Známi neznámi: Issová na seba všetko prezradí, Hofmann by vás za toto poslal do p*dele!

Do kín zamieril nový film režisérky Zuzany Mariankovej, ktorý si produkčne vzala pod krídla Wanda Adamík Hrycová spolu s Petrou Polnišovou a Jurajom Brockom. Do Čiech a na Slovensku priniesli film, ktorý už bol natočený v 23 verziách. Tá naša nesie názov Známi neznámi. Ide o sladko horkú komédiu o partičke priateľov, ktorí sa stretnú pri príležitosti príchodu Nového roka. Poznajú sa roky a toto stretnutie mohlo byť úplne obyčajné, keby... Keby neprišli s nápadom dať mobily na stôl a nahlas zdieľať každý hovor či správu. A vtedy začnú na povrch vychádzať tajomstvá. Koľko toho neviete o svojich priateľoch? A koľko toho nesmieme vedieť, aby sme mohli byť naďalej priateľmi, manželmi, milencami, rodičmi. Stačí jediný večer a... 

Českí herci prezradili, či by v skutočnom živote mali odvahu telefón na stôl položiť, či sa považujú za tajnostkára aj to, aký je ich vzťah k virtuálnemu svetu. A čo vy, mali by ste odvahu vyložiť telefón na stôl?

Tomáš Měcháček - Filip, taxikár

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

Áno.

Považujete sa za tajnostkára?

Nie som tajnostkár z dôvodov z akých asi myslíte, ale myslím si, že som tajnostkár v tom, aby ľudia nevedeli, čo robím a nemohli mi potom hovoriť, čo všetko som neurobil, nestihol a neurobil tak, ako som chcel. Dáva to zmysel? Nie že by som niečo tajil, skôr je lepšie, keď človek nevie, čo mám urobiť, pretože to potom väčšinou neurobím.

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Ježiš Mária, koľko máme času? (Smiech.) Myslím si, že som ukážkový príklad toho, že viem, že to nie je úplne dobré. Viem, že to pohlcuje ľudí a zároveň som jeden z tých pohlcovaných. Pretože ten Facebook, som starý (smiech,) takže skôr som na Facebooku než na Instagrame, a naozaj to scrollovanie žerie čas. A prokrastinace je to úplne nádherná. Ale viem, že mojim deťom by som to úplne neodporúčal a tam je myslím taký vývojový skok a vôbec neviem, čo to s ľuďmi urobí.

Vaša postava vo filme je povolaním taxikár. Viete si predstaviť, že vás to živilo aj v reálnom živote?

Určite. Autom jazdím rád, som komunikatívny, nemám problém baviť sa s cudzími ľuďmi alebo len mlčať a jazdiť. A myslím si, že ak príde ešte nejaká tá vlna, zase všetko zatvoria, tak sa toho aj ujmem. (Úsmev.) Alebo rozvážať jedlo. Zatiaľ to nie je nutné, ale uvidíme.

Anna Kadeřávková, Sofia - študentka, dcéra Dana a Evy

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

Nooo... (Smiech.) Z časti áno, z časti asi nie, ale nie preto, že by som skrývala nejaké veľké tajomstvo, ale skôr kvôli takým správam s kamoškami. Myslím si, že to sú také osobné veci, ktoré by mali ostať len medzi nami.

Považujete sa za tajnostkára?

Udržím tajomstvo. Naučila som sa to. Predtým som to nevedela a predtým som hneď všetko chcela zdieľať a podeliť sa o to. Dnes už si myslím, že je lepšie niektoré veci si nechať pre seba. Takže tak trošku tajnostkár som.

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Veľmi kladný. Ja tým, že som súbežne aj influencer tak Instagram mám rada, aj Facebook, Tik-tok... Myslím si, že to je skvelý nástroj a dokážu sa tam diať aj naozaj pekné veci. Mám k tomu blízky vzťah. Myslím si, že sú to celkom fajn veci, keď ich človek vie dobre použiť.

Vo filme stvárňujete mladú študentku. Prezraďte, aká ste boli študentka v skutočnosti?

No jéjé. (Smiech.) Nebola som úplne ukážková študentka. Bola som skôr taká, že ten život som mala skôr okolo - škola bola pre mňa taká nutnosť, kam som musela chodiť. Nebavilo ma to, nebavilo ma sedieť v lavici a učiť sa nejaké vzorce. Bavilo ma napríklad plávanie. Chodila som na gympel, kde sme mali bazén, takže sme 3-krát týždenne plávali, bavil ma telocvik, kde sme hrali vždy softball, baseball. To bolo super. Ale klasické hodiny v lavici to nie. Z toho dôvodu som potom preto odišla z gymplu na konzervatórium. Tam som sa už našla, tam to bolo fajn. Tam už to bolo dosť divoké na mňa. (Smiech.)

Martin Hofmann - Leoš, právnik

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

Poslal by som ho do p*dele. Na to nikto nemá nárok. Ani na váš telefón, ani na môj, na nikoho telefón. Na vaše listy, to je vaše súkromie.

Považujete sa za tajnostkára?

Keď mi niekto povie niečo, čo nikto nesmie vedieť, tak to udržím, ale nepovedal by som, že som tajnostkár. A nie som hlavne blbec, keď mi niekto zverí niečo, čo iný nemá vedieť, tak to rešpektujem. A samozrejme, keď ide o pozitívne prekvapenie, tak to tiež udržím v tajnosti. Napríklad narodeniny.

