K tejto KRÁSNEJ "DOKTORKE" sa pacienti pohrnú! OPUSTÍ Zuzka Čímová televíziu a začne ORDINOVAŤ?

Práve teraz, keď robíme tento rozhovor, je „dušičkové“ obdobie a naozaj naplno už udrela jeseň. Lezú aj na vás jesenné depresie?
– Nie som úplne zástancom pojmu „depka“. Je totiž veľký rozdiel mať zlú, melancholickú, negatívnu či pasívnu náladu a podľahnúť depresii. Zároveň si myslím, že s týmto ročným obdobím u väčšiny ľudí prichádza prirodzene aj pokles energie prípadne horšia nálada. Dni sú kratšie, máme menej vitamínu D zo slnečných lúčov. Keďže patrím medzi letné typy, ktoré sa cítia najlepšie na slnku, tak prirodzene jeseň na sebe cítim. Ale snažím sa nájsť v nej pozitíva.

Aké napríklad?
– Máme vytvorené priaznivé podmienky na siahnutie po dobrej knihe s čajom a pod dekou. Aj takto si predstavujem veľmi fajn program, zároveň je to príjemnejšia časť tohto ročného obdobia.

Na koho najviac myslíte počas tohto obdobia?
– „Dušičky“ majú pre mňa každoročne trpko-príjemnú príchuť. V tomto období sa zvyknem hlbšie zamyslieť nad životom ako takým aj nad jeho krehkosťou. Samozrejme, myslím na všetkých blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Spomínam však s láskou. Veľmi mi chýbajú a naozaj často, odhliadnuc od tohto sviatku, myslím najmä na moju babičku a dedka. Boli to pre mňa nesmierne blízki a dôležití ľudia, ktorí mi toho veľa odovzdali. Mali sme veľmi vrúcny a blízky vzťah, stále ich nosím v srdci a vždy to tak aj bude.

Ak vás predsa len chytí smutná nálada, máte aj nejaký „rituál“, ktorým to viete zmeniť?
– Silou-mocou zmeniť zlú náladu na dobrú sa úplne nepokúšam, väčšinou to býva kontraproduktívne. Skôr sa snažím zamyslieť nad pôvodom môjho negatívneho rozpoloženia, porozumieť mu a ak je to možné, pokúsim sa ho v sebe vyriešiť. No a ak vyhodnotím, že nie je práve najrozumnejšie sa aktuálne vo veciach hĺbavo vŕtať, snažím sa svoju hlavu zamestnať niečím iným. V mojom prípade je najviac efektívna fyzická aktivita.

Čo si máme predstaviť pod fyzickou aktivitou? Iba šport či napríklad aj upratovanie?
– To ste poznamenali celkom trefne. (Smiech.) Mala som na mysli predovšetkým šport, no upratovanie je pre mňa rovnako veľmi účinný nástroj v podobných situáciách.

Zuzka, žijete ešte v „mama hoteli“ či už sama vo svojom?
– Mám 27 rokov, takže „odlet“ z rodičovského hniezda, ktorý podľa mňa prichádza úplne prirodzene, napríklad počas vysokoškolského štúdia v inom meste než v meste bydliska, mám za sebou už dlhšiu dobu. A ukončenie vysokej mám už dávno za sebou.

Zaujímalo by nás, či žijete sama, alebo s priateľom. Ale keďže o súkromí hovoriť nechcete, tak sa spýtam, ako sa zmenil váš život po tom, keď ste sa stali známou a úspešnou moderátorkou najsledovanejšej televízie?
– Svoj život nevnímam tak, že by sa po novej pracovnej pozícii zmenil. Vyvíja sa prirodzene tak, akoby sa asi vyvíjal aj bez tohto momentu. V rámci profesijného života sa toho však, samozrejme, zmenilo veľa, považujem to za veľký krok a som zaň nesmierne vďačná. No v rámci osobného života ma to nijako ne­ovplyvnilo. Občas sa ku mne dostanú milé onlajnové či osobné reakcie divákov, ktoré potešia.

S kým z televízie si najviac rozumiete? S kým chodievate na kávičky či obedy?
– Snažím sa mať s každým normálny, korektný vzťah. V mojom okolí sa však nájde aj niekoľko ľudí, s ktorými mám bližší vzťah. Patrí medzi nich aj veľa kolegov z Telerána či z prostredia rádia, v ktorom som v minulosti pracovala.

A keď už spomínam tie obedy, čo zvykne obedovať taká štíhlučká žena, ako ste vy?
– Nemám žiadny konkrétny jedálny lístok či diétu. Snažím sa jesť vyvážene a svoje telo počúvať. Veľmi rada mám cestoviny takmer na akýkoľvek spôsob. Myslím, že sa mi celkom darí udržiavať si rozumný balans medzi dostatkom zeleniny, ovocia, strukovín a párkrát do týždňa aj konzumáciou mäsa. Občas aj rada zhreším niečím menej zdravým.

Veľa divákov vás považuje za najkrajšiu moderátorku súčasnosti. Teší vás to?
– Je to samozrejme veľmi milé a podobné slová potešia každú ženu. Myslím si však, že vnímanie moderátorky – ale najmä ženy ako takej, by nemalo byť podmienené len zovňajškom a vonkajšou krásou. Pre mňa osobne je podstatnejšie to, akým je človekom, čo z danej osoby vyžaruje, aké činy podniká a čo má v hlave.

Je moderovanie to, čo ste chceli vždy robiť?
– Práca so slovom mi bola vždy blízka, či už v rámci verbálneho prejavu, alebo písomného. Odmalička som skladala básne či písala poviedky. S maminou som ako dieťa dokonca v regionálnom rádiu moderovala reláciu pre deti. Veľa som recitovala a k moderovaniu ma to prirodzene ťahalo vždy, čo mi zostalo až do obdobia dospievania, keď som sa v tom začala profesionálne naplno rozvíjať a dnes som tu.

Akú reláciu by ste ešte chceli moderovať?
– Mojimi najväčšími moderátorskými métami boli – vlastná relácia v rádiu, Teleráno a Televízne noviny. Relatívne v rýchlom časovom slede som si tieto profesijné sny splnila a aktuálne sa sústredím najmä na to, aby som svoju prácu robila čo najlepšie, ako viem.

Venujete sa ešte niečomu inému?
– Začala som opäť študovať na vysokej škole. Po marketingu, ktorý mám už ukončený, tentoraz odbor psychológie.

To budete vedieť manipulovať s ľuďmi. (Smiech.)
– Manipulovať s ľuďmi, to určite nie je a ani nebolo cieľom môjho štúdia. Svet marketingu ma priťahoval najmä kvôli kreatívnemu prostrediu. Aktuálne štúdium beriem inak. Školu si robiť nemusím, no chcem. Psychológia ma priťahuje a ak sa mi podarí školu dokončiť tak, že budem spĺňať aspekty vhodného psychológa v rámci klinickej či poradenskej psychológie, budem veľmi šťastná. Uvidíme, nechávam veciam voľný priebeh, je to hudba veľmi ďalekej budúcnosti.