Xénia Gregušová po Survivore pribrala: Vďaka TOMUTO schudla 10 kíl a... Bude SVADBA?!

Ste tanečnica. Čo vás priviedlo k tomuto športu?

– Keď som chodila do škôlky, rodičia ma chceli dať na spoločenské tance. Prihlásili ma do základnej umeleckej školy, ale nemala som tanečného partnera. Preto ma preradili na „pohybovú“ tanečnú, čo ma vôbec nebavilo. Prišlo mi to veľmi jednoduché a na hodinách som sa nudila. A tak som sa prihlásila do dievčenskej tanečnej skupiny, kde sa tancovali skôr komerčné tance všetkého druhu. Hiphop, disco, latino, country, zakaždým sme mali inú choreografiu zameranú na iný tanečný štýl a to ma veľmi bavilo.

Čo vás na tanci baví najviac?

– Že sa ním dá vyjadriť veľa vecí. Emócie, nálady, tancom možno vyjadriť nejaký príbeh a je to niečo, pri čom dokážem úplne vypnúť a nemyslieť na nič iné. Je skvelý pre telo, keďže pri tanci zapájame každú časť tela. Je to skvelý šport.

A čo beh? Vraj ste dvakrát vyhrali beh po schodoch na Strečno.

– Beh mám veľmi rada. Vždy som mala. (Úsmev.) Áno, vyhrala. Vždy som bola ten typ človeka, ktorého najobľúbenejším predmetom v škole bola telesná výchova. A to nie preto, lebo je to v podstate taká „oddychová“ hodina, na ktorú sa netreba učiť, ale preto, lebo ma bavili asi všetky športy. Vždy som sa zapájala do školských športových súťaží a beh po strečnianskych schodoch bol jednou z tých súťaží, kde som reprezentovala strednú školu. Vôbec som nemala nejakú nádej, bolo tam veľa súťažiacich a počas behu sa mi podarilo zakopnúť o jeden schod a spadnúť. Preto som bola v šoku, keď ma vyhlásili za víťazku, ale o to krajšie to bolo. (Úsmev.) Samozrejme, aj teraz, keď je pekné počasie, zvykneme s priateľom vybehnúť von.

Ako sa udržiavate vo forme?

– Pred tým, ako som nastúpila do reality šou Survivor, som sa chcela dať fyzicky a hlavne kondične dokopy, tak sme s Lukym začali chodiť na CrossFit. Tento šport som si od začiatku zamilovala. Vyhovuje mi, že každý tréning je vedený trénerom, ktorý upozorní, keď niečo robíme technicky nesprávne. Čo je super, je to komplexný šport. Buduje silu, zlepšuje kondíciu a ohybnosť. Vrcholoví „crossfitteri“ musia byť dobrí takmer vo všetkom. A navyše stále vidím pokroky. To, čo som pred pár mesiacmi vôbec nedokázala, teraz už zvládnem a to je pre mňa neskutočne motivujúce.

Vraj ste boli aj dobrovoľnou hasičkou.

– Áno, vyskúšala som aj hasičský šport. Keď som bola menšia, bola som na práz­dninách u krstných rodičov a zobrali nás s bratom na hasičskú súťaž. Nikdy som nechápala ten šport a vôbec sa mi nepáčil, ale keď som ho zrazu videla naživo, úplne ma očaril. Fascinoval ma zvuk pustenej mašiny, ako musí byť celý tím dokonale zohraný, aby dosiahol čo najlepší čas. Dochádzala som do susednej dediny na tréningy a milovala som to. Venovala som sa mu pár rokov. Neskôr mi to prišlo stereotypné a prestalo ma to baviť.

Nedávno ste zverejnili porovnávaciu fotku z tohto a minulého roka, na ktorej vidieť, že ste schudli. Ako sa vám to podarilo?

– Podarilo sa mi to hlavne vďaka pravidelnému pohybu a upravenej strave. Teraz nemyslím to, že by som mala nastavený jedálny lístok, ktorý striktne dodržujem, iba som obmedzila nezdravé jedlá a snacky. Samozrejme, raz za čas si dám, ale nie už tak často ako kedysi. Obmedzila som množstvo jedla. Zvykla som sa prežierať, nevedela som, kedy mám dosť. Žalúdok som mala taký roztiahnutý, stále som bola hladná. Potom som začala jesť menej a už mi príde až nepredstaviteľné zjesť takú porciu, ako som zjedla kedysi. Obmedzila som sladené nápoje a pijem čistú vodu. Samozrejme, aj tu platí, že výnimočne si dám. Veľkú rolu zohral aj CrossFit. Pravidelný pohyb by mal mať každý z nás. Netreba vyslovene chodiť do fitka, ak vás to nebaví. Mňa klasické fitko vôbec nebaví, a preto nemám motiváciu tam chodiť. Treba si nájsť šport, ktorý vás bude baviť, a tomu sa venovať. Či už je to tenis, box, plávanie, tanec alebo bedminton. Len aby vás to bavilo. A potom bude s motiváciou oveľa menší problém.

Spomínali ste, že partner Luky s vami cvičí...

– Áno, cvičí. Na tréningy chodievame spolu. Podľa mňa je super, keď má pár rovnaké hobby. Chodievame tam spolu, a keď mám deň, že sa mi fakt nechce, a Luky povie, že ide, samozrejme, idem aj ja. Veď nebudem horšia. (Smiech.) Vieme sa navzájom motivovať a vidíme jeden na druhom pokroky a to je super. (Úsmev.)

