Víťazka šou Pečie TIMI prezradila: Ako prišlo k tomu, že maminu oslovuje BETKA? FÍHA, to vážne?

Timi, naozaj pečieš len rok? Máš neskutočný talent. Čo ťa na „cukrárčine“ baví najviac?

Počas natáčania som reálne piekla necelý rok, v apríli 2022 som upiekla svoju prvú tortu. No viac som sa tomu začala venovať až v lete minulého roku. Pre mňa je pečenie a zdobenie formou relaxu, pričom môžem využiť aj svoju kreativitu a posúvať svoje hranice vyššie, keď skúšam niečo nové, čo ešte nepoznám. Práve to ma na cukrárčine baví, že človek nikdy nestagnuje, ale stále sa môže vyvíjať.

Betka, aj ty sa rada zvŕtaš v kuchyni? Viedla si k tomu dcéru?

Ja som piekla, len keď bola Timka malá, dokonca moja prvá torta bola práve pre ňu na jej prvé narodeniny a predstavovala štyri ročné obdobia. Keď začala piecť Timka sama, dostala som zákaz týchto činností a tento zákaz platí dodnes. Možno práve aj tým, že sme často menili stravu, bavilo nás variť a piecť, lebo každý rok sme jedli úplne niečo iné a používali nové ingrediencie. Timka vždy hľadala nové recepty a hneď ich aj vyskúšala. Ja som sa zameriavala skôr na zloženie stravy, čo a ako ovplyvňuje naše zdravie, na správnu kombináciu živín a na cvičenie. Tam sa prejavuje práve tá moja kreativita, keď vymýšľam nové cvičenia. Šport je úžasný v tom, že v ňom neexistujú limity. Akékoľvek náročné cvičenie sa naučím, vždy nasleduje ďalšie a ďalšie. Neustály rozvoj, žiadna stagnácia a sebadisciplína to je pre mňa veľmi dôležité a učila som to aj Timku. Každá z nás má svoju úlohu, navzájom sa dopĺňame a na konci tvoríme jednotu.

Koláčiky a cvičenie, ide to vôbec dokopy? Mnohí športovo založení ľudia si dávajú pozor na stravu a sladkostiam sa vyhýbajú, alebo jedia len zdravé verzie.

Ja som dosť „nevďačný ochutnávač“ sladkého, lebo sladké veľmi neobľubujem, ale makrónkam a iným koláčikom od Timky sa nedá odolať. V kuchyni sme vždy rady experimentovali a používali nové a nepoznané ingrediencie - mandľovú múku, karob, quinou, aj keď voľakedy boli dostupné len v e-shopoch. Ľudia sa nás často pýtali čo jeme, lebo to vôbec nepoznali. Kalórie si nikdy nepočítame, stačí, ak človek dodržiava zásady v stravovaní a fyzickej aktivite. Každý človek je individuálny, má iné fyzické a vnútorné telo, máme rozdielnu prácu, fyzický pohyb. To, čo je pre jedného zdravé, pre iného nemusí byť. Ovplyvňuje to veľmi veľa faktorov. Ak by som mala definovať, čo je zdravé, tak určite to, čo neobsahuje prázdne kalórie, aj keď je to veľmi široký pojem.

Obe máte fantastické postavy. Betka, vždy si bola taká štíhla a športovo založená alebo to máš „vydreté“? Máš tiež športové vzdelanie?

Vyštudovala som ekonomickú školu a pracujem v kaviarni. Hovorí sa že niekto je večný začiatočník v angličtine, tak ja som bola niekedy večný začiatočník v cvičení, aj keď som vždy bola štíhla. Zmenilo sa to, keď som si povedala, že by som chcela mať kocky na bruchu (Smiech.) Mala som 35 rokov a vtedy to začalo. Našla som si svoje športové vzory, objavila som štýl, ktorý mi vyhovoval a išla som si za svojím „nereálnym“ cieľom. Vtedy som pochopila, že moje najbláznivejšie sny sú mojou najväčšou motiváciou. Cvičenie som začala vnímať ako nástroj na získanie zdravia, fyzickej sily, a to je moja priorita. Moja postava je už len bonus.  Som takým malým experimentom, ak chcem vedieť, čo môžeme dokázať bez ohľadu na vek, ako sa máme stravovať a hlavne byť zdraví.

Timi, máš ukončené vysokoškolské štúdium so športovým zameraním. Bola to pre teba jasná voľba alebo si zvažovala aj iné možnosti?

Po ukončení gymnázia som nemala jasno v tom, čo chcem robiť a šport bola jediná vec, ktorá ma bavila. Tým pádom bola voľba jasná. Rozhodli sme sa, že šport pôjdem študovať do zahraničia, lebo tam boli lepšie zamerania ako u nás, a tak som strávila 4 roky v Škótsku na Abertay University v Dundee a pol roka som bola vďaka programu Erasmus v Kanade v Montreali. Úspešne som ukončila bakalárske štúdium, ale prišla pandémia a tak som druhý stupeň vysokej školy riešila už na Slovensku. Na FTVŠ v Prešove som ukončila magisterské štúdium so zameraním – tréner, výživový poradca, čomu som sa venovala aj v zahraničí.

Štátnice si mala zrejme v období, kedy sa nakrúcala šou, ako si zvládala pripravovať sa na televízne pečenie a zároveň do školy?

