Sympatická Lujza Schrameková má šťastie: Iba nedávno začala prežívať nový druh lásky! Ejhaa

– Je pre mňa všetkým a čím som staršia, tým viac zisťujem, koľko druhov existuje. Samozrejme, tá partnerská, mám šťastie zažívať materskú a objavujem sebalásku. Teším sa na to, čo všetko ešte príde, lebo lásky je veľmi veľa a je sa na čo tešiť. (Úsmev.)

– Prvého mája by sa malo pod ňou bozkať a priznám sa, že som to zatiaľ vždy zmeškala. Nepamätám si, že by sme sa niekedy pobozkali pod čerešňou.

– Bolo to v bratislavskej škôlke. Zaľúbila som sa do spolužiaka Paľka. Ale potom sme sa odsťahovali do Nitry, tak sa táto veľká láska skončila a dodnes neviem, čo s ním je.

– Najprv sme boli len kamaráti, spolubývajúci. Nejak sme sa oťukávali, išli sme spolu na pivo, do kina a tak zvláštne to zrazu vyšlo, že keď sme šli každý do svojej izby, tak sme si raz na chodbe dali bozk na dobrú noc. A už to bolo také čudné, akoby niečo viac. Dali sme tomu voľný priebeh a odvtedy sme spolu. Už sedemnásť rokov. (Úsmev.)

– Vždy som si myslela, že keď je niekto vo vzťahu tak dlho, vie to zhrnúť, má veľmi veľa rád, ako na vzťah. No mám pocit, že neviem vôbec nič, a stále viem, že ma čaká plno prekvapení a zistení. Teším sa na to, čo všetko nás ešte čaká.

– To nemôžem prezradiť. Je to taká ich intímna vec. Ak by aj niečo prezradili, nikdy si nemôžem dovoliť o tom niekomu povedať. Potom by mi už nikdy nič neprezradili a to by mi bolo veľmi ľúto.

– Naposledy, keď som mala narodeniny, dali mi úplne nádherný darček – raňajky do postele. Možno je to hlúposť, klišé, ale bolo to perfektné. Nachystali kávičku, plný tanier môjho obľúbeného ovocia. Možno je to maličkosť, ale veľmi ma to potešilo. Zatiaľ mám šťastie, že moje deti lásku prejavujú a nehanbia sa za to. Ešte neprišla taká tá puberta, aby ma odstrkovali, že už je to trápne. Niekedy ma syn chytí za ruku na ulici a až po chvíľke si uvedomí, že už je to asi trápne, ale ešte si to užívam. (Smiech.)

– Som veľmi rada, že som vyrastala v rodine, v ktorej to naši zvládli, sú stále spolu. Už je to 40 rokov. Som veľmi rada, že vďaka nim som videla rôzne fázy vzťahu. Že aj hádka je prirodzená, že aj zlé obdobie prejde a netreba to vzdať po prvom neúspechu, pri pocite, že mi ten druhý nerozumie a možno je tu niekto lepší, kto by mi rozumel viac. To sa asi objaví v každom manželstve. Dnes sa môžem pozerať na svojich rodičov, ktorí sú spolu a sú pre mňa vzorom. Rovnako aj svokrovci. V tomto máme s mužom veľké šťastie, obaja pochádzame zo vzťahov, kde to funguje.

– Moji rodičia sa pozerajú na svet s humorom a neberú všetko až tak vážne. Stále vedia plánovať a prekvapiť ma všetkým, čo vymyslia. Nie sú usadení, páči sa mi, že tak ako sa doteraz celý život sťahovali a špekulovali, tak to vedia aj dnes. Verím, že ešte majú pre mňa veľa prekvapení.

– Myslím si, že všetko, čo som robila, som robila vždy v prvom rade ako herečka. Aj keď som bola moderátorka, tak som bola moderujúca herečka. S týmto povolaním som úplne stotožnená a bez hanby môžem povedať – som herečka. Niekedy som sa to hanbila povedať, lebo na to boli reakcie – tak zahraj niečo – alebo hláška z Dědictví. Dnes môžem povedať, že mám túto robotu rada. Teším sa na otvorenie divadiel a na to, že znovu budem môcť byť aktívnou herečkou. (Úsmev.)

– Áno. To očakávanie je normálne, keď ma niekto pozná z internetu, pozná moje videá. Ale priznávam, že často môžu odísť sklamaní. Snažím sa totiž udržať si tú dobrú energiu, náladu pre blízkych a až tak ňou neplytvať.

– Nie. Standup som nikdy neskúšala ani pred manželom. Nebol vhodným publikom. Potrebujem veľa ľudí, ktorí mi vytvoria nejaký pocit, a nepokúšala som sa z neho vytvoriť tohto králika. (Smiech.)

– Úžasný relax je kniha alebo príroda. Ísť do lesa, niekam k vode. Som rada, že posledný rok sme zažili veľa krásnych výletov s deťmi, samozrejme, väčšinu času iba v našom okrese. (Smiech.)

– Chvíľami to bolo veľmi ťažké. Predsavzatia, ktoré som zo začiatku mala, ako bude veselo, zvládneme to, budeme kreatívne vy užívať čas, vydržali možno mesiac. Potom prichádzalo sklamanie za sklamaním, pretože sa to donekonečna predlžovalo. Manžel je doma vyše roka, syn nebol v škole pol roka. Boli to neštandardné situácie, na ktoré sme si museli zvyknúť. Dnes, keď sa obzriem, poviem si – zvládli sme to. Vôbec to nepovažujem za samozrejmosť. Zvládli sme to aj vďaka mnohým ideálnym podmienkam, manžel mal stále prácu. Klobúk dole pred všetkými rodinami. Je mi veľmi ľúto, že toľko ľudí zažívalo ťažké chvíle.

– Nechytilo ma ani kváskovanie, ani ponáranie sa do ľadovej vody, ani žiadny z trendov, ktoré fičali. Začala som vyfarbovať maľovanky. Pri tom čas veľmi rýchlo utečie. Tak ako za bežného fungovania nemáme čas na nič, zrazu som ho vyslovene potrebovala nejako minúť. Zavretá v byte, bez možnosti niekam ísť. Dokázala som denne aj tri hodiny vyfarbovať. Vlastne to nemalo zmysel, ale mne to zmysel dávalo.

– Veľmi sa teším na každé stretnutie s kamarátmi. Nevy šlo nám niekoľko chát, takže verím, že budeme niekde v prírode na chate, s kamarátmi, pobehujúcimi deťmi a so psami, s pivkom, vínkom, klobáskami a bude nám dobre. (Smiech.)

– Stále je veľmi veľa miest na Slovensku, ktoré sme neobjavili. Deti túžia jazdiť v karavane. Možno sa nám podarí trošku sa s ním pomotať po Slovensku. Ale ja nešoférujem, tak mužovi nebudem vedieť pomôcť a on zas bude hundrať, že musí stále šoférovať. Uvidíme, čo z toho bude. (Úsmev.)

✔ Najobľúbenejšie jedlo?

- Plnená paprika.

✔ Najkrajšia chvíľa v živote?

- Vždy keď sa objímam so svojimi deťmi.

✔ Vlastnosť, ktorú si na sebe najviac ceníte?

- Priateľskosť.