Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Vianoce v rodine Lukáša Latináka: Tento rok bude mať pod stromčekom svojho malého Ježiška

Lukáš Latinák: Narodenie syna mu zmenilo život,

Zdroj: Tibor Géci

Reklama

„V boji medzi absolútnym dobrom a zlom má človek ten najväčší dar – slobodnú vôľu,“ tvrdí Lukáš Latinák, pre ktorého bol tento rok aj rokom mnohých splnených prianí.

Veľa hercov sníva aspoň o jednom filme. Vy ste tento rok natočili dva a tretí končíte. Hráte v českom seriáli aj v divadle Astorka a v lete ste kočovali s Teatrom Tatrom. Úspešný rok!

– Český. Teraz točíme seriál Doktor Martin s Mirkom Donutilom v hlavnej úlohe. Nedávno bola premiéra filmu Díra u Hanušovic a od decembra je v kinách komédia Hodinový manžel. Do filmu Andílek na nervy, kde hrám s Kateřinou Hrachovcovou, nám chýba už len zopár scén.

Hodinový manžel vám splnil ešte jednu vec – zahrali ste si hlavnú rolu.

– Prišiel som k nej ako slepé kura k zrnu, lebo pôvodne som mal hrať niekoho iného. Celým príbehom vedie David Novotný, svoj minipríbeh však majú všetci štyria hlavní hrdinovia. Okrem nás dvoch aj David Matásek a Bolek Polívka.

Nebolo toho veľa? V lete ste ešte s Teatrom Tatrom hrali Bulgakovovho Majstra a Margarétu.

– Nemal som ten pocit. Teatro Tatro je naša srdcová záležitosť. Tam si plníme svoje sny a predstavy. Teraz pred Vianocami toho bude oveľa viac. To budem za volantom aj spať. (smiech) Kalendár akcií v decembri je trošku hustejší.

Zdroj: Oliver Balog, archív L. L., RCA

V televízii Joj vystupoval naposledy v Kukátku,

Vraj ste sa všetci herci na to predstavenie špeciálne pripravovali.

– Áno. Leto predtým sme sa všetci stretli na 3 – 4 dni v kaštieli v Kočovciach. Mali sme už prečítanú knihu, napozerali sme si jej sfilmovanú adaptáciu a debatovali o hre. Viacerí si už na nej vylámali zuby. Ale my sme sa pripravili aj z duchovnej stránky. V novembri sme sa vybrali po stopách románu do Moskvy. Boli sme v Bulgakovovom byte a na jeho hrobe sme zapálili sviečky. A keď sme si tvorcu takto uctili, až potom sme na hre začali v pokore pracovať. Bolo to výchovné aj zážitkové a zvláštne veci sa nám tam diali.

Aké?

– Predstavte si, že v osemmiliónovom meste stretnete niekoľkých starých známych, ktorých ste roky nevideli. Mestom nás sprevádzala mama herečky, ktorú som stretol ešte na škole. Alebo ideme po ulici a zrazu na mňa volá herec Denis Rožkov, hviezda ruských seriálov.

Veríte na takéto náhody?

– Je to záhada. Najmä, keď robíte predstavenie o diablovi, ako zosobnene prichádza medzi ľudí, kontroluje si svoje teritórium, pokúša a čaká, kto sa ako chytí...

Ako v živote.

– No, dnešná doba nás tak zahlcuje lákadlami, že diabol nemusí byť ani účastný. Už sa len pozerá a nestíha sa čudovať, čo si ľudia samy na seba navymýšľajú. Výhodné ponuky, zážitky, ktoré nezažijete nikde inde! Je len na nás, či tomu uveríme. Celý čas v boji medzi absolútnym dobrom a absolútnym zlom, teda medzi Bohom a diablom je človek, ktorý má najväčší dar – slobodnú vôľu. Musí sa s ňou naučiť manipulovať a žiť. Boh aj diabol dávajú len ponuky. My si volíme cestu, kde chceme byť a ako rýchlo.

Vy ste si, zdá sa, zvolili správnu, v práci aj v súkromí. Narodil sa vám druhý syn. Zmenila vás úloha otca alebo máte v sebe stále niečo detské a hravé?

– Určite mám. Zisťujem to najmä vtedy, keď ideme Damiánkovi (2) kupovať darčeky. Vyberám také, aby to bavilo aj mňa. (smiech)

Stíhate sa zúčastňovať aj na príprave Vianoc?

– Jasné. Mávame živý stromček, ktorý možno nie je až taký praktický, ale byt vždy krásne prevonia. A tento rok ho budeme mať aj s naším malým Ježiškom.

To máte sviatky vybavené. Ostávate doma?

– Áno, otočilo sa to. Každý rok sme návštevy rodiny so železnou pravidelnosťou striedali. Na Štedrý večer sme boli doma a potom sme šli buď k rodičom na Podpoľanie, alebo na Spiš. Tento rok nebudeme s novorodencom cestovať. Ostávame ukotvení doma a ostatné lodičky nech si nájdu k nám svoje cestičky. Náš prístav je otvorený.

Prezradil o sebe

✔ Zapisujete si priania blízkych, aby sa vám darčeky nakupovali ľahšie?

– Vždy si to poviem, ale nezapíšem. A potom si neviem spomenúť. Pre tých, ktorý si nepamätajú, nech si založia debilník. Ja mám dva. (smiech)

✔ Rád obdarúvate aj vlastnoručne vyrobenými darčekmi?

– Chcel by som urobiť nejaké svoje kresby alebo maľby. No som taký lenivec, že nie som schopný sa k tomu prinútiť. Pritom, keby som si k tomu denne sadol na hodinku-dve, tak to aj postíham.

✔ Ste teda pohodlný?

– Asi. A keď človek spohodlnie, je to v tomto veku asi to najväčšie nebezpečenstvo.

Vyberáme pre vás niečo PLUS