Viktor Limr: Keď žena povie nikdy, neznamená to nikdy
17. 5. 2009, 15:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:20)

Zdroj: Archív
Že existujú ženy, zistil, keď mal desať. Do jednej sa zaľúbil a veľmi to prežíval. Aj keď si nevie spomenúť, ako sa volala.
Tí, čo si ho stotožňujú s jeho postavou v českom seriáli Veľmi krehké vzťahy, si povedia – niet sa čo čudovať pri tom háreme! V skutočnosti je však herec Viktor Limr (34) verný jednej žene a jednej profesii – herectvu.
Čo vás vlastne priviedlo na divadelné dosky a pred kamery?
Nemôžem za to ja, ale dievčatá. Študoval som na gymnáziu, ktoré bolo v jednej budove so strednou pedagogickou. Dievčatá tam mali povinnú dramatickú výchovu, na ktorú chodili do ľudovej školy umenia. Ale nemali žiadnych chalanov. Tak prosili nás, aby sme šli s nimi. Ani neviem prečo, ale šiel som. A učiteľ ma po pár mesiacoch presviedčal, že musím ísť na DAMU. O existencii tej školy som dovtedy ani netušil.
Aj rolu Lukáša Kratochvíla v seriáli Veľmi krehké vzťahy vám ponúkli ženy – scenáristky, dvojičky Bartů. Čo ste im povedali na postavu lekára donchuana?
Keď už hrať v seriáli – tak postava doktora je najlepšia. A to, že bude mať vzťahy s väčšinou ženských postáv toho seriálu... Lukáš to nerobí úmyselne. Ale keď ženy na neho nastavia pascu, tak sa skrátka chytí.
Ženy vám vybrali profesiu, ženy vás preslávili. Vy nám musíte byť veľmi vďačný.
Som. ☺
Máte vraj v sebe čosi, čo na vás nežné pohlavie zbožňuje. Viete, čo to je?
Priznám sa bez mučenia, že nie. Keď to zistím, dám vám vedieť. Ale obávam sa, že keď to budem vedieť, už to nebude fungovať.
A ako to teda funguje teraz? Padajú ženy do mdlôb?
Ja som žiadnu padať nevidel.
A čo tie, čo máte v rodine? Maminka bola vraj amatérska herečka. Sleduje, či hráte dobre?
Nedávno mi volala, že si to vždy len tak prepne, a keď sa tam objavím, prepne späť. Len zisťuje, či tam ešte hrám. Keď ma vidí, je spokojná. Vie, že mám na nájomné.
Ale priateľka Petra si vás určite nenechá ujsť v profesii, ktorú sama ako detská lekárka robí. Už vás pristihla pri nejakej „odbornej“ chybe?
Hneď v jednej z prvých scén. Doma som sa dal poučiť, ako sa zisťuje citlivosť končatín hmatom. Malo to byť také šup-šup. Ale ja som to robil pridlho. Rozprával som sa s pacientkou Danou Morávkovou a nakoniec som ju ohmatával počas celého dialógu.
Myslíte si, že ste znalcom žien?
To nie. Maximálne bádateľ začiatočník.
A čo sa vám zatiaľ podarilo zistiť?
Keď žena povie „už nikdy s tebou nikam nepôjdem“, tak to neznamená nikdy. To znamená – teraz si ma naštval, ale za dve hodiny môžeme ísť. A prichádzam na to, ako ženy veľmi túžia po romantike a aká je ich predstava o nej vlastne prostá – stačí napríklad priniesť kvetinu. No muži kvetinárstva míňajú bez povšimnutia, lebo majú pocit, že by mali robiť niečo viac. Alebo si myslia, že to už dokonca robia. Veď zarábajú! A ono je to menej, ako keď človek príde domov s jedinou kvetinou.