Áno, počas kastingov a príprav som ešte chodila do školy a písala diplomovú prácu, ktorú som dokončila asi týždeň pred natáčaním. Učeniu na štátnice som sa venovala určite menej, ako som chcela. Nestíhala som to skĺbiť s cestovaním a prípravou na pečenie výziev. Štátnice ma čakali hneď na druhý deň po finále. Domov sme prišli okolo druhej ráno, a tak som spala len tri hodiny. Ráno som si obliekla finálové šaty (pre šťastie) a šla som do Prešova. Prezentáciu diplomovky som zvládla super a obhajoba dopadla na B. Keďže som nestíhala piecť, poprosila som Natachku (Pacal) o mini veterníky. Jednu krabicu sme dali komisii a druhú som nechala nám na „posilnenie“. Počas finále som nejedla nič, bola som dosť vyšťavená a tak som si dala jeden veterník. Ako to už býva, zašpinila som sa. Ponúkla som aj spolužiačku, tá si zašpinila celé vlasy a spolužiakovi padla šľahačka na kravatu. Hovorím: „Uvidíte, toto budú veterníky šťastia.“ A reálne aj boli. My traja sme zoštátnicovali a ďalší traja, čo si ich nedali, išli na opravné. Keď som si išla vytiahnuť obálku, jedna mi „zasvietila“, vytiahla som ju a úplne mi sadla. Veľa z tejto témy som sa učila práve v Škótsku a ovládala som ju, tak som si odniesla druhé B. Bolo to náročné, no som vďačná, že som to dala hneď po finále. Za to vďačím aj Betke, ktorá mi počas súťaže dohovorila, aby som štátnice neodkladala na druhý termín.

Určite máte obe veľa plánov do budúcnosti. Predstavíte nám svoje vízie, ktorými by ste sa chceli uberať? Timi, zavesíš šport na klinec a budeš sa venovať hlavne pečeniu?

Timi: Šport stále milujem a samozrejme, že sa mu budem naďalej venovať ako svojmu hobby. No cukrárčina mi tak prirástla k srdcu, že sa tomu chcem venovať profesionálne. Počas súťaže, ale aj pred ňou som zistila, že ma to napĺňa, baví a že to robím s láskou.
Betka: Moje dlhoročné skúsenosti v oblasti športu, stravovania a zdravého životného štýlu chcem v budúcnosti určite odovzdávať ďalej. To je vlastne môj ďalší cieľ. Robiť poradenstvo a cvičebné plány. Ja vymením čašnícku zásteru za športový dres a Timka športový dres za cukrársku zásteru. (Smiech.)

Timi, divákov zrejme prekvapilo, že mamu oslovuješ Betka. Môžete nám priblížiť, ako to vzniklo?

Betka: Ak dieťa dovŕši vek 18, rodičia mu povedia: „Už môžeš šoférovať sám“. Ja som Timke povedala: „Máš 18, budeš ma volať Betka.“ A myslím, že náš vzťah je možno aj preto viac úprimný a otvorený. Nie je dôležité, ako ma oslovuje, pre mňa je najdôležitejšie, že aj keď má 25 rokov, prinesie mi do práce večeru a vždy sa rozlúčime objatím a pusou, aj keď sa o pár hodín zase vidíme. Kedykoľvek počas dňa, keď si píšeme, tak je tam veta: „Ľúbim ťa“.
Timi: „Bola som v maturitnom ročníku a jedného dňa mi Betka hovorí: „Budeš mňa aj Laciho volať menom“. Vtedy som sa na ňu len pozerala, zdalo sa mi to strašne neprirodzené, no súhlasila som. Zo začiatku to bolo divné, a keď som jej povedala „mami“, tak ma ignorovala a vôbec nereagovala na také oslovenie. (Smiech.) Časom som si na to zvykla a „mamka“ som jej povedala, len keď sa udialo niečo zlé. Teraz mi je divné, ak pred cudzími hovorím „mamka a ocko“ – je to už pre mňa neprirodzené po tých siedmich rokoch oslovovania menom.

Podľa fotiek na sociálnych sieťach máte veľmi výnimočný, priateľský a láskyplný vzťah. Betka, ako sa ti to podarilo? Nebola žiadna puberta?

Keď som bola malá, okolie mi dalo nálepku „INÁ“. Nechcela som byť iná, chcela som medzi nich zapadnúť. Dnes som vďačná, že sa tak nestalo. Timka je na tom podobne. V našom živote nie je deň, keď sa spolu nerozprávame a myslím si, že ak chceme aby niečo fungovalo, je dôležité na tom neustále pracovať a rozvíjať sa. Odkedy sa narodila, každú voľnú chvíľku trávime spolu a vždy sa rozprávame. Na jednej strany sme rebelky, pretože obe nemáme rady pravidlá a robíme, čo chceme my, ale na druhej strany sa riadime svojím vedomím, čo je správne. Puberta neviem či bola, skôr sme obe večnými deťmi. Občas máme dni, keď sa smejeme z každej maličkosti a zo všetkého sa tešíme ako deti a také okamihy milujem.

Nedá mi neopýtať sa na jednu vec. Timi, spomenula si, že si ešte nemala vážnu známosť. Ako je to možné? Si krásna, vzdelaná, určite bol záujem… Aké typy mužov máš rada a aké vlastnosti by mal mať tvoj partner?

Nemala. Samozrejme, že sympatie medzi pár chlapcami boli, no vždy mi tam niečo chýbalo. Ja nie som typ, ktorý musí mať vzťah, aby niekoho mal, aj keď si s ním úplne nerozumie. Od vzťahu očakávam určite plnú podporu, porozumenie a hlavne úprimnú lásku. Nemám vyslovene „vysnívaný“ typ muža, ak to ma prísť, tak to príde a dôležité je, aby sme si vo všetkom rozumeli a boli si oporou.

Obe vyzeráte skvele, máte krásne vlasy aj pleť. Prezradíte nám svoju beauty rutinu?