Spoveď Bílej syna Filipa: Ako utrácam mamine prachy!

Jeho príbeh všetci sledujú už šestnásť rokov. Aby nie, ako syn najpopulárnejšej českej speváčky

Lucie Bílej (45) je odmala stredom záujmu všade, kde sa po boku svojej matky ukáže. Anjeli, Slávici, TýTý ... Filip Kratochvíl (16) je na nablýskaný svet šoubiznisu zvyknutý. Z fotografií a televíznych záberov možno však ťažko vyčítať, aký naozaj je.

"Ešte len oťukávam sám seba, poznávam život, pretože tu som len šestnásť rokov, musím sa ešte dosť učiť," vysvetľuje takmer dospelácky. A vo svojej prvej veľkej spovedi, ktorú poskytol exkluzívne denníku Aha!, prezradil oveľa viac. Aké je to u nich doma počas Vianoc? Aký má vzťah k rodine svojho otca

Petra Kratochvíla? Čím mamu rozveselí, keď je smutná? A ako to vlastne u nich doma funguje?

Filip, ako sa s mamičkou pripravujete na Vianoce?

Púšťame si staré české filmy a rozprávky a jeme pri tom cukrovinky, čo je najlepší spôsob, ako navodiť vianočnú atmosféru. Tento víkend sme s Peťom (matkin priateľ

Petr Makovička - pozn. red.) liezli po dome, rozvešiavali sme svetielka. Je ich toľko, že to tu vyzerá ako v Las Vegas. (Smiech)

Pamätáš si ešte, kedy si prestal veriť na Ježiška?

Mal som asi šesť. Dedo v obývačke skladal darčeky pod stromček, aby potom zazvonil zvončekom. Ale raz ten zvonček zhodil na zem, ten zazvonil a ja som vbehol dovnútra skôr a všetko prasklo. Mal som toľko otázok, že mi to radšej mama povedala.

Aký darček ti urobil najväčšiu radosť?

Každý darček, nie kvôli tomu, že to je mega super darček, ale pretože na mňa ten človek myslí. Ale konkrétne to bol prvý mobil, keď som mal deväť. Nemal ani farebný display. (Smiech)

Čo si praješ tento rok pod stromček? Píšeš Ježiškovi zoznam darčekov?

Počas roka sa o tom rozprávame, čo by sme si priali. Mama mi radí, čo by jej urobilo radosť. Musím byť pozorný a celý rok počúvať. Ale teraz ani neviem, čo by som chcel. Nič nepotrebujem. Len to, aby sme boli šťastní, to je najdôležitejšie na svete.

Mama sa poteší každému vianočnému darčeku.

Akým darčekom si mamičku zatiaľ najviac potešil?

To sa musíte spýtať jej. Vždy, keď jej dám darček, tak robí, že je to najlepší darček na svete. Tak neviem, či to je úprimne, alebo aby som bol spokojný. (Smiech)

Máš už nakúpené darčeky?

Som v sklze, žiadny ešte nemám. Minulý týždeň sme mali ísť so školou do Londýna, kde som to chcel nakúpiť, ale som chorý, takže ma to ešte len čaká. Ale aspoň teraz nemusím do školy. (Smiech)

Koľko tak minieš za darčeky na Vianoce?

Toľko, aby som na nikoho nezabudol.

Aké dostávaš vreckové?

Nedostávam typické vreckové, ale skôr keď niečo potrebujem, tak to poviem vopred a mama rozhodne, či nejakú tú korunu dostanem, alebo nie.

Takže poznáš hodnotu peňazí?

Áno, uvedomujem si ju. Sebe si príliš veci nekupujem, snažím sa to limitovať. Vyrastal som medzi dospelými, vždy som sa ich snažil napodobňovať a počúvať ich.

Nevadí ti, že si jedináčik?

Ako kedy. Zároveň chcem mať niekoho okolo seba, a to vlastne mám. Ale občas sa bojím rivality súrodencov. Takže keď chcem mať brata, tak idem k otcovi, a keď chcem byť jedináčik, tak som s mamou.

I keď je Petr Kratochvíl Filipovým skutočným otcom, nikdy si k nemu nenašiel cestu.

S čím doma mamičke pomáhaš?

Snažím sa jej pomáhať vo všetkom, nemá to príliš ľahké. Chcem jej to uľahčiť aspoň doma. Keď vidím, že napríklad vešia bielizeň, tak jej idem hneď pomôcť. Občas ale Odporujem, keď mám vyniesť kôš a je tma a zima. Ale mama mi do toho života dáva tak strašne veľa, tak jej chcem dávať trošku späť.

