Thomas Puskailer ukázal svoju rodinku, jedna vec vám hneď udrie do očí: Veď oni sú ako...

Momentálne nám spríjemňujete rána v Ranných novinách. Ako sa zo speváka stane moderátor?

– Je to haluz. Som za to veľmi vďačný. Začalo sa to šou Heslo a hoci nemám dokonalú slovenčinu, je asi ľuďom sympatická. Oslovili ma, či by som nešiel do nového projektu Ranných novín a túto výzvu som prijal. Dostal som rýchle školenie a zrazu som na obraze. (Smiech.)

Vysielate už veľmi skoro. Ako zvládate to ranné vstávanie?

– Vstávam o štvrtej ráno a okolo desiatej až dvanástej večer chodím spať. Často teda spím len štyri hodinky, ale je to super. Preberiem sa a idem. Nemám problém dostať sa spod perín. Často so mnou vstáva malý syn, čiže je to dokonca dva v jednom.

Tak to vás obdivujem. Spíte krátko ako Napoleon. Váš synček má rok a mesiac. Má už svoj režim?

– Ešte ho Abbie dojčí, čiže aj v noci sa občas zobudí. Všetko však k tomu patrí. Každý moment je pre mňa dar. Veľmi sme chceli dieťa a je skvelé mať ho. Aj teraz, keď s vami sedím a robím rozhovor, myslím na neho.

Zmenil sa nejako váš vzťah s Abbie?

– Áno, ešte k lepšiemu. Sme spolu 13 rokov a Abbie je pre mňa nevyčerpateľný zdroj lásky. Každý deň sa od nej niečo učím. Je to ešte silnejšie a pociťujem maximálnu zaľúbenosť.

Synčekovi ste vybrali pomerne netradičné meno: Noah Benjamin...

– Meno sme vyberali spolu. Našli sme v ňom význam. Meno Noah znamená pokoj a pohodlie. Prišiel do nášho života, keď sme našli ten pokoj a pohodlie, takže je skutočne silné.

Akým jazykom sa s malým rozprávate?

– Ja po slovensky a Abbie po anglicky.

Nedá mi neopýtať sa na ten váš chytľavý úsmev. Vraj zaň vďačíte otcovi.

– Áno, môj otec bol zubár, čiže od detstva som chodil na prehliadky a nosil som strojček.

Ste chodiacou reklamou práce svojho otca. Máte vôbec nejaký kaz?

– Nemám. Ale je to asi aj tým, že jem veľmi málo sladkého. (Úsmev.)

Niekde som čítala, že vôbec nepijete alkohol.

– To je pravda. Vôbec nepijem. Videl som v rodine, že to zničilo manželstvá a stále sa mi to hnusilo. Nerobí to dobrotu a ani mi to nikdy nechýbalo.

Nedáte si ani pohár vínka?

– Mne to nechutí, ale Abbie si občas dá pohár bieleho vína. Pamätám, ako mi na koncerte hovorievali, že daj si z domácej, je to zdravé, z byliniek. Tak som si myslel, že to je nejaký liek a s dobrým vedomím som si dal. Skoro som odpadol. Riadne to pálilo. (Smiech.) Poučil som sa, že domáca sa rovná výkričník. Vyhýbam sa jej.

Opäť ten váš chytľavý smiech. Viete sa vy vôbec rozčúliť?

– Nie. Vo svete je veľa nenávisti a ja nemám čas, aby som sa na niekoho hneval a kričal. Ja nekričím.

Wau. A čo nejaké nezhody v manželstve? Nikdy sa nepohádate?

– Nie. My už vieme, čo má kto rád. Sme však tvrdohlaví. Dokonca aj Noah. Nezhody v názoroch však riešime tak, že si všetko odkomunikujeme. Tak problémy nikdy nevyvrcholia hádkou. Emócie treba deliť.

Pôsobíte naozaj pozitívne. No stále sa stretávate s neprajníkmi. Ako ich vnímate? Dokážu sa vás nenávistné komentáre dotknúť?

– Nevnímam to. Občas mi je ľúto, ak mi niekto niečo napíše, ale vnímam to tak, že tí ľudia majú asi nejaký osobný problém, čo mi je ľúto. Preto im aj často odpíšem, že je mi ľúto, že to tak cítia. Je to však na ľuďoch. Nikoho nenútim sa na mňa pozerať. Ani mne sa nepáčia niektorí herci či moderátori, tak sa na nich jednoducho nepozerám. Snažím sa byť pozitívny a verím, že karma funguje a pozitívne priťahujem.

Stále sa venujete hudbe, teda dosť cestujete. Abbie zasa maľuje vo vlastnom ateliéri. Keďže máte starých rodičov ďaleko, musíte občas riešiť opatrovateľku?

– Áno, teraz to už riešime, ale len na krátky čas. Abbie je stále blízko. Jedného brata mám v Amerike, druhého v Holandsku, teda pri rodine ho nechať nemôžeme. Milujeme však, keď ho berieme všade so sebou. Užívame si každý moment. Pretože vieme, že príde čas, keď ho budeme musieť dať preč na dlhšie, napríklad do škôlky. Aj školu budeme poctivo vyberať.

Čím teraz Noah žije?

– Farby a hudba. Tancuje, spieva a kopíruje nás. Je veľmi láskavý. Veľa mu hovoríme, že ho milujeme a vidím, že to potom aj rozdáva všade naokolo.

Sám máte súrodencov. Želali by ste si aj pre svojho synčeka súrodenca?

– Áno, určite. To môžem povedať na rovinu, že chceme viac detí. Zatiaľ na tom však nepracujeme, ale taký dvoj- či trojročný rozdiel by bol skvelý.

✔ Ste poriadkumilovný?

– Som. Paradoxne, Abbie je menej. (Smiech.) Mám v skrini pekné komínčeky. Ale obaja máme radi poriadok a upratujeme spoločne.

✔ Aký je váš najväčší zlozvyk?

– Dokážem dlho pracovať a som perfekcionista a chodím neskoro spať. Pracujem však na tom, pretože sa to odráža na mojej imunite.

✔ Čo zo zahraničia vám na Slovensku najviac chýba?

– Kedysi mi tu veľmi chýbali urban podniky. Už ich tu však mnoho pribudlo, čo je super.