Obľúbený režisér Zdeněk Troška to povedal narovinu: Kvôli tomuto som po potomkovi nikdy netúžil

Vaša najnovšia rozprávka Čertoviny vznikla za mesiac. Ako sa dá za 30 dní niečo takéto stihnúť?

– Bol to nápad môjho asistenta, ktorý sa mi páčil, a tak sme do toho išli. Musím sa priznať, že ani neviem, koľko celá rozprávka stála, ale veľa nie. Kostýmy sme mali požičané, čo ušetrilo veľa peňazí. Natáčalo sa len na jednom mieste, takže aj to sa odrazilo na rozpočte.

Máte pocit, že nám v kinematografii chýbajú peniaze?

– Určite áno, bohužiaľ, chýbajú. Raz som o tom hovoril s jedným americkým producentom, a keď som mu povedal o našich rozpočtoch, tak to okomentoval slovami, že u nich sa za toľko nenakrúti ani malá reklama.

A môže sa naša tvorba porovnávať so zahraničnou?

– Podľa toho, v čom. V peniazoch vôbec a niekedy, keď si pozriem nejakú americkú rozprávku a je to hrôza, je mi ľúto tých vyhodených peňazí a poviem si, že ak by som ich mal ja, ako by sa mi nakrúcalo.

Máte ešte nejaký režisérsky sen?

– Mám ešte pripravené dva projekty a sú určite aj mojím snom. Čachtickú paniu a potom Rusalku v podobe rozprávkovej opery. Keď sa stretnem s divákmi, veľa z nich ma prosí, aby som naďalej robil rozprávky, vraj ich robím dobre.

Čo je pre vás pri tvorbe rozprávok najťažšie?

– Udržať, aby to herci hrali ako rozprávku. To znamená, aby hovorili inak, aby gestikulovali inak. Ak sa to podarí, je to pôžitok pre oči aj pre dušu.

Stáva sa vám občas, že sa zo sna preberiete s úžasným námetom?

– Nie, vôbec. To sa mi, bohužiaľ, zatiaľ nestalo.

Takže vedľa postele nemusíte mať zápisníček ako mnohí umelci?

– (smiech) Nie. Nie som ten typ.

Čo rád robíte vo voľnom čase?

– Najradšej spím. Už dva roky som na dôchodku a rád si pospím aj poobede. Večer sa idem uložiť už okolo ôsmej, takže vydržať pozerať večerný film je u mňa nereálne. Spánok považujem za najlepší relax.

Kedy potom vstávate?

– Skoro. Už o štvrtej ráno.

Čo vás ešte vie dobiť energiou?

– Dobrá kniha a dobré jedlo. Milujem jedlo a som nadšený všežravec. Nepijem, nefajčím, nepijem kávu, ale viem si vychutnať dobré jedlo. Okrem kožky na teplom mlieku milujem všetko. (smiech)

Do vašej tvorby veľa zasahovala mamička Ruženka, čo vám radila?

– Bola veľmi silno veriaca. Nútila ma, aby som bol milý, každému pomáhal a veľmi jej záležalo na tom, aby bola moja tvorba slušná.

Je aj nejaký film, ktorý vám neschválila?

– Neznášala Kameňáky. Chcela mi dokonca zakázať Kameňák číslo 3. Bolo to už celkom vážne a producenti jej museli písať list, aby mi ho nakoniec povolila. (smiech) Tak napokon nemala na výber, no nadšená naozaj nebola.

Vo vašich filmoch sa občas aj objavila. Chceli ste si niekedy zahrať v niektorom zo svojich filmov?

– Nie, preboha! Nebudem si predsa kaziť rozprávky. (smiech)

Túžili ste niekedy po potomkovi, ktorému by ste odovzdali všetky vaše vedomosti?

– Nie, vôbec. Nikdy mi to ani nenapadlo. Pochádzam však z veľkej rodiny, máme tam aj veľa detí, takže ak budú chcieť, rád im poradím. Rovnako ak za mnou príde aj nejaký študent, samozrejme, mu dám radu. Ak chce mať človek deti, musí byť mladý. Neskôr už človek chce mať svoj pokoj a pohodlie.

Čo vám najviac pomohlo, keď ste s režírovaním začínali?

– Určite, keď ma učitelia brávali na nakrúcania. Tam som nasával, čo sa dalo a namiesto teoretických rečí aj videl, ako na to. Každá rada od režiséra mi bola vzácna a naučil som sa časom aj to, že je to o pokore a skromnosti.

Čo by ste odporučili začínajúcim režisérom?

– Musia vedieť pracovať s ľuďmi. Nesmú byť arogantní a musia vedieť improvizovať. Ak sa niečo nepodarí, musia rýchlo vymyslieť plán B. Musia tiež poznať umenie maliarov, diela, hudbu. Nezdá sa to, no aby režiséra ľudia rešpektovali a verili mu, musí mať toto všetko v malíčku.

✔ Ak by ste si zo všetkých hercov mohli vybrať niekoho, kto by si mohol zahrať vo vašom filme, kto by to bol?

– Monica Bellucci alebo Cher. Prezradím však, že tvorba s nimi je reálna.

✔ Aký máte najhorší zážitok z nakrúcania?

– Keď sme nakrúcali Princeznú z mlyna. To bolo najhoršie a najdaždivejšie leto od stvorenia sveta. Vkuse lialo, čistá potopa. Film sa pretiahol o dva mesiace.

✔ Čo vás v poslednom čase potešilo?

– Asi keď mi pred pár hodinami zavolala pani producentka, že sme za prvý víkend premietania Čertovín mali takmer stotisíc divákov. Takáto informácia zahreje pri srdci.