Tomáš Klus sa teší sa zo svojich troch detí, lebo... O týchto blízkych prišiel príliš skoro

Ste vyštudovaný herec. Nechceli ste zostať v tejto brandži?

Už počas štúdia som nakrúcal zopár seriálov, film a po škole som nastúpil ako hosť do divadla Ypsilon. Herectvo postupne išlo nabok, pretože som začal veľa koncertovať a ja nedokážem robiť veci polovičato, nedá sa bežať na dvoch tratiach. Rád robím všetko poriadne.

Ako ste sa dostali k hudbe?

Hudbu sme mali v rodine. Mama spievala v zbore a otec bol country-folkový matador, ktorý chodil na všetky folkové festivaly. Bol ten typ, ktorý vždy udržiaval dobrú náladu pri ohni a do rána hral na gitare... Hudba bola našou neodmysliteľnou súčasťou. Pre mňa bola určitým ventilom, formou meditácie, hoci som si neuvedomoval, že meditujem. Vždy v určitých napätých, ťažkých alebo aj pekných situáciách som sa utiekal k hudbe.

Prečo ste sa potom rozhodli pre štúdium herectva?

Trocha z recesie, trocha z trucu a trošku z vnútorného pnutia. Od detstva som mal určené, že budem športovcom. Keď som mal 14 rokov, vyhral som majstrovstvá Európy v päťboji v kategórii dorastencov a všetci očakávali, že budem vrcholovým športovcom, pôjdem na fakultu telesnej výchovy a budem trénerom... Mne to začalo prekážať. Nemám rád, ak za mňa iní rozhodujú o niečom, čo je len moja vec. Tak som si podal prihlášku na DAMU.

Ako to prijala rodina?

Všetci sa mi smiali a nikto nebral vážne, keď ma na DAMU prijali. Potom boli naozaj prekvapení, keď som tam nastúpil. Ale bol som šťastný, že som mohol prežiť päť zaujímavých rokov, pretože boli také intenzívne ako 15 rokov niekde inde.

Vaše texty piesní sú možno až filozofickým posolstvom. Nájsť „mír a klid..., maj rád, co je... nebudu vám lhát...“ Je v nich kus vášho života?

Autentickosť je pre mňa jednou z najdôležitejších vecí. Preto som šťastný, že mi bola daná pozícia pesničkára, pre ktorého je autentickosť pilierom tvorby. Už som sa niekoľkokrát spálil tým, že ma pozvali na projekt, kde som interpretoval cudzie piesne, a bolo to úplne trápne. Musím spievať o sebe, o svojom živote.

Na koncertoch vystupujete bosý. Prečo?

Predovšetkým je to sloboda. Som veľký fanúšik chodenia naboso, ktoré je pre mňa vonkajším prejavom vnútornej slobody. Doma na záhrade alebo ak idem do lesa, som bosý. Ani syn Alfréd nechce chodiť v topánkach. Nevadia mu ani kamienky.

Prezradili o vás, že meditujete, cvičíte jogu, absolvovali ste niekoľkodňový pobyt v tme. Čo vám to dáva?

Hľadanie pravdy, a teda Boha je pre mňa témou už od ôsmich rokov. Pomerne skoro som prišiel o sestru a otca, takže som bol nútený položiť si otázku, kam idú a čo tam robia.

Už v detstve ste sa zaoberali takou náročnou témou?

Pre deti je jednoduchšie vyrovnať sa s nejakou situáciou, pretože sa až tak veľmi nezaoberajú sebou, ale situáciou samou osebe. Vzťah s Bohom som si vytvoril už v detstve a v duchu som sa naňho obracal. Pamätám si, že už ako chlapec som každé ráno a večer ďakoval za deň. Praktizoval som to pomerne dlho. Potom som s tým načas prestal. K duchovnu som sa vrátil, keď som začal spievať.

Čo vás vrátilo späť k duchovnu?

Pomaly, ale isto ku mne prichádzal fenomén neviditeľnej ilúzie, ktorá obklopuje človeka, keď príde sláva a keď začínate strácať pevnú pôdu pod nohami. Keď vám hovoria, aký ste super. A tak som túžil nájsť vlastnú hodnotu. Prišiel som na to, že ju nájdem práve návratom k dieťaťu. V čase, keď začala stúpať moja popularita, odišiel som do Indie. Pochopil som, kde sú moje korene a kam chcem ísť. Tento cyklus som zakončil v piesni Nebudu vám lhát.

Čo vás dnes drží pri zemi?

Keď ctím najzákladnejšie veci, ktoré prepájajú všetky náboženstvá, ktorými som prešiel. Napríklad slušnosť a ako pristupujeme k sebe navzájom... V momente, keď si všetci tieto pravidlá začneme ctiť, tak sa nám začne žiť oveľa lepšie. Všetci chceme byť milovaní a chceme milovať, nech sa tvárime akokoľvek. Dôležité je vnímať zákon príčiny a následku a vnímať to predovšetkým pri kontakte s druhými ľuďmi. Ľudia sa vo svojej podstate nerodia zlí, ale sú hodení do rôznych životných situácií, ktoré ich ovplyvňujú. A to, či sme si sympatickí, alebo nie, to nie je skutočná pravda. Pravda je taká, že zrkadlíme chyby, ktoré máme. Chyby, ktoré vidíme na druhých ľuďoch, sú vlastne naše.

Máte krásnu rodinu. Nájdete si čas venovať sa deťom alebo je to všetko na vašej manželke?

Snažím sa byť s deťmi čo najviac. Verím, že je to investícia, ktorá sa vráti. Pretože, čo je lepšie, ako to, keď za vami príde dieťa, ak má problém, alebo keď chce povedať, že mu je dobre? To je najlepšia odmena. Moja najstaršia dcéra si už pomaly začína budovať vlastný svet, a tak ten čas nechcem prepásť. Nechcem ľutovať, že som deťom nevenoval dosť času.

Koľko rokov majú vaše deti?

Najstaršia dcéra má šesť, chlapec má tri roky, najmladšia má dva.

Takže aj s manželkou máte doma tri dievčatá a jedného chlapca...

Som vďačný Pánu Bohu, že mi dal tieto dva svety, pretože muži sú naozaj z Marsu a ženy z Venuše. Už od útleho veku sú tieto rozdiely veľmi výrazné a je veľmi vtipné pozorovať ich, ako sa s tým vyrovnávajú.

Čo vás robí šťastným?

Som nesmierne vďačný za dar života. Uvedomujem si ho každý deň a je to asi tým, že som bol skoro konfrontovaný so smrťou.

✔ Máte krédo, ktorým sa riadite v živote?

Buď to prijmi, alebo to zmeň.

✔ Aké je vaše obľúbené jedlo?

Hrianky vo vajíčku.

✔ Čomu sa rád venujete, keď nespievate?

Čítaniu a saunovaniu.