Život podľa Liz Gilbertovej: Jedz, modli sa a miluj

Ak ste čítali Jedz, modli sa a miluj od Elizabeth Gilbertovej, možno viete, o čom hovoríme.

Pred ôsmimi rokmi bola Elizabeth Gilbertová na dne. Každú noc sa z manželskej postele vytratila do kúpeľne, kde plakala, premáhala triašku, ktorá sa jej zmocnila, a snažila sa prísť na to, kde presne urobila chybu. Mala manžela, pekný dom na predmestí a navonok žiadny dôvod byť nešťastná. Mala slušne rozbehnutú kariéru spisovateľky, prispievala do rôznych časopisov a veľa cestovala.

Keď prekročila tridsiatku, akosi automaticky sa od nej očakávalo, a popravde to od seba očakávala aj ona sama, že sa konečne usadí a s manželom, s ktorým žila šesť rokov, si založia rodinu. Iná žena by pre podobne ideálny životný vývoj zabíjala, ibaže Liz, ak ju tak smieme familiárne nazývať, sa cítila ako zviera lapené do pasce. Aby sa dokázala opäť zhlboka nadýchnuť, opustila všetko, čo dosiaľ budovala, a vybrala sa do Talianska, Indie a Indonézie, aby tam znova našla to, čoho sa jej už dlho nedostávalo. Potešenie, vnútorný pokoj a lásku. Presne v takomto poradí.

Úplne nečakaný bestseller

Takto nejako sa začína autobiografická kniha Elizabeth Gilbertovej Jedz, modli sa a miluj, v ktorej dovtedy relatívne neznáma spisovateľka opísala zložitú životnú križovatku, na ktorej sa ocitla. Asi to nebolo ľahké, obnažiť sa až na kosť a priznať pred celým svetom, že po deťoch v podstate vôbec netúži (aj keď by veľmi chcela) a s vlastným manželom nie je vôbec šťastná (aj keď by veľmi chcela). Úprimnosť neostala bez ohlasu a kniha chytila za srdcia milióny (prevažne) žien na celom svete, ktoré sa možno podobne ako kedysi Liz vytrácajú z manželských postelí do kúpeľne, aby svojím plačom nikoho nezobudili. A ktoré možno práve na základe tejto knihy pochopili, že majú aj inú voľbu.

Veľká časť nakrúcania prebiehala v Ríme.

Taký fenomenálny úspech nečakal nikto a zo všetkých najmenej asi samotná autorka. Doteraz sa predalo okolo sedem miliónov výtlačkov, knihu preložili do štyridsiatich jazykov a na rebríčku bestsellerov The New York Times sa udržala nepretržitých 57 týždňov. Triumfom bola absolútna autenticita a skvele vyrozprávaný príbeh o žene, ktorá túžila žiť podľa vlastných pravidiel. Autenticita je vôbec pracovným nástrojom Elizabeth Gilbertovej. Nepíše fikciu, vždy rozpráva o tom, čo zažila na vlastnej koži. Ako keď vo svojich dvadsiatich troch rokoch pracovala ako kovbojka (!) na ranči v štáte Wyoming, ako vystrihnutom z divokého západu. Výsledkom bola poviedka Pilgrims (1997), ktorú uverejnil časopis Esquire a ktorá prakticky odštartovala jej kariéru. Článok v časopise GQ o newyorskom nočnom klube Coyote Ugly, na základe ktorého bol nakrútený veľmi úspešný film, zas vznikol v čase, keď si v ňom popri písaní privyrábala ako barmanka a veľmi sa na všetkých tých opitých biznismenoch, slintajúcich pri pohľade na krásne tancujúce dievčatá, zabávala. Ako dievča pochádzajúce z voľnomyšlienkárskej rodiny, kde sa fantázii medze nikdy nekládli, nemala nikdy problém ísť vlastnou cestou.

Gilbertová so smiechom rozpráva, že ak sa niekto narodí na odľahlej farme produkujúcej vianočné stromčeky, kde nie je televízor ani rádio, elektrina ide iba občas, šaty pre celú rodinu vlastnoručne vyrába hipisácka mama a najbližšie deti okrem vlastnej sestry sa nachádzajú tridsať kilometrov ďalej, nič iné ako stať sa spisovateľom mu ani neostáva. (Asi na tom naozaj niečo bude, pretože jej jediný súrodenec, sestra Catherine, sa pre zmenu živí písaním kníh pre dospievajúce deti.)

Julia Roberts ako Elizabeth si nakrúcanie doslova užívala.

A tak Elizabeth písala, cestovala, písala a zase cestovala, popritom sa stihla vydať, no usadiť sa nestihla nikdy. Manžela Michaela stretla pri príprave divadelnej adaptácie poviedky Pilgrims, a hoci to s nimi dopadlo, ako dopadlo, nikdy o ňom nerozprávala zle. Brala to tak, že to jednoducho nebol muž pre ňu, a keby s ním ostala, zničilo by im to život obom. Jemu síce trvalo troška dlhšie, kým to pochopil, no dnes je šťastne ženatý, má deti a podľa vzoru bývalej manželky pripravuje vlastné memoáre. Možno aby vrátil požičané, ktovie...

