Ste tanečnica. Čo vás priviedlo k tomuto športu?
– Keď som chodila do škôlky, rodičia ma chceli dať na spoločenské tance. Prihlásili ma do základnej umeleckej školy, ale nemala som tanečného partnera. Preto ma preradili na „pohybovú“ tanečnú, čo ma vôbec nebavilo. Prišlo mi to veľmi jednoduché a na hodinách som sa nudila. A tak som sa prihlásila do dievčenskej tanečnej skupiny, kde sa tancovali skôr komerčné tance všetkého druhu. Hiphop, disco, latino, country, zakaždým sme mali inú choreografiu zameranú na iný tanečný štýl a to ma veľmi bavilo.
Čo vás na tanci baví najviac?
– Že sa ním dá vyjadriť veľa vecí. Emócie, nálady, tancom možno vyjadriť nejaký príbeh a je to niečo, pri čom dokážem úplne vypnúť a nemyslieť na nič iné. Je skvelý pre telo, keďže pri tanci zapájame každú časť tela. Je to skvelý šport.
A čo beh? Vraj ste dvakrát vyhrali beh po schodoch na Strečno.
– Beh mám veľmi rada. Vždy som mala. (Úsmev.) Áno, vyhrala. Vždy som bola ten typ človeka, ktorého najobľúbenejším predmetom v škole bola telesná výchova. A to nie preto, lebo je to v podstate taká „oddychová“ hodina, na ktorú sa netreba učiť, ale preto, lebo ma bavili asi všetky športy. Vždy som sa zapájala do školských športových súťaží a beh po strečnianskych schodoch bol jednou z tých súťaží, kde som reprezentovala strednú školu. Vôbec som nemala nejakú nádej, bolo tam veľa súťažiacich a počas behu sa mi podarilo zakopnúť o jeden schod a spadnúť. Preto som bola v šoku, keď ma vyhlásili za víťazku, ale o to krajšie to bolo. (Úsmev.) Samozrejme, aj teraz, keď je pekné počasie, zvykneme s priateľom vybehnúť von.
Ako sa udržiavate vo forme?
– Pred tým, ako som nastúpila do reality šou Survivor, som sa chcela dať fyzicky a hlavne kondične dokopy, tak sme s Lukym začali chodiť na CrossFit. Tento šport som si od začiatku zamilovala. Vyhovuje mi, že každý tréning je vedený trénerom, ktorý upozorní, keď niečo robíme technicky nesprávne. Čo je super, je to komplexný šport. Buduje silu, zlepšuje kondíciu a ohybnosť. Vrcholoví „crossfitteri“ musia byť dobrí takmer vo všetkom. A navyše stále vidím pokroky. To, čo som pred pár mesiacmi vôbec nedokázala, teraz už zvládnem a to je pre mňa neskutočne motivujúce.
Vraj ste boli aj dobrovoľnou hasičkou.
– Áno, vyskúšala som aj hasičský šport. Keď som bola menšia, bola som na prázdninách u krstných rodičov a zobrali nás s bratom na hasičskú súťaž. Nikdy som nechápala ten šport a vôbec sa mi nepáčil, ale keď som ho zrazu videla naživo, úplne ma očaril. Fascinoval ma zvuk pustenej mašiny, ako musí byť celý tím dokonale zohraný, aby dosiahol čo najlepší čas. Dochádzala som do susednej dediny na tréningy a milovala som to. Venovala som sa mu pár rokov. Neskôr mi to prišlo stereotypné a prestalo ma to baviť.
