TOTO by nechcel NIKTO zažiť: Stanovačka, štípance a...Schindlerová s deťmi dostali do vlasov…

A čo stanovačka niekde v prírode, je to pre vás?
– Nooo… (Úsmev.) Pred dvoma rokmi som bola v lete sama s deťmi stanovať. Deti mali vtedy sedem a osem rokov a chcela som im takto urobiť špeciálny zážitok cez víkend. Vybrala som nám ubytovanie v stane s posteľami a perinami, zdalo sa mi, že je to bezpečné a pohodlné. Stan bol v kempe, dal sa zamknúť, bolo to pekné prostredie pri jazere v Budapešti. V blízkosti boli sociálne zariadenia, sprchy aj stánky s jedlom. Prvé ráno sme sa zobudili s deťmi premrznutí na kosť, v noci bola strašná zima a veľa sme toho nenaspali, lebo okrem zimy nás budil aj hmyz. V noci nás stále niečo štípalo. Išli sme ráno hneď do centra a v najbližšom obchode sme si kúpili spacáky, takže nasledujúcu noc sme už nemrzli, ale celú noc ňuchali pred stanom nejaké psy a syn chcel spať so mnou v spacáku, takže bola sranda. No a vyvrcholenie výletu sa ukázalo až doma, lebo sme sa vrátili po víkende domov so všami. Takže máme nezabudnuteľný zážitok. (Smiech.)

Vyhľadávate adrenalín? Napríklad bungee jumping alebo tandemový zoskok?
– Adrenalín cielene nevyhľadávam, mám ho dosť v bežnom živote. (Smiech.) Verím však, že skutočné šťastie je zdieľané, preto niekedy opúšťam komfortnú zónu a idem sa napríklad previezť s priateľom na motorke alebo s deťmi na kolotoče. Ale inak to nepotrebujem k životu.

Prešla by som k hudbe, nedávno vyšiel nový singel Za čiarou, o čom je?
– Tou čiarou nie je myslený pohár trpezlivosti alebo tolerancie. (Úsmev.) Tou čiarou je myslený okamih, keď začneme cítiť niečo nové a všetko sa tým zmení. Odvtedy už nič nie je ako predtým, je všetko inak, za tou pomyselnou čiarou… Takých okamihov máme v živote viac, napríklad keď sa nám narodia deti alebo keď sa zaľúbime. Je to podľa mňa fascinujúce, ako nám pocity menia optiku a potom aj všetky naše rozhodnutia. Za čiarou je tanečná pieseň v spolupráci s raperom Bokim.

Čo je pre vás už naozaj za čiarou, čo nedokážete tolerovať?
– Snažím sa neodsudzovať nikoho, „keď som nechodila v jeho topánkach“. Vždy keď som totiž niečo odsudzovala, v krátkom čase som si to potom obdobne zažila, nemôže to byť náhoda. (Úsmev.) Verím, že sa nám to tak deje, aby sme pochopili súvislosti. (Úsmev.) Takže si myslím, že všetci si tu prežívame takú vlastnú evolúciu a nemá vyznám sa vyvyšovať jeden nad druhého, keď niekomu ešte dáva zmysel správanie, ktoré nám už zmysel nedáva. To neznamená, že sa nevyhradím a nevzdialim od toho, čo mi nevyhovuje, ale odsudzovanie ničomu nepomôže. Nikto nie je naschvál šibnutý.

Vy nie ste v hudobnom biznise nováčikom. Cítite, že sa hudobné prostredie mení od čias vašich začiatkov?
– Život je neustály pohyb, stále sú nové trendy. Ale niektoré zákonitosti platia aj dnes, dobrá hudba sa vždy presadí, verím tomu. (Úsmev.) Vnímam všeobecne, že všetko sa zrýchľuje, aj hudba. Napríklad hudba, na ktorú tancovali naši rodičia na diskotékach, je už pre nás pomalá a vnímame ju ako „slaďáky“. (Úsmev.) A aj hudba mojich rovesníkov 30 plus je pre dnešných tínedžerov pomalá. (Smiech.) Ale myslím si, že v hudbe si každý môže nájsť to svoje a v každom žánri je dobrá hudba.

A je niečo, čo vás na hudobnom biznise doslova hnevá či vám vadí?
– Dlho som si zvykala na sociálne siete a zverejňovanie súkromia, ale už som si v tom celom našla svoju cestu, ktorá mi vyhovuje.