Zuzka, číslo v ktorom bude uverejnený rozhovor s vami je venované 18. narodeninám. Ako si spomínate na tie svoje?
– Vtedy som už hrávala v trnavskom divadle a bola som šťastná, že mám prácu v divadle. Bola som na to veľmi pyšná. Mala som pocit, že som už asi fakt dospelá, keď „chodím do ozajstnej práce“. V tom roku som sa osamostatnila a išla prvýkrát bývať sama. Nebolo mi všetko jedno, ale kúpila som si psíka a dáko sme to spolu zvládli. To bola najväčšia skúška dospelosti, starať sa zrazu o všetko sama.
Aká bola oslava?
– Bola som s rodinou na slávnostnom obede a potom s kamarátmi na diskotéke. Poriadne som sa vytancovala a dospeláctvo bolo zahájené.
Ako zvyknete oslavovať teraz?
– Chodím veľmi rada na oslavy, ale nie na svoje. (Úsmev.) Väčšinou ich strávim s rodinou, spravíme si pekný program. Takú väčšiu oslavu som naposledy robila na tridsiatku.
Budúci rok oslávite 40 rokov. Tešíte sa alebo skôr máte hlavu v smútku, ako to letí?
– Nejako špeciálne to neriešim, lebo sa stále cítim na 12. Ale je pravda, že pred 20 rokmi mi predstava, že raz budem mať 40, prišla riadne sci-fi. Mala som pocit, že to už budem poriadne stará. Teraz si zase hovorím, že kým to nie je 50 rokov, je to okej. Potom si budem to isté hovoriť o šesťdesiatke.
Chlapi často zabúdajú na dôležité dátumy. Patrí k nim aj váš Miško?
– Môj Miško je chodiaci kalendár. Naozaj si pamätá všetky dátumy, a to nielen týkajúce sa nás, ale aj celej rodiny. Vždy má nachystanú kyticu a darček už večer pred daným sviatkom, takže v tomto je ozaj prvá liga. (Úsmev.) S dátumami mám skôr problém ja. Najmä tie meninové sú moja slabá stránka. To priznávam bez mučenia.
Ste už dvojnásobná mama a pre rodičov sú prvé narodeniny dieťatka výnimočné. Ako ste prežívali tie Rudkove?
– Mali sme krásnu oslavu. Veľmi sme si ju užili. Rudko sa narodil deň pred Vianocami, takže všetky jeho oslavy majú o to slávnostnejší a pokojnejší nádych, lebo každý sa už jednou nohou vidí pri štedrovečernom stole. Pozvali sme celú rodinu, tešili sa, že sme zvládli prvý rok rodičovstva a že z nášho vysnívaného bábätka je už pomaly chlapček, lebo Rudy už v jednom roku behal ako strela. (Smiech.)
Malý Paľko má pol roka. Aké je bábätko?
– Paľko je úžasné bábätko, ale, samozrejme, ako to už pri malých deťoch býva, nie každý deň je nedeľa. Najmä teraz, keď mu idú zúbky, ale inak je to veselé a spokojné bábätko. Aj s Rudkom nám robia veľkú radosť.
Ako Rudko reagoval na bračeka?
– Počas tehotenstva sme sa s Rudkom veľa rozprávali o tom, že mám v brušku bábätko, ktoré sa volá Paľko, a bude to jeho malinký braček. Neviem, do akej miery tomu rozumel, ale vždy mi povedal, že ho bude mať rád, ale autíčka mu požičia iba niektoré. (Úsmev.) Keď sme sa vrátili z pôrodnice, rozbehol sa k nám, vystískali sme sa a povedal: „No, to je naozaj veľmi pekný braček,“ a dal mu pusu na čelo. Bol to pre nás jeden z najdojímavejších momentov. Už ho vie aj rozosmiať a musím povedať, že je k Paľkovi veľmi pozorný a pomáha mi s ním. Podáva mi plienky, hrkálky, je to môj veľký pomocník.
V Hornej Dolnej ste hrali aj tehotná. Neuvažovalo sa o tom, že by bola tehotná aj Tereza?
– Scenáristi nad tým neuvažovali ani pri prvom tehotenstve, ani teraz, lebo to nie je ten typ seriálu, kde by sa to hodilo. Celé by to zrazu bolo až príliš realistické a mohol by sa vytratiť moment čakania, ako to s mojou postavou a jej ľúbostným životom vlastne dopadne. A hlavne, s kým by Tereza dieťatko čakala? S Lackom asi ťažko. (Smiech.)
Tereza je rázna barmanka, no nepohrdne romantikou. Ste si v niečom podobné?
