Temperamentná Natália Puklušová: Akého muža vedľa sebe neznesie? Fúú.. To je kritika!

​– Pre mňa nič nie je náročné. Naladila som sa pozitívne. Sem-tam to na mňa doľahne, keď napríklad nemôžem ísť von pre obmedzenia, ale viem sa psychicky na to naladiť a povedať si, že žiadne obmedzenia nemám a budem doma, pozriem si film. Všetko je o nastavení.

​– Ani nie. Prácu mám, za čo veľmi ďakujem. Rozbehla som s Dominikou Kavaschovou projekt Tepšoviny – také východniarske varenie. Takže roboty mi skôr pribudlo. Čo sa týka divadiel, na tie si budeme musieť počkať. Veľmi mi to chýba, ale aby som plakala do vankúša, to nie.

​– To bolo roztomilé. (Úsmev.) Dominika je tehotná a rozhodla sa mať materskú dovolenku bez točenia a oddychovať. Premýšľali sme, čo s voľnými dňami. Raz sme si povedali, že poďme niečo navariť a odvysielame to online. Zrazu mala prvá časť 160 000 pozretí, čo nás brutálne šokovalo, a rozhodli sme sa, že budeme pokračovať. Ľudia to majú radi, stavili sme na prirodzenosť, na východniarčinu. Robíme, čo nás baví – ja viem variť a Dominika je vtipná. Milujeme to!

​– Vznikol zo slova tepša, čo je po východniarsky plech alebo šibnutá, bláznivá baba. (Smiech.)

​– Veľa spievam. Vymýšľam si, nahrávam sa, ale nikde to nezverejňujem. (Smiech.) Je to len pre moje potešenie. Ale keď si to niekto vyžiada, tak zaspievam. Musím povedať, že som šla študovať biológiu a chémiu, no veľmi sa mi nechcelo robiť pokusy. Náš laborant mi raz povedal: „Natália, vy si len sadnite do kúta, spievajte nám, ja vám dám zápočet a nikomu to nepovieme. A snažte sa odtiaľto čo najskôr odísť, lebo tu strácate čas. Choďte na VŠMU.“ A ja som šla, lebo som sa fakt trápila.

​– Odjakživa som chcela byť speváčka a nie herečka. Vyšlo to úplne naopak, no neľutujem. Som za to vďačná, pretože to milujem. Zistila som, že čokoľvek mi príde do cesty ako práca, nájdem si v tom niečo, čo ma baví, a urobím z toho vlastnú súťaž. Nájdem si niečo, čo musím vyšperkovať do úplných detailov. Takto som zistila, že ma všetko baví. A súťažím so sebou dodnes. Potom je energia aj atmosféra uvoľnená, nie je napätie a prichádzajú ku mne veci, po ktorých najviac túžim.

​– Do života mi prišli ľudia, ktorí ma tam vzali. Bolo tam nádherne, chcela som tam ostať. (Smiech.) Nakoniec som sa vrátila. Povedala som si, že tu ešte mám čo robiť, nemôžem sa takto odsťahovať na iný kontinent. Som rada, že som prišla späť, pretože práca ma baví, mám ju veľmi rada, mám rada svojich kolegov.

​– Veľmi dobre, sympaticky. V ovzduší cítiť slobodu. Keď som ako malá pozerala tie „Esmeraldy“, chcela som tam byť s nimi a mala som pocit, že vau. A taký pocit máte, keď tam prídete. Bolo to normálne ako telenovela. Vlastne som prežila svoj detský sen. (Smiech.)

​– Všetko mažem. Neuznávam internetové rande, písanie. V žiadnom prípade.

​– To neexistuje. Keď je dokonalé, je isté, že niekto nie je prirodzený. Mňa ani nezaujíma to rande, skôr to, čo príde po dvoch mesiacoch.

​– Vek, povaha, vlasy, pleť, zamestnanie – nemám nič vyhradené. Musím z neho cítiť, že je dobrým človekom a má silnú povahu, ale nie nadradenú.

​– Nemám rada nabúchaných, holohlavých chlapcov s reťazami. Ale stretla som aj typy s nádhernou povahou, o ktorých by som to vôbec nepovedala. Jednoducho človek môže vyzerať akokoľvek, nemusí sa mi páčiť na prvý pohľad, ale keď ma urehoce k smrti, tak ma určite osloví.

​– Milujem to! Všade je veľa jedla, ‚šicke na východze‘, mamka navarí, napečie, tatko tiež. Prídem, ‚naberem 5 kila‘, vrátim sa do Bratislavy a začnem behať. (Smiech.) Ale nie. Zbožňujem sviatky, lebo chodím do Spišskej k našim, kde je obrovská zábava, naši rodičia aj bratia sú veľmi vtipní. Keď doma otvorím dvere, začnem sa smiať a prestanem, až keď odchádzam. (Úsmev.)

​– Jasné. Vyrastala som na dedine. Keď prišlo 20 chalanov s vedrami, to bolo super a stále sa to robí, chválapánubohu. No teraz asi nebudú, iba keby online polievali. (Smiech.) Ale mňa to neminie. Môj otec ma určite hodí do vane.

​– Ale kde. To sú také hlúposti. Baby utekajú, vrieskajú a každá chce, aby ju chytalo aspoň 50 mužov, aby si hodila na Instagram: „Pozrite, koľko som mala kúpačov.“ Neverím, že niektorá sa sťažuje, že mala tornádo kúpačov. Podľa mňa je každá rada, a keď to neprizná, tak klame. Veď je to raz do roka, je to vtipné a adrenalínové.

​– Na sviatky špeciálne neupratujem, pretože mám vždy upratané úplne do detailov. To som zdedila po starej mame.

​– Nie. Veľa mojich kolegov je z východu. Pred kamerami rozprávame normálne, pekne, ako sa má. Len čo sa vypne kamera, tak začneme po východniarsky. A hlavne s Dominikou Kavaschovou a Jankou Kovalčíkovou musíme hocikedy točiť aj ďalšiu klapku, lebo tam zacítiť náš prízvuk. Ale som rada, že je tu toľko umelcov východniarov, lebo sa necítim sama.

✔ Na čo ste v živote najviac hrdá?

- Na rodinu. Na to, že sme stále tak úzko spojení, nech sa deje čokoľvek.

✔ Naj jedlo?

- Rusínske jedlo holúbky. To sú mäsové guľôčky – mleté mäso s ryžou v kapustných listoch varené s kyslou kapustou. A veterníky.

✔ Máte nejaký vzor?

- Snažím sa byť svojím vlastným vzorom. Snažím sa byť v každom období najlepšou verziou samej seba.