Tvár RTVS šéfkuchár Peter Duranský - aj master sa utne: TÁTO katastrofa sa mu stala v kuchyni!

Verejnoprávna televízia zlanárila na svoje obrazovky doslova hviezdu od hrncov. Peter Duranský je jediný Slovák, ktorý získal michelinskú hviezdu. Aktuálne je moderátorom šou Pravidlá mojej ženy, ktorá sa vysiela v nedeľu podvečer na Jednotke. Peter nám prezradil čo-to o šou, o sebe, ale aj o tom, čo by rád priniesol na Slovensko.

Peter, prezraďte, ako ste sa dostali k vareniu? Kedy sa u vás objavila túžba variť?

Tá túžba sa objavila asi okolo veku 15 rokov. V tom čase som si pri rozhodovaní, akú odbornú školu si vyberiem, vybral s pomocou rodičov kuchárčinu. Počas školy som začal praxovať v klasickej jedálenskej reštaurácii a asi po dvoch mesiacoch som začal praxovať v bratislavskej reštaurácii Lemonde. A tam sa to tak nejako celé zlomilo, začal som objavovať tie zaujímavé časti kuchárskeho umenia. (Úsmev.) Keď som tam prišiel, bolo to veľmi zaujímavé. Práve v tejto reštaurácii som zistil, že kuchárske umenie môže byť skutočne umenie. Na gastronómii je veľmi fascinujúce to, že dáva možnosť veľa cestovať a spoznávať nové kultúry, nových ľudí, nové znalosti.

Čiže to, čo vás baví najviac na varení, je možno aj to, čo ste teraz spomenuli?

Áno. Rozhodne je, pretože veľmi rád objavujem nové veci a keď už ich objavím, tak ich rád prispôsobujem sám sebe, snažím sa na nich pracovať, aby boli čo najlepšie.

Bola vaša kariérna cesta veľmi náročná?

Všetko sa deje pre niečo, ale musí tomu ísť človek aj naproti. Myslím si, že všetky plody svojich úspechov, ktoré som pozbieral, som si naozaj vydrel. Strávil som pri tom kvantum práce, aj kvantum času. A môžem povedať, že sám na seba sa môžem pozrieť do zrkadla a povedať si, že aj keď to bolo veľmi fyzicky aj psychicky náročné, stálo to za to. Je to také zadosťučinenie.

Dnes ste jediný Slovák, ktorá získal mischelinskú hviezdu. Neviem si predstaviť, čo to obnáša, ani naše čitateľky. Môžete nám to priblížiť?

Je to naozaj veľmi komplikovaný, náročný proces, ktorý zahŕňa veľa detailov. Veľmi podstatné je to, aby sa, samozrejme, veľmi dobre varilo v tej reštaurácii (úsmev). Taktiež musí reštaurácia spĺňať aj tie servisné požiadavky, aby to bolo na úrovni. Prostredie musí byť príjemné, aby sa tam človek dobre cítil. Ale najväčšia podstata je to, aby sa tam dobre varilo.

Získať mischelinskú hviezdu je obrovský úspech, no aké sú vaše ciele do budúcna?

Je to určite jeden z mojich najväčších úspechov, ale určite mám v hlave ešte napríklad rozvoj projektu Bocuse d'Or, čo je vlastne najprestížnejšia kuchárska súťaž, kde si človek meria sily s najlepšími kuchármi na svete. Takisto vás hodnotia najlepší kuchári na svete. To je taký môj cieľ, aby sa rozvíjala táto myšlienka aj na Slovensku. Aby sa tým pomohlo hlavne mladej generácii - nech si začnú uvedomovať, že to nie je len o tom prestáť niekde 15 hodín, ale že sa môžu sami posúvať ďalej a ďalej.

V akom štádiu je tento projekt na Slovensku?

Momentálne je to celé v procese, pracujeme na tom a dúfam, že sa nám to podarí celé zrealizovať. Nie sme ešte automaticky zaraďovaní do tejto súťaže, takže riešime samotné prihlasovanie. Dá sa povedať, že sme nová krajina oproti tým, ktoré tam štandardne súťažia. Ide o projekt, ktorý by som rád uvítal aj na Slovensku. Myslí si, že by to našej krajine pomohlo aj v rozvoji turizmu, bedekrov a podobne.

Varíte pravidelne aj doma pre svoju rodinu alebo si skôr chcete oddýchnuť od práce a necháte to na partnerku?

