Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

WAU, roztopíte sa! AHA, čo povedal manžel Zuzky Schowanetz Haasovej...TOTO ho na nej fascinuje

Schowanetz, Zuzana Schowanetz Haasová a Marína s Romankou pri stromčeku

Zdroj: archív Zuzany Schowanetz Haasovej

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Láska a spokojnosť sršia zo Zuzany Schowanetz Haasovej (41) a z jej manžela Viliama plným priehrštím. Nečudo, šťastie im do života prinieslo narodenie dcérky Maríny, ktorú si okrem rodičov užíva veľká sestra Romanka (17).

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Zuzana Haasová posiela pozdrav a želanie: S manželom pre vás TAKTO krásne zahrali!

    Čo vaša dcéra Romanka, ako reagovala na súrodenca? Predsa je už tínedžerka a zrazu malé bábätko...
    V: Zo Zuzkinho rozprávania som vytušil, ako Romi prežívala tie predchádzajúce tehotenstvá. A čo som videl, na jednej strane sa tešila, ale držala si troška odstup. Keď sa Marína narodila, veľmi nás prekvapila, lebo bola hneď v nemocnici aj s kyticou. Vybavil som „audienciu“ u Maríny. A potom sa nám podarilo dostať aj za Zuzkou. Tam sa už otvorila a veľmi si to užíva ako veľká, fakt veľká sestra. (Úsmev.)
    – Z: Ten moment, keď sa Romi bola pozrieť na Marínu ešte v inkubátore, ma zahrial pri srdci. To bol dôkaz, že opadlo to, čo sme predtým zažívali. V minulosti médiá vždy riešili len mňa a zabudli, že mám aj malú dcéru, vtedy osemročnú. Tá to všetko veľmi ťažko prežívala, pretože sa tešila na súrodencov. My sme si vtedy vzájomne pomáhali. A toto, čo sa udialo teraz, ukázalo, že ten odstup bol logický. Teraz sú zohraté, je zábavné, ako spolu komunikujú. (Smiech.)

    To je skvelé! A pomáha vám Romi s malou Marínou?
    – Z: Romi bude mať v marci osemnásť a má toho teraz dosť, lebo študuje herectvo a niekedy býva veľmi dlho v divadle, ale keď sa dá, veľmi rada pomáha, vždy si ju vezme, zabáva sa s ňou... (Úsmev.)

    Viliam, prezraďte, aká je po­dľa vás Zuzka mama?
    – V: Marína prišla ako dar po obrovskom očakávaní a napätí a ja ako otec si ju nenormálne užívam, teším sa a vychutnávam každé jej mrknutie očka, grimasu a zvuk, ktorý vydáva. Najmä keď si uvedomím, že tu vôbec nemusela byť. Napriek tomu, že sa Marína narodila predčasne, máme bábo, ktoré je zdravé, vyhlo sa skoro všetkým komplikáciám a je v poriadku. V tomto smere som veľmi šťastný otec. Zuzku som vnímal už pri Romi ako fantastickú ženu, ktorá dokáže komunikovať aj s pubertiačkou. Majú veľmi pekný, otvorený vzťah, dôverujú si, dokážu si povedať aj nepríjemné veci, ktoré sa v živote dejú. Dovtedy som to v živote nevidel a nepočul. (Úsmev.) A keď vidím Zuzku s Marínou, to je jedna báseň. To je žena, ktorej svietia oči láskou. Neviem, či žena môže byť zamilovanejšia, ako keď sa Zuzka pozrie na Marínu. Prebieha úžasná komunikácia, keď si ony spievajú, rozprávajú sa a počúvajú navzájom. Zuzka vie v priebehu pár sekúnd cez deň i v noci vytušiť, čo Marína potrebuje, a fascinuje ma, ako ju vníma. Nechápem, ako to robí, mne sa to nedarí, i keď sa snažím. Ale ony dve sú neuveriteľne zohraté. Veľmi ju obdivujem a úplne sa roztápam, keď ich vidím spolu… To sú moje dve lásky.

    A cítite sa kompletnejšie ako rodina, odkedy máte Marínu?
    – Z: Kompletnejšie nie. Vo vzťahu s Viliamom nebolo podmienkou mať deti. Skôr to bolo stretnutie ľudí, ktorí sa dlho poznali, a potešilo ich, že môžu byť spolu a prežívať dobré veci. Marína je bonus, aby sme sa cítili ešte lepšie a aby sme vedeli, že máme byť spolu. My sme spolu, lebo to chceme, nie preto, že to chce okolie. Zobrali sme sa sami, bábo sa nám narodilo zdravé a tešíme sa, že spolu zostarneme.
    – V: Vo vzťahu sme si odkomunikovali, že vzhľadom na to, čo sa udialo v minulosti, deti spolu zrejme nebudeme mať. Chceme byť spolu, vytvoriť svoju prítomnosť a budúcnosť a napraviť to, čo sa nám dialo v minulosti. V tomto smere Marína nie je to, čo nás kompletizuje, ale je to zázrak, ktorý nás dopĺňa, a užívame si ju každú sekundu.

    Viliam, vy ste husľový virtuóz, hrávate aj malej na husle?
    – V: Pre Marínu sme hrávali, ešte keď bola v brušku, a prvýkrát naživo som jej zahral v pôrodnici, keď bola v inkubátore. Tam mi dovolili hrať v časti, kde sa prezliekajú rodičia. Boli pootvárané dvere aj do iných miestností, aby to počuli aj ostatné detičky. Maríne to veľmi pomohlo. Jedna sestrička to nahrala a púšťala, napríklad keď plakala alebo bola nepokojná. Zistila, že na to super reaguje, prestala plakať, započúvala sa. Doma sme to skúšali tiež. Husle majú intenzívny zvuk, takže keď hrám, tak nie priamo v izbe, ale v inej miestnosti. Keď bude môcť, bude chodiť na chodbu do Reduty na koncerty. (Úsmev.) Verím, že si zvykne, a neskôr bude navštevovať aj sálu. Pripravujem aj CD pre Marínu, kde budú skladbičky, ktoré sme hrali doma. Má to byť upokojujúce, niečo ako muzikoterapia. CD ponúkneme aj verejnosti a výťažok pôjde na podporu predčasniatok a novorodencov na jiske.

    Prezradili o sebe:

    ✔ Aké boli prvé spoločné Vianoce?
    V: Vianoce sú pre nás o radosti, pokoji, bláznení sa, tak sme si to tak aj pripravili.
    Z: Viliam a Romi pripravili Vianoce podľa mojich predstáv.

    ✔ A čo Silvester?
    Z: Marína sa zobudila presne o polnoci, dala som jej papať. Aby nepočula ten rachot, pustila som jej Tichú noc.

    ✔ Máte nejaké motto, heslo?
    Z: Túžim po tom, čo už mám, ale hlavne nikdy neočakávam veľa a vtedy dostanem najviac.

    ✔ Čo máte spoločné?
    Z: Záujmy, hudbu.
    V: Aj rozdiely nás spájajú. Ja viac plánujem, Zuzka je spontánna, dopĺňame sa.

    Vyberáme pre vás niečo PLUS

    Autor článku

    Soňa Andrisíková

    redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy
    Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.