S Lukym ste sa spoznali vďaka reality šou Farma, na ktorej ste boli len kamaráti. Kedy sa to zlomilo?

– Už na Farme sme si veľmi rozumeli a radi sme spolu trávili čas. Ale vedela som, že pred kamerami nechcem nič riešiť. Keď skončila Farma, boli sme stále v kontakte, stretávali sme sa s ostatnými farmármi. Keď som potom šla domov, zistila som, že mi chýba jeho prítomnosť a je mi lepšie s ním ako bez neho. Naďalej sme sa pár mesiacov stretávali a potom sme si povedali, že to skúsime. Na Valentína sme zverejnili fotku, že sme spolu. Zo začiatku to bolo náročné. Luky pochádza zo Spišskej, ja zo Žiliny a stále sme museli cestovať a striedať sa. Neskôr sme skúsili bývať spolu a odvtedy sme už spolu nonstop.

Čo si na ňom najviac vážite?

– Asi celú jeho osobnosť. To, aký je. Je neskutočne ľudský, empatický, vždy nápomocný, ochotný, inteligentný a hlavne máme rovnaký humor. Vážim si ho celého, aký je. (Úsmev.)

Nie je to tak dávno, čo ste dokončili prerábku spoločného bytu. Bolo to veľmi náročné?

– Bolo. Ale zároveň obrovská skúsenosť. Zažili sme pekné aj menej pekné dni, keď nám napríklad vypukala „nivelačka“ na trikrát, už sme boli s nervami v koncoch. (Smiech.) Veľmi nám pri prerábke pomohol môj ocino, ktorý sa vyzná do všetkých týchto prác. Trávil s nami každý jeden deň, za čo som mu neskutočne vďačná. Bola to veľmi dobrá skúsenosť, že sme to robili celé svojpomocne. Aj keď to bolo veľmi časovo, fyzicky aj psychicky náročné, ani raz sme sa s Lukym nepohádali, a to sme z každej strany počúvali, že to bude skúška vzťahu. Keď sa teraz na niečo pozrieme, predstavíme si tú prácu za tým a oveľa viac si to vážime.

Ako sa vám býva?

– Super. Máme pocit domova, tepla. Spravili sme to presne tak, ako sme si predstavovali. Nič by sme nechceli meniť. Keď niekam cestujeme a vraciame sa, tak sa tešíme domov.

Po spoločnom bývaní prichádza otázka ďalšieho kroku. Plánujete s Lukym svadbu?

– Nemáme to nastavené tak, že musíme najskôr to a potom to. Takže nič neplánujeme a robíme veci skôr pocitovo. Keď to budeme cítiť, vtedy to príde. (Úsmev.) V každom prípade, Luky je osoba, s ktorou si viem predstaviť byť už do konca života a mať rodinu.

Skúsili ste súťaže krásy, reality šou Farma, Survivor. Ako vám účinkovanie v nich zmenilo život?

– Každá z nich ma istým spôsobom posunula. Každá mi dala nové skúsenosti a ďalšie príležitosti, za ktoré som neskutočne vďačná. Žiadnu účasť s odstupom času neľutujem, a keby som ich neskúsila, určite by bolo teraz všetko inak. Nestretla by som ľudí, ktorých som stretla, a nemala by som toľko zážitkov a príležitostí, ako mám.

Šli by ste ešte do nejakej?

– Som veľmi súťaživý typ. Neviem to úplne opísať, ale je to niečo, čo ma vnútorne napĺňa. Keď som bola v šou Survivor a mali sme tam denne súťaže, zbožňovala som to. Aj keď pri tom veľmi stresujem, ale milujem ten adrenalín. Som otvorená akýmkoľvek novým príležitostiam, pretože verím, že to môže človeku len dať a nie zobrať. Aj keby to dopadlo zle, vždy sa dá z toho aspoň ponaučiť. A život je krátky, treba žiť tak, aby sme mali čo najviac spomienok. (Úsmev.) Hlavne tých pekných.

Máte nejaký zaručený recept, ako sa nakopnúť a vytrvať?

– Vždy si treba určiť ciele. Mať jeden veľký cieľ, ktorý bude niekde tam na konci. Potom si určiť malé ciele, ktorými sa budeme postupne približovať k tomu najväčšiemu. Nič nejde zo dňa na deň, a keď si nastavíme iba jeden obrovský cieľ hneď na začiatku, budeme chcieť ísť za ním, je to dlhá cesta a miestami sa nám môže zdať, že ho nemožno dosiahnuť. Že to príliš dlho trvá. Môže sa stať, že sa na to vykašlete. Myslím si, že menšie ciele sú základom úspechu.

Čo vám pomáha, keď strácate motiváciu?

– Stále si pripomínam tie ciele, ktoré som si určila a prečo som si ich určila. Pretože, ako sa hovorí, život je krátky, a preto treba začať čím skôr.

Najobľúbenejší cvik?
Nemám konkrétny obľúbený, ale keby som si mala vybrať, tak by to boli asi „front squats“.
Najväčší športový úspech?
Čo ma asi najviac potešilo, bolo, keď som vyhrala tanečnú súťaž, ktorú spravila jedna medzinárodne známa tanečnica Alesena Lesenka, ktorá je jedným z mojich tanečných vzorov. Vždy som ju obdivovala.
Najzdravšia sladká maškrta?
Najviac zbožňujem karamelové proteínové tyčinky.
Najväčší športový vzor?
Momentálne je najväčším vzorom Tia-Clair Toomey, ktorá vyhrala šesť rokov po sebe svetovú súťaž CrossFit Games.