Doma varím veľmi zriedka. Tam to má celé na starosti moja partnerka. (Úsmev.)

Máte aj dcérku, ktorá je školáčku. Aký má vzťah k jedlu?

Myslím si, že u nás v rodine máme veľmi pozitívny vzťah k jedlu. Aj dcéra si už vie aj sama vyhodnotiť, čo jej chutí a čo jej nechutí. A snažíme sa to, samozrejme, aj my nejako ovplyvňovať (Úsmev).

Hoci ste uznávaný šéfkuchár, profík, bonznite na seba - akú najväčšiu katastrofu sa vám podarilo urobiť v kuchyni?

V mojich kuchárskych začiatkoch sa toho veľa stalo. (úsmev). Aj som pripálil nejakú smotanovú omáčku a hrniec bol vtedy takmer nepoužiteľný. (Smiech.) A spomínam si, že keď som bol mladší, tak som napr. v sklade rozbil sušené paradajky s olejom.

Akú najlepšiu radu ste dostali napríklad od svojho mentora?

Najlepšiu radu, akú som dostal, bola, že je najvyšší čas, aby som začal vystrkovať lakte. Bolo to myslené tak, že už som pripravený na ďalšiu fázu, len musím začať byť trošku dominantnejší, priebojnejší.

Aj ste to začali teda praktizovať hneď?

To bol taký spínač. Začal som si uvedomovať, že ok, dostal som zelenú. Vtedy som začal poriadne vystrkovať tie lakte. (Úsmev.)

Aktuálne vás diváci môžu vidieť v novej šou RTVS Pravidlá mojej ženy, ktorá sa vysiela na Jednotke každú nedeľu podvečer. Hoci to súvisí s varením, predsa len je to iné stáť pred kamerami ako za hrncami. Čo je vlastne vašou úlohou?

Mojou úlohou je vniesť tam zaujímavé recepty, viesť a pomáhať ľuďom, ktorí sa tam prihlásili a trošku ich pri tom varení aj vzdelávať. Nie je to úplne jednoduché, keď mám povedať pravdu. (Úsmev.) Ale snažíme sa na tom neustále pracovať.

Ako ste sa zžili s novou úlohou?

Musím povedať, že na začiatku to bolo náročné, ale teraz mám pocit, že je to už trošku komfortnejšia zóna pre mňa.

Prekvapila vás ponuka televízie? Aká bola vaša reakcia?

Prvá myšlienka bola taká, že nie som asi úplne typ do televízie, pretože v televízii čím je niečo zvláštnejšie, tým viac to ľudí upúta. A ja nie som úplne typ človeka, ktorý sa snaží za každú cenu nejakým
spôsobom upútať na seba pozornosť.

Čo vás na tejto šou baví najviac?

Že tí ľudia majú veľký záujem pracovať a snažia sa. Myslel som si koľkokrát, že prídu, len si to odvaria a pôjdu preč. Ale naozaj sa snažia a dávajú do toho energiu. To je na tom veľmi pozitívne.

A čo bolo, resp. možno stále je pre vás na tejto šou najťažšie?

Najťažšie je stále to, aby človek našiel ešte viac dynamiky, ešte viac energie. To sa priznám, že ešte stále hľadám. Akým spôsobom to nejako ešte nakopnúť.

A varíte tam aj nejaké mischellinské recepty?

To nie, tie televízne recepty sú jednoduchšie. Podľa prvých varení som si to zanalyzoval, že bude najjednoduchšie, keď to bude čo najmenej náročné. Aby to bolo v pohode pripraviteľné aj zo základných surovín, ktoré má človek doma.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?

Nemám úplne najobľúbenejšie jedlo. Mám veľmi rád, keď je dobre jedlo uvarené a je veľmi chutné. (Úsmev.) Ale, keď som bol dieťa, tak som miloval palacinky so šľahačkou. To bol pre mňa sviatok. (Smiech.) Ale je pravda, že palacinky som už nejedol 20 rokov.

Akú radu by ste dali našim čitateľkám, aby...
... im neprihorela ryža?
Aby si nastavovali časovač, to je v dnešnej dobe veľmi nápomocné, aby si tú ryžu vedeli skontrolovať.
... aby varením/pečením nepresušili mäso, ale aby ostalo šťavnaté?
To je veľmi individuálne. Závisí to od druhu mäsa. Ak má s tým človek prvú skúsenosť, tak je veľmi dobré si naštudovať, aká je odporúčaná dĺžka prípravy a sledovať si to.