Spevák Miro Jaroš bez servítky o vážnom ochorení svojej mamy…Ako toto všetko dokáže zvládať?

Miro Jaroš je úspešný spevák a nedávno oslávil už desiate výročie tvorby pre deti. Má za sebou letné turné a pred sebou nový album Disko. V súkromí to však až také ružové nemá. Trápi ho choroba jeho milovanej mamy, píše Šarm.

Miro je trochu zaskočený, keď niekto poukazuje na to, aký má s mamou pekný vzťah. Pre neho je to samozrejmosť. „Pre mňa je zvláštne, že ľudia vyzdvihujú, keď syn niekam vezme mamu, pretože pre mňa je to prirodzená vec. Máme len jediných rodičov. Môj otec už zomrel a možno aj to bolo pre mňa poučenie do života, pretože odišiel z tohto sveta bez toho, aby sme sa stihli zmieriť. Nemali sme dobrý vzťah, o to viac si teraz vážim, že mám mamu, od ktorej sa dá veľmi veľa naučiť. Napriek tomu, že ju teraz osud skúša vážnou chorobou, je optimisticky naladená. Ukazuje mi veci, ktoré majú v živote skutočnú hodnotu. Že to nie je ani sláva, ani koľko človek zarobí, ale medziľudské vzťahy, vernosť voči sebe samému a podobne. Veľa sa spolu zhovárame o týchto témach. Čítam knihu, ktorá sa volá Druhá hora, a mám pocit, že ja som na tú svoju prvú horu už vystúpil. Splnil som si sny o spievaní a teraz pomaly stúpam na tú duchovnejšiu, druhú horu, kde sú úplne iné hodnoty. Ľudia ma strašili, že po štyridsiatke príde kríza stredného veku a mne sa zdá, že ak je toto tá kríza, tak je perfektná,“ myslí si.

Dnes sa pozerá na svet s nadhľadom a nehnevá sa na život ani na osud, ktorý postihol jeho mamu. „O čom by to bolo, keby nám každý deň v živote vychádzal tak, ako chceme? Život nás má prekvapovať a je len na nás, aký postoj k tomu zaujmeme. Môžem nadávať, že niečo nevyšlo, môžem byť nahnevaný na to, že mama je chorá, ale keď si poviem, že ona tu stále je a urobíme si život spolu krajším, to mi dáva oveľa väčší zmysel, ako nariekať, prečo práve ona, prečo sa to stalo našej rodine. To nás nikam neposunie. Ani ľudia si nezapamätajú to, čo sme mali oblečené, koľko sme mali peňazí, čo sme v živote dosiahli. Ale vždy si zapamätajú, ako sa pri nás cítili. Keď som si toto niekde prečítal, osvojil som si to ako svoje motto.“

Miro sa snaží byť silný a hlavne oporou pre svoju mamu. „Snažím sa s ňou zažívať chvíľky zamerané na to pozitívne. Keďže nevieme, ako sa bude ďalej jej zdravotný stav vyvíjať, o to je to pre mňa dôležitejšie. Bohužiaľ, moja mama je natoľko vážne chorá, že cieľom imunoterapie, ktorú jej nasadili, nie je vyliečiť ju, ale ‚len‘ predĺžiť jej život. Takže sme v nastavení, že dúfame, že tu bude čo najdlhšie s nami. Tiež to takto prijala a je pre nás všetkých motiváciou,“ dodal Miro, ktorý jej chce byť oporou až do konca.

Nedá sa však byť stále silným. Pomáha mu aj terapia? „K psychológovi som chodil dávno predtým, než u mamy choroba prepukla, ale áno, pomáha mi to zvládnuť. Nemôžem tvrdiť, že som vždy silný – aj ja mám chvíľky, keď sa potrebujem vyplakať. Všetci v rodine sa však snažíme brať to jednoducho ako fakt, že sa to stalo a žijeme s tým, ako najlepšie vieme.“