Známi neznámi: Čo nepraktizuje Maštalír, Pauhofovej toto drása srdce a... Sväťov jasný postoj!

Režisérka Zuzana Marianková, producentka Wanda Adamík Hrycová a koproducenti Petra Polnišová a Juraj Brocka uviedli do kín nový film Známi neznámi, ktorý sa vo svete teší veľkej obľube a už má na konte 23 rôznokrajných verzií. Snímka je sladko horká komédia, ktorá ukazuje príbeh siedmich priateľov oslavujúcich príchod Nového roka. Pri tejto príležitosti sa rozhodnú hrať čudnú hru, ktorá môže odhaliť viac, než by si želali. Na povrch vyplávajú tajomstvá, ktoré mali ostať ukryté. Na mieste je otázka, koľko toho skutočne viete o svojich priateľoch? A ostali by ste priateľmi, aj keby ste o nich zistili tie najtemnejšie tajomstvá? Stačil by na to len jeden jediný večer... 

Herci Tomáš Maštalír, Táňa Pauhofová, Sväťo Malachovský a Petra Polnišová vyložili karty na stôl a prezradili, či by sa dali na takú hru, ako ich postavy vo filme, aký majú názor na virtuálny svet a Petra odhalila aj to, aký má pocti z postavenia koproducentky filmu. A čo vy, dali by ste sa nahovoriť na takú hru, ako hrajú priatelia vo filme?

Tomáš Maštalír - Dan, plastický chirurg

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

A vy? Myslím si, že ten telefón plní úlohu nejakého súkromného zariadenia, kde keď s niekým komunikujete, tak komunikujete s vedomím, že tá komunikácia prebieha len medzi vami dvoma. Nie je to určené pre niekoho druhého. Takisto, keď sa chcete s niekým porozprávať súkromne, hoci aj s nejakým kolegom, tak počkáte možno na obednú pauzu, kedy môžete ísť spolu len vy dvaja na kávu. Čiže nie je to žiadna veda, že nechceme ukazovať to, čo je v telefónoch, pretože takisto, keď sa chcete s niekým súkromne porozprávať na káve, tiež nechcete, aby to počula celá kaviareň a všetci vaši kolegovia z práce. Je to úplne normálne. Nemyslím, že by sa z toho malo robiť niečo extra mimoriadne. Áno, plní to úlohu súkromného zariadenia tak, ako keď si píšete denník, tak tiež ho nepíšete s tým, že ho dáte všetkým prečítať.

Považujete sa za tajnostkára?

Nie som nejaký extra zdieľny človek, čo sa súkromia týka. To už asi aj vaša novinárska obec pochopila. (Úsmev.) Čiže nie som takýto extrovert, ktorý by rád zdieľal súkromie.

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Zatiaľ nevlastním žiaden účet na žiadnych sociálnych sieťach, takže to asi hovorí za všetko. Nepraktizujem to.

Vaša postava vo filme je povolaním plastický chirurg. Viete si predstaviť, že vás to živilo aj v reálnom živote?

Neviem si predstaviť, že by som robil čokoľvek iné ako herectvo, ale ak by som nemohol robiť herectvo, asi by som sa musel nejako zariadiť. Ktovie, kde inde by som skončil. (Úsmev.)

Táňa Pauhofová - Bianka, veterinárka

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

A to nie je vecou odvahy. Pokiaľ by to neurobila polícia z nejakého dôvodu, tak nevidím jeden jediný dôvod, prečo by som takú hru mala hrať. A to z jednoduchého dôvodu, a nejde o to že ja osobne mám čo skrývať, ale tam môže dôjsť jedine k nedorozumeniu kvôli kontextu. Ja absolútne rešpektujem osobný priestor každého jedného. To znamená, že pokiaľ niekto nemá chuť so mnou zdieľať nejakú záležitosť, akúkoľvek, tak len kvôli tomu, že je to hra, to vedieť nechcem.

Považujete sa za tajnostkára?

Ja si tak nepripadám. Myslím si, že pre ľudí, ktorí sú mi blízki, nie. Skôr si len akoby svoje súkromie v rámci verejnosti držím pre seba, lebo je to veľmi vzácne a to môže potom pôsobiť, že som tajnostkárka. Ale nie som, len si starostlivo vyberám ľudí, s ktorými ten kus svojej blízkosti budem zdieľať. A to je podľa mňa vp poriadku a robí to každý, len od nás sa tak automaticky očakáva, že zazdieľame aj nezdieľateľné. (Úsmev.)

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Myslím, že o mne je to celkom známe, že som z iného tisícročia. (Smiech.) Ja to tak pozorujem, viem, že to je, úplne rozumiem všetkým pozitívam, ktoré to má, lebo aj také je, ale ja to žiť nepotrebujem, nemám to, nezaujíma ma to.

Vaša postava vo filme je povolaním veterinárka. Viete si predstaviť, že vás to živilo aj v reálnom živote?

Ja som chcela byť pôvodne patológ. Veľmi som chcela ísť študovať medicínu. Ale tak, ako si viem predstaviť, byť lekárkou, teda súdnym patológom, tak si neviem predstaviť byť veterinárkou. Nedokážem, ani keď idem k veterinárovi so svojimi zvieratkami, ich upokojiť. Keď plače človek, s tým sa dá pracovať, pri tých zvieratách som hotová, musím vyjsť von. Väčšinou s tými zvieratkami musí ostať vnútri niekto iný blízky, lebo ja dostávam väčšie hysterické záchvaty vnútorné, než to zvieratko, keď mu idú dať injekciu. Mne to drása srdce. Takže práve kvôli tomuto si neviem predstaviť, že by som bola veterinárka.

