Princezná Anna z rozprávky Kráľ Drozdia brada prezradila tajomstvá z nakrúcania: Toto ste netušili!

Herectvo a médiá do jej sveta nepatria. Vďaka, že si s nami ešte raz zaspomínala.

Keď ju chalani na stavebnej priemyslovke volávali Princezná, netušila, že sa ako rozprávková princezná Anna zapíše do sŕdc divákov na dlhé roky. Predtým o herectve neuvažovala. „Mali sme 16 a spolužiačky snívali o tom, že budú manekýnky. Prihlásili sa na inzerát a vzali ma so sebou ako morálnu podporu. Mňa si vybrali.“

Sama nemala pocit, že je výnimočne pekná, no priznáva, že sa ľuďom páči. „Krása nie je v živote podstatná. Iste, je príjemné, keď ste ľuďom sympatická už na prvý pohľad, ale podstatné je to, čo z človeka vyžaruje. Na to ľudia reagujú predovšetkým.“ Aj vďaka tomuto postoju jej sláva do hlavy nestúpla a rovnako skromne pôsobí aj dnes.

Prakticky hneď sa dostala na titulku časopisu Dievča. Na základe toho dostala pozvanie na konkurz od režiséra Miloslava Luthera a ten si ju vybral. Štvormesačné natáčanie si užívala. „Bolo to fantastické. Nechodila som do školy a bola tam príjemná atmosféra a zábava. Lukáš Vaculík aj Mišo Gučík boli mladí, zlatí super chalani. V tom čase ešte nebol taký problém s financiami ako dnes, a tak mal pán režisér viac času na prácu so mnou. Vlastne všetko odohral namiesto mňa. Bol trpezlivý, vedel, čo si vybral a musel s tým pracovať,“ smeje sa Adriana.

Nič nie je problém

Ako sa jej nakrúcalo? „V čase natáčania bola riadna zima, ale mala som 16, kto by vtedy zamrzol? Smiešna bola scéna, ako si princezná Anna perie košieľku. Zakaždým, ako som ju prevesila, povedalo sa stop a scéna sa opakovala X-krát. A tá košeľa stihla zakaždým zmrznúť! Aj šliapanie blata na hrnce bolo zábavné. Blato bolo úplne zmrznuté. Tak mi naň dali kožušinku a šliapala som po nej.“ Tušili ste, že v rozprávke mala parochne?

„Bola som ostrihaná nakrátko. Parochne mi vyrobili na mieru. Vďaka nim stačila maskérke, pani Anite Hrošovej, na moju prípravu pol hodinka. Nemusela robiť účesy, len mi parochňu nasadila, zalepila a bolo to vybavené.“

Nebála sa, že niečo nezvládne? „Musím priznať, že som to tak vážne nebrala. V 16 rokoch je všetko ľahké, vlastne nič nie je problém.“ Dokonca sa dá odolať aj šarmu Lukáša Vaculíka. „Bola iná doba. Bol milý, ale v mojom veku som na také veci nemyslela.“ Po natáčaní s hercami v kontakte neostala. „Starší sa so mnou nemali prečo kamarátiť, bola som takmer dieťa. Mladí boli rozbehaní, dnes tu, zajtra tam. A mobily neboli.“ Na natáčanie jej ostali príjemné spomienky, ale už dávno je to len minulosť.