Julia ako Elizabeth

Ak je raz nejaká kniha taká úspešná, pútavo napísaná a odohrávajúca sa vo fotogenických exteriéroch, je iba otázka času, kedy po nej chňapne Hollywood. Po Jedz, modli sa a miluj sa teda logicky iba zaprášilo a dnes už je na svete aj rovnomenný film. Elizabeth v ňom (na obrovskú Elizabethinu radosť) stvárňuje Julia Roberts, ktorá svoj megawattový úsmev už poriadne dlho nikde nevyvetrala. Aby sa učinilo hollywoodskym ideálom zadosť, jej životnú lásku Felipeho si zahral superfešák Javier Bardem. Film mal v USA premiéru v polovici augusta (u nás koncom septembra) a aj keď boli niektoré kritiky rozpačité, charizmatickí hlavní predstavitelia a čarovné prostredie jeho česť napokon zachránili. Julia Roberts, ináč veľká fanúšička knihy aj samotnej Elizabeth (a okrem nej trebárs aj Hillary Clinton a Oprah Winfrey, ktorá si ju do svojej slávnej talk show pozvala hneď dvakrát), si nakrúcanie tak užívala, že pri talianskych gurmánskych radovánkach so zmrzlinou a pizzou pribrala päť kíl. No a ak toto neznamená absolútne sa vžiť do úlohy, tak už naozaj nevieme, čo iné.

Manželstvo a iné katastrofy

Ako to vlastne nakoniec s Elizabeth dopadlo? V podstate pomerne prekvapivo. Na indonézskom Bali nakoniec tú veľkú lásku našla. Brazílčan Felipe, v reálnom živote José, bol rozvedený, o sedemnásť rokov starší a ako Javier Bardem nevyzeral ani pri pohľade z rýchlika, no ich životy s Liz do seba zacvakli ako dva kusy jedného celku. Chvíľu žili v Brazílii, chvíľu na Bali, chvíľu v Austrálii, kde mal José dospelé deti. Keď chceli byť spolu, do USA sa mohli vracať vždy iba na tri mesiace, pretože dlhšie víza José ako brazílsky občan skrátka neodstal. Americkým imigračným autoritám sa však po čase jeho časté návštevy prestali páčiť a odmietli mu vydať ďalšie povolenie na pobyt. A úradníci Elizabeth a Josému, dvom rozvedeným, zarytým odporcom manželstva, ktorí si navzájom prisahali, že si už tento inštitút nikdy nechcú zopakovať, vrelo odporučili, aby sa zobrali a José tak vyženil legálne právo na pobyt v USA.

A tak Elizabeth písala, cestovala, písala a zase cestovala, popritom sa stihla vydať, no usadiť sa nestihla nikdy.

A tak sa Elizabeth Gilbertová znova vydala. Nič iné jej ani nezostávalo. Spočiatku sa cítila ako s nabitou zbraňou priloženou ku spánku, no dnes má vraj chuť poslať imigračným úradníkom ďakovný telegram za krásne manželstvo a skvelého muža, ktorý každý deň varí večeru a brazílsky šarm ho doteraz neopustil. Spolu žijú vo viktoriánskom dome v štáte New Jersey, Elizabeth pri propagácii svojej práce stále veľa cestuje, zatiaľ čo Felipe udržiava rodinný kozub a stará sa o obchod Two Buttons, kde predávajú exotické suveníry. Deti nemajú, pretože okrem toho, že José má za sebou vazektómiu, Liz je presvedčená, že by z nej dobrá matka nikdy nebola. Skôr dobrý otec, to áno...

Svoj pohľad na manželstvo zmenila do takej miery, že tejto téme venovala svoju novú knihu Presvedčenie (u nás vyšla koncom septembra). S podtitulom „skeptik uzatvára mier s manželstvom“ v nej okrem života s Felipem/Josém rozpráva aj o historických súvislostiach súvisiacich s týmto stavom. Po obrovskom úspechu Jedz, modli sa a miluj mala, pochopiteľne, dosť veľký rešpekt, a tak je Presvedčenie výsledkom až druhého rukopisu (ten prvý kompletne prepísala).

Jedz, modli sa a miluj však asi zostane ešte dlho neprekonané. Táto kniha, s mierne patetickým podtónom povedané, ukázala cestu mnohým ženám, ktoré chceli viac. K dosiahnutiu osobnej spokojnosti však naozaj netreba odcestovať do indického ašramu hľadať samu seba, ako to podľa Lizinho vzoru robia tisícky jej oddaných čitateliek. Možno sa stačí iba zamyslieť nad tým, čo v našom živote nefunguje, a nabrať odvahu to zmeniť. Zvyk je niekedy ešte viac ako železná košeľa a strach z predsudkov okolia už zviazal ruky aj tým najodvážnejším. Roky strávené v mŕtvom vzťahu alebo v nudnej, ubíjajúcej práci vám však nikto späť nevráti. Tu ide o váš život. A pokiaľ tým nikomu neublížite, záleží iba na vás, ako ho prežijete.

Asi toľko sme tým všetkým chceli povedať. Takže: jedzte, modlite sa, milujte, čítajte – no hlavne žite, a nie iba prežívajte.