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Ako niečo, čo ide s dobou ruka v ruka. Ono ostať od toho úplne odtrhnutý neviem, či je správna stratégia. Ja preto, aby som za 10-15 rokov rozumel aspoň trochu svetu svojich detí, tak nejak musím tými technologickými kravinami ísť aspoň trochu ruka v ruku, aspoň bazálne ich poznať. Facebook takmer nepoužívam, Instagram som dlho nemal, teraz ho mám. Nahliadol som do toho, čo to je. V podstate si myslím, nech už nás v budúcnosti čaká čokoľvek, budem chcieť trochu vedieť, o čo ide, práve kvôli deťom.

Vaša postava vo filme je povolaním právnik. Viete si predstaviť, že vás to živilo aj v reálnom živote?

Ale asi áno. Neviem ale, či by to pre mňa nebolo príliš seriózne. Pokiaľ by som bol právnikom, tak asi trochu špecifický. Asi by si na mňa museli ľudia zvyknúť. (Smiech.)

Klára Issová - Eva, psychoterapeutka

Film odhaľuje tajomstvá z telefónu - keby vám v reálnom živote, niekto povedal "daj svoj telefón na stôl a prečítaj každú správu nahlas a každý hovor prijmi cez hlasný odposluch", mali by ste odvahu urobiť to?

Ja asi áno. Ľudia sa ma na to pýtajú vzhľadom k tomu, že som natáčala tento film a poznajú aj predlohu. Som človek, ktorý nemá veľmi rád tajnosti a hry. Často si ľudia myslia, že keď som herečka, tak veľa hrám aj v osobnom živote, ale je to úplne naopak. Ja som veľmi otvorený, úprimný človek a nemám vlastne čo skrývať. Skôr na seba všetko prezradím, takže niekedy mám pocit, že je to až moc a človek by nejaké to tajomstvo mať mal, pretože to dodáva takú iskru, napríklad do partnerského vzťahu. Ale, samozrejme, musí tam byť čistý zámer. To všetko, čo by bolo spojené s nejakou neverou, to je podľa mňa zlé. Verím v to, že božie mlyny melú a pravda sa vždy ukáže, takže zahrávať si s ohňom nie je moc dobré. Aj keď tá moja postava to, samozrejme, nerobí. Tá veľa riskuje a môže vlastne prísť o pekný vzťah, tak ja to tak v živote vôbec nemám.

Považujete sa za tajnostkára?

Vôbec. Ja na seba všetko prezradím. Ale prekvapenia viem udržať. To som aj často robievala pre kamarátov alebo partnerov, napríklad narodeninové prekvapenia. To áno, to mám rada prekvapiť ľudí. Myslím si, že tie zážitky sú v živote nakoniec najcennejšie. Viac než nejaké darčeky. Takže darčeky v podobe zážitkov a prekvapení sú stále najlepšie.

Ako vnímate virtuálny svet a svet sociálnych médií?

Musím povedať, že donedávna som k tomu mala aj značný odpor, pretože mi pripadalo, že ľudia tomu strašne podliehajú a je jednoduché tomu podľahnúť. A aj ja som mala pocit, že niekedy tomu Instagramu trošičku podlieham. V telefóne napríklad nemám Facebook a hovorila som si, že je potrebné sa s tým naučiť pracovať. Jeden čas som to mala aj zmazané, nemala som to v telefóne a je pravda, že mi to vôbec nechýbala. Som celkom staromódny typ a neviem to veľmi s technológiami, nie som úplne kamarátka s nimi. Tak mi to aj trvá, kým sa to naučím. Ale povedala som si, že by som sa s tým mala naučiť pracovať tak, aby ma to neobmedzovalo, aby som to zároveň využila pre dobré účely - propagáciu filmu, charity. Charite sa často venujem. Takže teraz sa učím mať takú harmóniu, aby toho nebolo ani moc, ani málo. Hľadám zlatú strednú cestu. Už som skúsila oba póly - absolútne nie a absolútne áno, tak teraz hľadám ten stred a myslím, že sa to dá.

Vaša postava vo filme je povolaním psychoterapeutka. Viete si predstaviť, že vás to živilo aj v reálnom živote?

Viete, že to je presne to, čo by som rada robila, keby som nebola herečka? K psychológii mám veľmi blízko. Ja som vždy všetkým tvrdila, že chcem byť kvetinárka. To tak my dievčatá máme, že keby som nebola herečka, chcela by som mať kvetinárstvo. Je to také to prvé, čo vám napadne. Ale keď som nad tým premýšľala neskôr, tak som si hovorila, že by to bola psychológia. Mňa vždy bavila, bavilo ma čítať rôzne knihy, chodila som k psychológom, takže viem, že to funguje, že vám ten človek dokáže pomôcť. Takže myslím si, že to je dôležité povolanie a že by ma to určite bavilo. Často sa mi ľudia zverujú, chodia za mnou, takže amatérsky psychologičkou viem byť (úsmev), pretože za mnou často chodili s tým, že tú empatiu mám. A keď vidím, aký je to skvelý odbor, tak by ma to určite bavilo, že to ide poriadne do hĺbky.