– Veľmi rázna nie som, ale učím sa to od nej. (Úsmev.) No a romantiku zbožňujem... O tom potom. (Úsmev.) Myslím si, že sme obe veľmi priateľské, a keď nám na niekom záleží, spravíme preňho prvé aj posledné.
Nie je vám trošku ľúto, že v Hornej Dolnej nie ste s manželom (Michal Kubovčík, pozn. red.) pár?
– Určite nie. Nám by bolo ľúto, keby sme neboli pár v súkromí. Hrať pár zase nie je až taká výhra pre ozajstný pár. Najviac nás bavilo spolu hrať v Kredenci, lebo sme sa navzájom rozosmievali rôznymi podpásovkami a naším interným humorom.
Diváci vás majú zaškatuľkovanú ako komediálnu herečku, no hrali ste aj v seriáli z väzenského prostredia. Aké úlohy vás bavia viac?
– Najviac ma baví, keď je to napoly. Minulý rok sme natáčali seriál Hniezdo, kde som mala vážnu rolu, a veľmi ma to bavilo. Potom som sa šla vyblázniť do Hornej Dolnej. Aj v divadle som to vždy brala tak, že v každej dramatickej úlohe sa dá objaviť aj humor a opačne. Škatuľkovanie nevnímam, lebo to je naozaj o obdobiach v hercovom živote. Raz si vás nájde to, raz to, ale humor milujem, mám k nemu veľmi blízko. Je skvelé vedieť rozosmiať diváka. Najmä v týchto ťažkých časoch.
Teraz je zdravie to najdôležitejšie, čo máme. Ako sa oň staráte?
– Úprimne, nie je to žiadna sláva. Žena na materskej toho veľa nenaspí a tá životospráva, keď často jete v chvate, tiež nie je nič moc. Ale zase som skoro celý deň s deťmi na čerstvom vzduchu, stále v pokluse, takže aspoň pohyb nezanedbávam, lebo lietam od jedného k druhému. (Úsmev.) Samozrejme, jem veľa ovocia, zeleniny a pomáham si aj vitamínmi.
A ako sa udržujete v psychickejpohode?
– V psychickej pohode ma udržiavajú najmä deti, manžel, rodina a kamaráti. Tým, že ich mám, je moja duša úplne naplnená a snažím sa nenechať sa rozhodiť nepodstatnými vecami. Moji ľudia sú to najpodstatnejšie, čo v živote mám. Ešte mi pomáha dobrá hudba, tanec a humor. Bez neho to proste nejde.
Všetci vieme, že smiech je najlepší liek. Vy ste komička a narodili ste sa 1. apríla. Čo vás dokáže zaručenerozosmiať?
– Môj muž presne vie, ako na mňa, čo mi má povedať, urobiť, aby som sa začala smiať. Rozosmiať ma vie aj Rudko tým, čo všetko dokáže vymyslieť a povedať. Nedávno mi tvrdil, že mali v škôlke na obed granuly. Nakoniec vysvitlo, že mali granadír. (Smiech.) Vedia ma rozosmiať české komédie, ktoré pozeráme stále dokola a zakaždým sa na nich smejeme, akoby sme ich videli prvýkrát. Mojím najväčším vzorom je Iva Janžurová. Jej komickosť je fenomenálna. Mojím veľkým snom je stretnúť ju raz naživo, vidieť ju hrať na javisku. Mám už od nej autogram, ktorý mi vybavil Csongor Kassai, keď s ňou hral. Urobil mi tým obrovskú radosť. (Úsmev.)
Keď už máte narodeniny na Deň bláznov, spomeniete si, či si z vás niekto poriadne vystrelil?
– Najviac mi v pamäti utkvelo, ako ma Dano s Adelou v spolupráci s mojím manželom nachytali v relácii 2 na 1. Vtedy sa mi naozaj zahmlilo pred očami, lebo som absolútne netušila, že na mňa niečo chystajú a že sa im to podarí vyšpekulovať tak dokonalo. Sadla som im totálne na lep. Dlho som sa z toho spamätávala a neverila som, že som ich neprekukla. (Smiech.)
Na záver sa ešte vrátim k narodeninám. Čo by ste nám zaželali k našej osemnástke a dospelosti?
– Najmä veľa zaujímavých článkov, slušných novinárov a spokojných čitateľov.
Prezradila o sebe
✔ Najväčšia životná výzva?
Byť tou najlepšou mamou pre naše deti.
✔ Váš najhorší zlozvyk?
Občas jem piate cez deviate a veľa solím.
✔ Ktorá kniha je vaša obľúbená?
Od Alessandra Baricca Hodváb.
✔ Najobľúbenejšie jedlo?
Zemiakové plackya granadír.
