Úplne VYPENIL a pohádal sa so ženou tak, až ODIŠLA Z DOMU! Robo Opatovský sa teraz na tom SMEJE

Odkiaľ pochádza a čo robí?
Je zo Skalice a pracuje ako učiteľka prvého stupňa na základnej škole.

Na čo si spomínate zo svojho prvého stretnutia?
Zahliadol som ju presne 5. júla 2006 na kúpalisku v Rakúsku. Mala oblečené ružové plavky, nebola namaľovaná, ale to ma práveže upútalo, a mala nádherne vyšportovanú postavu. Nechcela sa so mnou baviť, ja som sa jej aj tak ponúkal natrieť chrbát, aby sa nespálila, no na rande som ju dostal až po mesiaci. (Smiech.)

Čo vás na nej najviac upútalo?
To, že vyzerala krásne a absolútne nemala o mňa záujem. (Smiech.) To ma veľmi priťahovalo.

Aká je manželka?
Starostlivá – aj matka, aj manželka. Ale ťažko sa s ňou komunikuje. (Smiech.) Keď sa občas pohádame, väčšinou som ja ten, ktorý „hasí oheň“. No raz sa stalo – raz za 18 rokov spolu –, že sa prišla ospravedlniť ona. (Smiech.)

Na čo najviac míňa peniaze?
Na dizajnovanie domu, na oblečenie, ale pre dcéru, nie pre seba. Potom na záhradu, kvety, stromy… Nie je typ ženy, ktorá by utrácala za kabelky, topánky a všelijaké estetické zákroky.

Pre čo sa najčastejšie zvyknete poškriepiť?
Väčšinou preto, že spievam práve vtedy, keď sa ona vráti ohučaná zo školy. Ale inak sa hádame málo. No jednu hádku sme mali fakt napätú, ale to bolo asi pred 15 rokmi. Pohádali sme sa pre košeľu, ktorú som si najskôr nechcel kúpiť, potom som ju kúpil, ona to doma okomentovala, že čo teraz „machrujem“, a skončilo sa to tak, že som od jedu tú košeľu rozstrihal – tak sa to zvrtlo a tak som vypenil. Ona vtedy asi aj odišla z nášho bytu domov k mame. 

Čím ju viete „rozčertiť“?
Svojou lenivosťou. Vraj sa vekom u mňa zhoršuje. A ešte je háklivá, keď ma vidí dlho alebo často s mobilom v ruke. Lenže to je preto, že spravujem svoje sociálne siete.

Ako sa Robo správal na vašom prvom rande a kde ste ho mali?
Zdá sa mi, že v nejakom kokteilovom bare blízko Slovenského národného divadla. Už si to presne nepamätám, to je veľmi dávno. (Smiech.) Ale správal sa určite normálne, prirodzene.

Čo vás na ňom upútalo?
Že som sa pri ňom cítila veľmi prirodzene, veľmi uvoľnene a nemala som potrebu sa hrať na niečo lepšie, než som bola.

Je romantik? Kúpi vám ružičku, aj keď nemáte sviatok?
Kedysi, keď sme ešte nemali dieťa, mi kupoval kvety. Ale odkedy všetky kvety do záhrady platím jeho kreditkou, už mi rezané nekupuje. (Smiech.) Ale hlavne vie, že rezané kvety nemám rada.

Zapája sa do domácich prác? Ktoré má rád a ktoré nie?
Domáce práce nemá rád vôbec, ale keď chce, aby som nebola veľmi nervózna, niekedy vyloží umývačku. Pravidelne však vynáša smeti – to je jeho robota! A sem-tam premiešava nátierky, ktoré si robievame. (Smiech.)

Vie variť?
Naučil sa variť ryžu a cestoviny a vie urobiť aj palacinky, ale cesto musím pripraviť ja.

Aký je doma: utáraný alebo je skôr ticho?
Je veľmi uspievaný. Mám pocit, že čaká, kým prídem z práce ohučaná od detí, a práve vtedy začne spievať. A aj veľa rozpráva.

V čom je typický chlap?
Že nemá rád domáce práce a je veľmi lenivý. Ale je lenivý len pri tom, čo ho nebaví. To, čo ho baví, v tom je veľmi aktívny. Čo ho nebaví, na to najradšej používa slovíčko „potom“.

Ako vás oslovuje?
Zlatko...

Aký je šofér?
Tým, že jazdí veľmi veľa hlavne po Slovensku, je dobrý a skúsený šofér. Niekedy však mám pocit, že brzdí na poslednú chvíľu. Obľubuje kľukaté trasy a adrenalínovú jazdu.