sa k nejakej neprávosti a zastať sa spolužiakov. A niekedy som si podpísala žiacku knižku, keď tam bola horšia známka alebo poznámka. (Úsmev.) Samozrejme, prišlo sa na to a potom som dostala nemilosrdné tresty. Najhorším trestom bol zákaz chodenia von s kamarátmi alebo zákaz pozerania rozprávok v nedeľu doobeda.

V  Sľube hráte po boku Vladimíra Kobielskeho, aký je herecký partner?
– S Vladkom sa už nejaký čas poznáme, ale pred kamerou sme spolu prvýkrát. Je veľmi príjemný kolega, na ktorého sa dá spoľahnúť, a ktorý mi dokáže zlepšiť náladu aj o šiestej ráno v maskérni. To sa málokomu podarí. (Úsmev.)

Seriál je ozaj autentický vrátane kostýmov a masiek, páči sa vám niečo z módy 80. rokov?
– Móda v tých rokoch bola veľmi zvláštna, ale keď si predstavím svoju maminku, tá bola vždy veľmi pekne a vkusne oblečená. Niektoré účesy boli neuveriteľné. Pamätám sa, ako som si robila vrkoč a na temene hlavy som sa snažila urobiť takú divnú vlnu. (Smiech.) Ale mala som rada návleky a čelenky. Ideálne v krikľavej farbe. (Úsmev.)

Máte rada dobové snímky, ktoré ukazujú našu históriu? Prečo sú podľa vás dôležité?
– Mám veľmi rada dobové filmy a aj v nich rada účinkujem. Myslím, že je dôležité pripomínať si históriu, aby sme nezabudli, čo zažívali naši predkovia a v akej miere neslobody žili. Samozrejme, každé obdobie je jedinečné, je ťažké porovnávať minulosť s prítomnosťou, keďže okolnosti sú odlišné a aj aktéri sú iní, ale v dejinách sa objavujú aj akoby vracajúce sa tendencie. A práve preto by sme sa z dejín mohli a mali poučiť, pretože vznikajú v prítomnosti a v tej sme teraz práve my.

Ako si spomínate na Vianoce v  80. rokoch?
– Pamätám si, že sme sa ocka vždy pýtali, či bude na Vianoce s nami, keď­že ako lekár musel byť v nemocnici, keď mu vyšla nočná služba na Štedrý deň. Vtedy sa doma zastavil len na chvíľku, dal si s nami štedrú večeru a musel sa ponáhľať do nemocnice. Ale inak boli Vianoce krásne, magické a väčšinou aj zasnežené. Milovala som vôňu kapustnice, vyprážaného kapra, viazanie salónok na bavlnené šnúrky a popritom pozeranie rozprávok. A potom prišiel ten magický moment, zazvonil zvonček – ozve sa božský Kája – Vánoce ve zlaté Praze a my sme sa mohli vrhnúť na darčeky.

A čo dnes? Stalo sa vám, že ste darček schovali až tak, že ste ho nenašli a objavili ste ho až po Vianociach?
– Jasné. (Úsmev.) Darčeky sa snažím kupovať v predstihu a niekedy zabudnem, čo som pokúpila a kam som to poschovávala. Ak sa niečo také stane, darujem ich dodatočne. (Úsmev.)

Čo by ste chceli nájsť pod stromčekom tento rok?
– Nepotrebujem darčeky pod stromčekom. Niežeby ma nepotešili, ale naozaj nemám nič také, čo by som si vyslovene priala. Prajem si, aby sme boli spolu, zdraví a aby nám bolo dobre.

Stalo sa vám, že ste dostali niečo, čo vám vôbec nesadlo? Teda nebola to vaša šálka kávy...
– Samozrejme, to sa stane. Ale nikdy som to nedala najavo, aby som darujúceho nesklamala. Chvíľu si darček nechám, ale po čase ho s láskou posúvam ďalej, buď niekomu, komu sa hodí, alebo charite.

A čo predvianočný zhon, máte s ním problém?
– Kedysi som bola vianočná kôpka nervov. Ale čím som staršia, tým menej prepadávam stresu. U nás na Vianoce doobeda chlapi s deťmi odchádzajú na výlet a my ženy môžeme v pohode pripravovať dobroty. Ak mám rok, keď nestihnem urobiť všetko tak, ako som si predstavovala, čo hrozí aj teraz, už sa nestresujem. Stihnem, čo stihnem, ale naozaj nechcem byť na Vianoce uťahaná, vyčerpaná a nespokojná. Neprospeje to ani mne, ani mojej rodine, ani celkovej atmosfére.