Sväťo Malachovský - Edo, telocvikár

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

Vyložím ho. Tým, že by som mal partiu priateľov pri stole, mám pár takých a pred nimi absolútne nemám čo skrývať a tí aj vedia vlastne všetko o mne, takže bez debaty. Je to prúser v momente, keď niekto z nich tají neveru, inú orientáciu. Vtedy áno, chápem a viem sa "prevteliť" do nich, že to môže byť trošku problém, keď vedia, že sa to odhalí v ten večer a nemajú to ako zachrániť, alebo ďalej skrývať. Ale ja bez debaty vyložím telefón, nemám problém, ani som s tým nikdy nemal problém.

Považujete sa za tajnostkára?

Niektoré veci si nechávam pre seba. Vo všeobecnosti... (Smiech.) Ja si vždy spomeniem na moju maminu, ktorá mi hovorila, aj keď som bol v tínedžerskom veku, vždy mi povedala: "Sväťko, hovor len vtedy, keď máš čo povedať." A to je naozaj zlatá veta, ktorú teraz aplikujem na môjho syna. (Smiech.) Má obdobie, že komentuje všetko a rozpráva všetko, má desať rokov a ja mu hovorím, Tete, prosím ťa, fakt hovor len vtedy, keď máš čo povedať. To hovorila babinka. A je to pravda. Nie som ten typ extroverta, ktorý všetko hovorí.

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Pre mňa je internet úžasná vec, ale mám naň názor, ako na oheň a vodu. Nesmie sa stať vašim pánom. Je to výborný sluha, ale v žiadnom prípade nesmie byť vašim pánom. Ja nemám, čo sharovať na sociálnych sieťach, mám pocit, že môj život, ten si chcem ja užívať a to perfektné, čo zažívam, chcem zažívať s ľuďmi, ktorí sú okolo mňa, ale neviem, čo by som mal zdieľať so svetom. Neviem, či je to tak zaujímavé a ľudí to zaujíma, že čo ja považujem za príjemné. Ja si myslím, že nie, tak preto nesharujem nič a som na dvoch sociálnych sieťach z polodonútenia a ani neviem, čo tam mám dávať. V podstate, keď si pozriete môj Instagram, tak tam mám pár fotiek a to už som nevedel, že čo. Furt mi niekto hovorí, že daj niečo vtipné. Neviem, necítim to tak. Ale technológie ako také uznávam, som priateľ technológií, vedia byť veľmi nápomocné a vedia človeku spríjemniť život, čiže nezavrhujem to úplne.

Vaša postava vo filme je povolaním telocvikár. Viete si predstaviť, že vás to živilo aj v reálnom živote?

(Smiech.) Viem si to predstaviť. Ale nikdy ma to... Čo ja viem? Pedagogická činnosť je tak náročné povolanie, že skláňam sa pred tým a neviem, či by som to vedel robiť. Ale predstaviť si sám seba ako telocvikára viem, napriek tomu, že moje fyzično tomu nenapovedá, ale už sa tam blížim. (Smiech.)

Petra Polnišová - Karolína, právnikova manželka

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

Asi áno. Akože nemyslím si, že som úplne ten typ, ktorý by sám navrhoval takú hru a že by ma strašne vzrušovalo, čo má ten druhý napísané, ale už keby som bola v nejakej takej hre, tak by som do toho išla.

Považujete sa za tajnostkára?

Mám svoje tajomstvá a veci, ktoré nezdieľam s druhými, ale myslím, že som vo všeobecnosti skôr otvorený typ človeka. Viete, niekto urobí tajnosť aj z toho, že si ráno obliekol pančuchy, to ja zase nie som taká povaha. (Úsmev.) Ale keď mi niekto povie tajomstvo, napriek tomu, že sa vždy tak trošku polorozčúlim, lebo to je strašný záväzok udržať niekoho tajomstvo, udržím ho.

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Ježišmária! Mohli by sme tu sedieť aj tri hodiny a diskutovať o tom, pretože je to vec... Ja som z generácie, ktorá vyrastala v úplne iných podmienkach a ja mám teraz malé deti, pre ktoré je absolútne prirodzené v tomto fungovať a, samozrejme, ja ako stará garda sa voči tomu tak bránim a vymedzujem, ale myslím si, že ani celkom sa vymedzovať všetkému novému, čo do našich životov príde, nie je tá správna cesta. Skôr hľadieť na to, aby sme tomu neprepadli, aby ten svet bol stále reálny.

Vy ste sa na filme podieľali aj ako koproducent. Aký máte z toho celého pocit?

Fantastický. Je to mimoriadne náročná práca produkovať film. Vyprodukovať ho od začiatku, od prvotnej myšlienky až po premiéru a následnú distribúciu. Ale prečo si nesťažiť život, keď to môže byť zábava. (Smiech.) Je to náročná vec, ale zároveň veľmi pekná. Ja som mala vlastne na starosti tú kreatívnu stránku. Mali sme rozdelené funkcie a veľmi sme sa v tom našli, že každý robil akoby niečo, v čom vedel chodiť. A to partnerstvo s Wandou Adamik Hrycovou zafungovalo práve v tomto. Pre mňa to nebola úplne nová rola v tom, že by som sa jedného dňa zobudila v posteli s tým, že ´Hurá! Tak čo by som dnes robila? Poďme vyprodukovať film!´ (Smiech.) Tým, že aj môj partner sa venuje distribúcii filmu, okolo toho filmu sa točím strašne dlho, viem, ako fungujú veci, poznám tie nastavenia, takže bolo vlastne len otázkou času, kedy to zrealizujeme takýmto spôsobom.

Zábery z filmu Známi neznámi ako aj z premiéry nájdete v galérii.