Čím ju rozčuľuješ? A ona teba?

Chodím spať hrozne neskoro. Nepozerám sa na hodiny a idem spať, keď chcem. Najradšej spím do popoludnia, nie som ranné vtáča. A mama ma neštve, ale nemusím to vynášanie odpadkov, keď je tma a zima.

Čím mame robíš radosť, keď je smutná? A ona tebe?

Zaručený recept je posadiť ju na gauč, pustiť jej Columba alebo Jessicu Fletcherovú a priniesť jej cesnak so syrom, to miluje, to ju vždy napraví. Keď mám problémy ja alebo ona, tak sa spolu o tom rozprávame. Máme spolu otvorený vzťah, hovoríme si všetko.

Radíš sa s mamou aj ohľadom dievčat?

Samozrejme. Občas sa mamy spýtam, čo by ju potešilo, aby som vedel, ako urobiť radosť dievčaťu. Alebo ako sa zmieriť po hádke. Každý dodatok k týmto veciam mi pomáha, učím sa o babách a každá rada od mamy je nad zlato. Môžem jej povedať úplne všetko. Moji spolužiaci sa boja, majú s rodičmi iný vzťah. Sú prísnejší, a keď je blbá známka, tak je malér. Naši sú iní. Mama je skôr kamarátka do života. Keď je potrebné, vie dobre vychovávať, ale keď dostanem päťku, tak na mňa nekričí, ale vezme ma za ruku a povie, že to spolu zvládneme, poď sa pozrieť na ten problém v škole, čo ti nejde, a vyriešime to. Za všetkým je riešenie.

So synom Filipom má vraj Lucie skvelý vzťah a môže sa jej zdôveriť so všetkým.

Máte s mamou nejaký obľúbený rituál?

Určite to nemáme na dni, pretože mama občas v sobotu pracuje a niekedy nie. A nemáme ani spoločné rituály. Ja si ráno urobím čaj, idem zasa do izby, zapnem si počítač a pozriem sa, čo je nového na internete. A mama si ráno zacvičí na pol hodinky a tak sa prebudí.

Ona je pozitívny a oduševnený človek, tipla by som, že cvičí jogu.

Áno, teraz ju nanovo začala cvičiť. (Smiech) Mama hľadá spirituálny význam života. Je to super, človek by mal v určitom štádiu života prejsť z toho normálneho života do toho spirituálneho. Je to príjemné poznávať sám seba. Joga je nádherná činnosť, ale ja by som na to teraz asi ešte nemal, v budúcnosti asi začnem.

Lucie so svojím synom Filipkom

Takže ty si ešte nepremýšľal nad zmyslom svojho života? Ešte si neprebádal hlbiny svojej duše?

Nie, ja ešte oťukávam sám seba, poznávam život, pretože tu som ešte len šestnásť rokov, takže sa musím ešte dosť učiť. Až budem vedieť aspoň päťdesiat percent vecí, tak začnem premýšľať o hlbšej myšlienke života.

Čo by si na sebe chcel zmeniť?

Nič. Chyby robia človeka a ja som takto prišiel a chcem ďalej byť taký, aký som. Nechcem ani plastiky, ani meniť svoje vlastnosti. Som so sebou spokojný.

Predpokladám však, že chceš obohacovať svoju dušu a poznávať a zažívať nové veci. To ťa určite trochu zmení, takže sa tomu nevyhneš.

Obohacovať dušu, to áno. To si myslím, že robí každý a neustále. Je to pre život dôležité. Nechcel by som ani zmeniť chyby v minulosti, pretože som vďaka nim tam, kde som.

Čo si na sebe najviac vážiš?

To fakt neviem. Nikdy som nad tým nepremýšľal. Možno asi to, že som pokojný a nevyvádzam kvôli kravinám. Snažím sa myslieť pozitívne, nemám rád, keď niekto hovorí až priveľmi negatívne.

A čo si najviac vážiš na mame?

Na nej si vážim snáď úplne všetkého, od jej povahy až po to, ako hrozne veľa pracuje a čo všetko zvláda. Keby som to skúsil ja, tak už tu nie som. Ležím niekde v kroví a mraučím, to by som nezvládol. Vážim si aj to, ako povzbudzuje ľudí. Dokáže ľuďom dať to, čo chcú. Chodia na ňu, pretože si chcú zdvihnúť náladu. A je jedno, či ju napríklad bolí hrdlo, ona aj tak spieva a pridá tam napríklad viac vtipov a ten koncert je skvelý. Mama je vtipný človek.

