WAU, Simona Kollárová prezradila, prečo študovala kynológiu a ako sa od nej dostala k HERECTVU

A prečo ste od tohto povolania prešli k herectvu? Ako sa to vlastne stane, že je z kynologičky herečka?
Asi je to prirodzené, keďže ma vždy bavilo veľa rôznych odvetví. Nevnímam to, ako veľký skok. Skôr je to proces, dozrievanie a postupné kroky, ktoré ma doviedli až sem.

A čo canisterapia, myslíte, že by sa o nej malo viac hovoriť, resp. možno viac i využívať? Mnohí ani nevedia, o čo ide...
Všeobecne animoterapia je podceňovaná. Stále nemáme dôveru v účinky liečby zvieratami. Pritom tie benefity pre organizmus sú preukázateľné. A to nehovorím o terapeutických a asistenčných psoch. To je nenahraditeľná pomoc pre ľudstvo. Súhlasím, že by sa o tom malo viac hovoriť.

Teraz z iného súdka. Vy ste v roku 2014 vyhrali Miss Media, ako si spomínate na ten okamih, bol to pre vás dôležitý životný moment?
Bolo to už dávno a nešlo predsa o nič významné. Stačí, že ste mladá, pekná, alebo zaujímavá a viete sa aspoň trochu vyjadrovať. Ale ani to nie je pravidlom. Škoda, že tomu chýbala hlbšia myšlienka. Za dôležité životné momenty považujem niečo iné.

Máte krásnu štíhlu postavu, naozaj ako modelka, čo je za tým? Dodržiavate striktne nejakú stravu alebo sa ničíte v posilňovni?
Ďakujem vám za kompliment, ale modelky majú omnoho lepšie postavy a oveľa viac na sebe makajú. Ja nie som striktná takmer v ničom. Večeriam aj po 18tej, občas si dám pečenú klobásu, kačku, jem naozaj veľa pečiva - milujem chleba s cibuľou. Neodopieram si nič, pokiaľ je všetko s mierou, nemám mať prečo výčitky. Jem čo mi chutí a keď mám obdobie, že mi to nechutí, tak to jednoducho nejem. Snažím sa piť dostatok čistej vody, denne prejdem so psami 10km, občas bicykel, korčule, plávanie, cvičím s vlastnou váhou... a veľa spím.

A čo vy a sociálne siete, viete si bez nich predstaviť život alebo už vôbec nie a využívate ich dennodenne?
Facebook som si vymazala pred pár rokmi, neľutujem to, bolo to oslobodzujúce. Instagram bude pravdepodobne next one, ale zatiaľ to neriešim. Nepostujem pravidelne, nezdieľam svoje súkromie a je to takto fajn. Niekedy jednoducho nemám svetu čo povedať. A ani nemusím.

Hlavnou témou čísla, v ktorom vyjde náš rozhovor, je sebavedomie, mali ste vy niekedy problém v tejto oblasti?
Sebavedomie je veľmi krehká vec. Najviac sa formuje v detstve a v období dospievania. Vtedy najviac času trávime v škole a to prostredie nás do značnej miery formuje. Ja som vystriedala tri základné školy, jednu kvôli sťahovaniu, ďalšiu kvôli šikane a tá tretia, žiaľ, nebola o nič lepšia. Deti dokážu byť veľmi zlé a ubližujú si navzájom nielen fyzicky, ale aj slovne. Niekedy stačí jedna nevhodná poznámka smerovaná na vzhľad a trauma je na svete. Na niektorých školách sa šikanovaniu vôbec nevenujú, dokonca vás za to, že sa ozvete, odsúdia. Zažila som ju aj zo strany učiteľov, podporu som tam nikde nenašla. Samozrejme, že sa to podpísalo na sebavedomí a dodnes o sebe pochybujem. Naučilo ma to však ignorovať neprajné komentáre a ísť cez komfortnú zónu. Istým spôsobom si telo na ten nekomfort zvykne a potom ho vyhľadáva, aby ho mohlo znovu zdolať.

Poradili by ste niečo našim čitateľkám, ktoré možno majú tiež problémy so sebavedomím, čo v tomto boji pomáha? Nejaké praktické tipy?
Neviem, či existuje nejaká univerzálna rada. Je to veľmi individuálne a je to boj, ktorý musí každý vyhrať sám. Keď si neveríte, príčina je niekde v hĺbke zakorenená a musíte nájsť dôvody, prečo tomu tak je. Inak na tom nedokážete pracovať. Nízkeho sebavedomia sa asi nikdy nedá úplne zbaviť, je to niečo, čo treba prijať. Prijať samého seba a nájsť spôsob, akým sa dajú prekonať prekážky. Nemôžete dovoliť, aby vám nízke sebavedomie bránilo žiť naplno.

Počuli ste náš podcast?

Prezradila o sebe:

- Chceli by ste si zahrať v niečom o psoch?
Na rolu psovodky čakám už celé roky.

- Čo máte na herectve najradšej?
Môj život nie je nikdy nudný.

- Obľúbený citát?
Milujem ľudskosť, ale nenávidím ľudí. ( Albert Einstein)

- Ideálna forma relaxu?
Prechádzka so psami, dobrý film/seriál.