Silvia Šarköziová (49) o tom, prečo sa teší z každého roka, ktorý jej pribudne, o návšteve „bosoriek“, ale aj o tom, čo oľutovala vo vzťahu k manželovi Ernestovi (50). Jedna z najznámejších violončelistiek na Slovensku je slnečný človek. Úsmevom, vyžarovaním, zmýšľaním aj láskou k letu. Nezameniteľná hudobníčka z Cigánskych Diablov v otvorenom rozhovore pre Šarm prezradila okrem iného aj to, ako sa vysporiadala so zamračenými dňami.
FOTO HUDOBNÍČKY Z DUBAJA JE VO FOTOGALÉRII.
Pamätáte si na deň, ktorý rozhodol, že budete s manželom spolu?
Na konzervatóriu sme sa prvé tri roky obchádzali. Chodili sme spolu na ruštinu do jednej triedy, hoci som bola o ročník nižšie. Záujemcov o tento jazyk bolo totiž málo, preto spojili starších aj mladších. Všetci sa dali skôr na nemčinu a angličtinu, ktorá nám však nešla. Raz, keď nám odpadla hodina ruštiny, sme sa s Ernestom ocitli na káve a odvtedy sme spolu.
Pracovať so životným partnerom môže byť pre niekoho nepredstaviteľné. Povedali ste si niekedy, že by ste radšej hrali sama?
U nás je super to, že akonáhle vyjdeme s Ernestom z bytu a nasadneme do auta, sú z nás kolegovia. Aj keď som nahnevaná, napríklad preto, že som sa kvôli jeho neporiadnosti nestihla doma poriadne pripraviť, naše súkromné škriepky do práce nenosíme. Funguje to aj opačne. Keď sa pohádame kvôli práci, nedonesieme si to domov.
V čom spočíva hádka muzikantov?
Keď napríklad príde nová skladba, každý môže mať inú predstavu o tom, ako zahrať tú či onú pasáž. Doťahujeme sa. Rozhodnúť však musí len jeden a od toho je tam kapelník.
