Svadba bude TENTO rok! Zamilovaný Bezdeda prezradil, ako prebehli zásnuby: JÉJ, roztopíte sa...

Kde ste sa vy dvaja spoznali?

– Tomáš: Stretli sme sa v jednom fitnescentre, a keď som ju periférne zahliadol, hneď ma zaujala. Tá nedeľa nám bola súdená, že sme tam prišli v rovnaký čas. (Úsmev.) Ale nevedel som, či ju mám osloviť, aby to nevyznelo, že oslovím každú a som nejaký sukničkár, ale ani som ju nechcel ignorovať alebo nepozdraviť, aby si nemyslela, že som namyslený Bezdeda. Takže som to mal ťažké. (Úsmev.)
– Ivana: U mňa to nebola láska na prvý pohľad. (Úsmev.) Ale zaujal ma, lebo som mala nutkanie vyhľadať ho na Instagrame, a začali sme sa tam sledovať. (Úsmev.)

A čo vás na tom druhom najviac zaujalo?
– T: Mne sa naozaj zapáčila na prvý pohľad, ale až keď sme sa začali stretávať a rozprávať, zistil som, že má super humor, nie je žiadna suchárka, je milá a má nadhľad.
– I: Vedela som, kto to je, lebo SuperStar som sledovala. Ale nebola som hneď bezhlavo zamilovaná. Až časom prišli tie motýliky v brušku. (Úsmev.) Ale som rada, že som nebola pobláznená hneď od začiatku, pretože vtedy človek prehliada to, čo mu neskôr začne prekážať, a to býva kameňom úrazu.

Ivka, ako ste si zvykli na to, že Tomáša ľudia spoznávajú?
– I: Spočiatku mi to prišlo vtipné, ale teraz mi to príde normálne. A vôbec mi to nevadí, vždy sú to veľmi milí ľudia, ktorí sa chcú odfotiť alebo len pozdraviť. Skôr je to príjemné.

A vás nelákal svet šoubiznisu, napríklad modelingu?
– I: Áno, mala som nejaké ponuky a chvíľu som bola v agentúre, ale s dospievaním som si uvedomila, že to nie je pre mňa dobrý spôsob obživy. Ak ma niekto osloví, veľmi rada idem a takto ma to aj baví. Ale žeby som odchádzala od rodiny na dva mesiace napríklad do Istanbulu, to by som si nevedela predstaviť. Druhý problém bol, že som sa vždy venovala aj športom a z niektorých rastú stehná, z iných zadok – v modelingu je to neprípustné. Mala som problémy s mierami a s tým som nebola stotožnená. Ak ma niekto chce na prehliadku alebo fotenie takú, aká som, veľmi rada pôjdem, ale ne­obetujem tomu celý život.

A čo Valentín? Oslavujete?
– T: Je to pekný sviatok, ale myslím si, že ľudia by si mali spomenúť na toho druhého hocikedy. Napríklad práve vtedy, keď to ten druhý najmenej čaká. A tým nemyslím žiadne materiálne veci. Napríklad Ivke veľmi rád hocikedy kúpim knižku. Ona totiž veľmi rýchlo číta, neviem, či má v hlave nejaký procesor. (Smiech.) A ja tie knihy ani nestíham kupovať. (Smiech.) Najradšej má detektívky.
– I: Mám rovnaký názor ako Tomáš. Určite je pekné kúpiť nejakú ružičku alebo vyjadriť lásku hoci aj nemateriálne, ale radšej si spomenúť každý deň.

A čo by potešilo Tomáša?
– I: Tomáš nie je na materiálne veci. Pozvala by som ho do kina, darovala mu zážitok, dobrú večeru alebo by sme išli na nejaký pobyt. Niečo, čo by sme si užili spolu.
Obaja milujete hory, čomu sa spoločne ešte venujete?
– T: Ivka je taká všestranná a nikde ju nemusím ťahať, čo ma veľmi teší. Ona je veľmi aktívna. Máme radi aj také tie lenivé dni a striedame ich s akčnými, napríklad s tou turistikou, fitkom.

Ivka, chodíte s Tomášom aj na jeho vystúpenia?
– I: Chodievam pomerne často, najmä v lete, keď je viac času. A keď som tam, tak mi Tomáško venuje aj pesničku. (Úsmev.)
– T: Mám super kapelu, s ktorou si Ivanka veľmi rozumie. To ma teší. (Úsmev.)

O Tomášovi vieme, že je milovník zvierat, má doma aj mačku. Ivanka, ako ste na tom vy?
– I: Mám k zvieratám veľmi dobrý vzťah. A s Tomáškovým kocúrikom si rozumiem. Ale niektorých zvieratiek sa bojím, napríklad pavúkov. (Smiech.)
– T: Môj kocúr je mainská mývalia mačka a má skoro osem kíl. On je super, ale mačky sú svojské, príde, keď chce, nie vždy má chuť sa nechať hladkať a vtedy sa vie zahnať labou. Má veľké pazúry a bojím sa, že Ivanku poškriabe. A ona ho niekedy tak „natajnáša“ volá, aby šiel za ňou, a keď to potom zbadám, že ho hladká, tak som v strehu, lebo sa bojím, aby jej neublížil. (Úsmev.) Ivka má zasa psa, plemeno „detaj“. Neviem, či ste o ňom počuli. Je to vlastne „dedinské tajomstvo“. (Smiech.) Nikto nevie, čo to vlastne je. Je to krásny psík, vyzerá trošku ako škriatok z Harryho Pottera.

Tomáš, vy ste mi pripomenuli, že máte svojský humor, ale ste aj vždy dobre naladený. Čím to je?
– T: Nič nesilím, všetko robím, ako to cítim. Som spontánny človek, ktorý má veľmi rád improvizáciu. Je nutné byť nohami pevne na zemi a tešiť sa z maličkostí. Prirodzene mám rád smiech. Neviem, či som vtipný, ale rád Ivku rozveseľujem. Ona je tiež vtipná. A práve v tomto sme si hneď sadli.
– I: Je to tak, aj ja mám špecifický humor a nie každý naň vie reagovať. Vtedy si nie s každým porozumiem. (Smiech.) Ale netreba život brať až tak vážne a s Tomášom si v tom rozumieme.

Nedávno ste sa zasnúbili...
– T: Áno, na Silvestra som spieval v hoteli, kde bola skvelá atmosféra. Ivka tam bola so mnou a cítil som, že to chcem urobiť. Bolo to veľmi intímne, na izbe, ona to nečakala a boli sme obaja veľmi dojatí. (Úsmev.) A odvtedy ten prsteň nechce vrátiť. (Smiech.) Pozerám doma poličky, či si ho neodkladá, ale neodkladá.
– I: A už ho nikdy ani neodložím. (Úsmev.)