Od mamky si dostal byt, kedy sa tam chceš natrvalo odsťahovať?

Som rád, že mám tú možnosť, že mám trucovňu pre prípad, že by som chcel zdrhnúť. Ale neplánujem to, pretože chcem byť čo najdlhšie tu v Otvoviciach. Mám tu všetkých spolu, babičku, deda, tetu, strýka a veľa fajn ľudí. Je to krásna dedinka a je tu pokoj, aký nie je v centre Prahy.

Lucie Bílá, Filip Kratochvíl a Noid.

Si ešte v kontakte s Vaškom Noidom? Zájdete spolu niekedy niekam?

Jasne, sme stále v kontakte, vídame sa a snažíme sa ten náš vzťah udržiavať. Vašek je super, je s ním sranda.

Ako sa ti darí vo vzťahu s Karolínou?

Nádherne, žijeme ten romantický život. Samozrejme nemáme vzťah ako po dvadsiatich rokoch. Máme to veľmi pekné, chodíme do kina, na večere. Mne sa to takto páči. Ja ju strašne milujem a ona mňa. Zatiaľ to vychádza.

Filip Kratochvíl (15) so svojou priateľkou Karolínou (17).

Si dušou skôr romantik, alebo ti je to cudzie?

Snažím sa ním byť, baví ma to. Ale musím sa to učiť. Hľadám aj na internete. (Smiech) Baby to majú rady.

Kedy a ako ste sa spoznali?

Asi pred desiatimi mesiacmi sme sa videli v kaviarni na Václaváku, kde sme obaja boli so svojimi kamarátmi, a celú dobu sme na seba pokukovali. Už sme si predtým spolu písali na Facebooku, ale to nerátam ako zoznámenie, pretože to nemám rád. Tak som si tam k nej prisadol, rozprávali sme sa a nejako to vyšlo, pretože sme sa spontánne pozvali na obed, aby sme boli spolu sami. Aby sme sa lepšie spoznali.

Ako si si získal jej srdce?

Príliš nechápem, že sa mi to vôbec podarilo. Neviem, čo je na mne také super. Chvíľku trvalo, kým nám došlo, že sa obaja chceme. Ona je hrozne dobrá, a to je pre mňa hlavné. To na nej bolo vidieť hneď a po čase sa ukázalo, že to tak fakt je. A je s ňou strašná sranda. Užívame si veľa srandy a všetko, čo si užívať máme. (Smiech) Dalo by sa to brať tak, že je to už vážny vzťah a berieme to tak.

Ako Karolína vychádza s tvojou mamkou? A ako ty s jej rodičmi?

Jej rodičia sú hrozne super a dobrí a vtipní. Proste ako ona. Už som u nich bol veľakrát. Rád tam chodím, je tam vždy sranda.

Bola už Karolína u vás doma?

Ešte u nás nebola. Ani neviem, ako je možné že k tomu ešte nedošlo. Nie, že by sme nechceli, ale nebola príležitosť, pretože mama bola napríklad unavená, tak mi napadlo, že bude lepšie, keď bude mať pokoj, a ani som jej nič nehovoril a išiel ku Karolíne. Plánujeme, že spolu oslávime Silvestra, tak snáď to vyjde. Ale keď nie, tak nevadí, uvidíme sa potom. A potom zase a zase. (Smiech)

S Filipom sme sa prvýkrát videli, keď mal trinásť rokov, a od tej doby sme sa rozprávali nespočetnekrát. Keďže sa už poznáme nejaký ten piatok, prebiehal náš rozhovor bez okolkov v posteli a bolo to fajn. Delilo nás ale 27 kilometrov, pretože Filip ležal chorý doma v Otvoviciach a ja som s telefónom pri uchu a notebookom na kolenách vo svojich perinách zapisovala, čo mal na srdci. Za tie tri roky z roztržitého chlapčeka vyrástol premýšľavý chlapec, ktorý práve prežíva svoj prvý vážny vzťah so študentkou Karolínou a ktorý začína premýšľať o zmysle svojho bytia. Hoci sa mnohí môžu myslieť, že je kvôli bohatstvu svojej slávnej mamy rozmaznaný a zhýčkaný, opak je pravdou. Je si vedomý nielen skutočnej hodnoty peňazí, ale aj života.